Domnievam sa, že nedotknuteľnosť vlka, rysa a medveďa môže znamenať zánik nášho tradičného ovčiarstva a prejaviť sa, síce v čase a priestore kolísavým, ale určite takmer úplným vyhladením jelenej, srnčej, danielej a muflónej zveri v celých veľkých oblastiach. Zákonitosti potravného reťazca jednoducho nepustia. Neregulovaná prítomnosť totálne chránených veľkých predátorov znamená mať prázdny alebo takmer prázdny revír!

Pri posudzovaní vzťahu medzi loveckou komunitou a predátormi v našej kultúrnej krajine vychádzam z toho, ako chápe ekológia postavenie človeka v pastevno-koristníckom potravovom reťazci, typickom pre mierne klimatické pásmo. Zjednodušene, základňu našej ekologickej pyramídy tvoria producenti prevažne rastlinnej biomasy – hlavne zelené rastliny. Spásajú ich konzumenti – bylinožravce a vrchol pyramídy tvoria reducenti živočíšnej biomasy so selektívno-predačnou funkciou – najmä mäsožravce z triedy stavovcov. Samozrejme, medzi jednotlivými článkami ekosystému jestvuje veľa prirodzených prechodových prvkov, napríklad všežravce, alebo človekom stvorených a využívaných procesov, napríklad poľnohospodárska veľkovýroba nutrične mimoriadne bohatej rastlinnej biomasy.

Rozdiel medzi takzvaným ochranárskym a poľovníckym postojom je, že prví z tejto schémy vylučujú človeka, hoci sa rozhodujúcou mierou podieľa na utváraní a využívaní ekosystému kultúrnej krajiny, a druhí sa vidia na vrchole ekologickej pyramídy, odkiaľ uvedomelo regulujú všetky vrstvy pod sebou. Takže bylinožravce konzumujú rastlinstvo, poľné aj lesné kultúry, mäsožravce lovia a konzumujú voľne žijúce bylinožravce, ale i domáce hospodárske zvieratá, a poľovníci prirodzene lovia voľne žijúce bylinožravce aj mäsožravce.

LOVEC A PASTIER V dobre fungujúcom prirodzenom potravovom reťazci živočíšnu biomasu vytvorenú spásaním rastlín a uloženú v biomase tiel bylinožravcov bez zvyšku skonzumujú mäsožravce. Okrem pozitívnej selekcie bylinožravcov zabraňujú ich premnoženiu. Pokiaľ človek do tohto potravového reťazca nevstupuje, ako napríklad v obrovských amerických či afrických bezzásahových národných parkoch, prirodzené ekosystémy dokážu fungovať bezchybne alebo takmer bezchybne. Polopate povedané, všetko mäso, ktoré prirodzený ekosystém vyprodukuje, zožerú predátory či iní reducenti, napríklad hmyz. V ekosystémoch, do ktorých intenzívne vstúpil človek, sa situácia radikálne mení. Človek lovec a pastier, potrebuje loviť a chovať pre svoju potrebu predovšetkým bylinožravce. Od týchto bylinožravcov sú však potravne závislé aj predátory.

Človek lovec strpel súbežnú existenciu s predátormi celé veky a dokonca dokázal a stále dokáže oceňovať aj ich selektívne a hygienicko-asanačné funkcie. No táto tolerancia bola podmienená nízkou hustotou obyvateľstva. V človekom nenarušenej alebo len málo narušenej krajine bolo dosť miesta a koristi pre lovca i predátora. So zvyšujúcou sa hustotou ľudskej populácie a s pastierskym využívaním krajiny sa vzťah lovca a pastiera k mäsožravcom menil. Zo vzájomnej tolerancie na konkurenciu, ktorá v nejednom prípade viedla až k nenávisti voči veľkým mäsožravcom a k ich vyhladeniu v celých veľkých regiónoch.

Tak AKO TEDA? KDE je PRAVDA? Predátory verzus poľovníci: Nalejme si čistého vína

Výber pre vás

Tak AKO TEDA? KDE je PRAVDA? Predátory verzus poľovníci: Nalejme si čistého vína

Súvisiace články

Veľké šelmy ako medveď, vlk či rys neustále menia svoju stratégiu prežitia

VIDEO Spolupráca SIŽP a ŠOP SR spoločne pri riešení "kontajnerových medveďov"

Téma medveď: Reakcia ŠOP SR na vyhlásenie Slovenskej poľovníckej komory

Vlkov pribúda, rysiu populáciu ale hubí doprava a pytliaci

Štátna ochrana prírody vyzýva: Neprikrmujte tatranské medvede!

Výber pre vás