Územie Hrebienka je jadrovou zónou Tatranského národného parku, ktorá je prirodzeným prostredím medveďa hnedého. Medvedicu monitoruje zásahový tím Medveď zo Štátnej ochrany prírody SR. Z doterajšieho monitorovania vyplýva, že medvedica stratila plachosť pred ľuďmi. Jaroslav Slašťan zo zásahového tímu zdôraznil, že nakoľko  stále ide o divú šelmu, jej správanie je nepredvídateľné.

Medveď
Medveď
Zdroj: ROSLAV SLAŠŤAN

Zdravý a nezranený medveď sa človeka bojí a každé stretnutie je pre neho stresujúce. Z pohľadu prežitia medveďov vo voľnej prírode je dôležité, aby sa nedostali k žiadnej potrave od ľudí. Bod zlomu nastane v situácii, keď si dravé šelmy zvyknú napríklad na odpad z nedostatočne zabezpečených kontajnerových stojísk v blízkosti ľudských obydlí. „Ak sa medvede majú možnosť kŕmiť, hoci aj zahodeným rožkom alebo jablkom, či iným bioodpadom, tak sú neraz odsúdené na smrť, lebo ich to nie je možné odnaučiť,“ podčiarkol Slašťan.

Fakty a mýty o medveďoch
Premnožené medvede

Medvedia populácia vykazuje na Slovensku zmeny počas niekoľkých rokov. Z ekologického hľadiska sa dá hovoriť o zvyšovaní početnosti, ale nie o premnožení. Pokladajú sa za tzv. vrcholových predátorov, ktorí sa nemôžu premnožiť. Úmrtnosť dospelých jedincov je minimálna, ale horšie je to s mláďatami. Odhaduje sa, že dospelosti sa nedožije takmer polovica z nich. Príčinou sú predovšetkým kolízie s dopravnými prostriedkami, usmrtenie mláďaťa dospelým samcom (infanticída), či pytliactvo. 

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: wikipedia.org

Mäsožravec

Hoci v zoologickom systéme patrí medzi mäsožravce, je všežravcom s prevahou konzumácie rastlinnej zložky, ktorá tvorí až 90 % jeho potravy. Nie je úspešným lovcom, tak ako mačkovité či psovité šelmy, napriek tomu si potravu dokáže uloviť. Disponuje značnou silou, korisť usmrtí údermi láb, ktoré smerujú na zátylok, hlavu či chrbticu a hryzie ju do šije, pleca a oblasti hlavy.

.
.
Zdroj: Shutterstock

Medvedia rodina

Samec sa so zvyškom rodiny vôbec nezdržiava a nepodieľa sa ani na výchove mláďat. Skupinu medveďov tvorí matka a jej mláďatá, pričom niektoré môžu byť aj z predošlého vrhu (2 až 3-ročné). Väčšie skupiny medveďov sa dajú pozorovať pri výhodných potravových zdrojoch, na poliach s poľnohospodárskymi plodinami, v pásmach s dostatkom lesných plodov, ako aj v okolí poľovníckych zariadení, ktoré poskytujú množstvá ľahko dostupnej potravy a vedia prilákať medvede z väčších území. 

.
.
Zdroj: Getty Images

Ťažkopádny a pomalý

Medveď je ploskochodec, to znamená, že našľapuje na celú plochu chodidla. Pri chôdzi aj kluse sa pohybuje vždy takmer súčasne oboma nohami na tej istej strane tela. Aj preto vzniká dojem pomalého a nemotorného zvieraťa. Chôdza medveďa je tichá a pomalá, prekvapiť vie však jeho beh, pri ktorom dosiahne rýchlosť až 50 km/hod. 

Útočí postojačky

Ľahko prehliadne nehybné predmety, zato má vynikajúcu schopnosť zaregistrovať pohybujúcich sa objektov. Ak ho niečo vyruší, alebo sa cíti neistý, postaví sa, aby lepšie preskúmal pachy a prípadné nebezpečenstvo, ale nie preto, aby napadol človeka. Medveď stojaci na zadných končatinách si overuje situáciu svojím najdôležitejším zmyslovým orgánom – čuchom. Keď sa postaví, snaží sa identifikovať narušiteľa priestoru. Následne posúdi a vyhodnotí situáciu. Ak sa necíti ohrozený, pokračuje v predošlej činnosti. Ak ohrozenie pocíti, tak sa pokojne, alebo behom vzdiali. V horšom prípade predstiera útok, alebo skutočne zaútočí. 

.
.
Zdroj: Michgal Boľfa

Zvonček

Pri zvončeku ide o to, aby sme v dostatočnej vzdialenosti zvukom upovedomili medveďa o našom výskyte na jeho území. Má preventívny význam. Nemusí to byť zvonček, stačí pospevovanie, rozhovor, zatlieskanie alebo podobná forma hluku. Medveď sa viac ako na sluch spolieha na svoj najdokonalejšie vyvinutý zmyslový orgán – čuch. Cíti pachy (človeka, potravu) na niekoľkokilometrovú vzdialenosť. Medveď  však človeka nemusí zacítiť, ak vietor fúka iným smerom.

Medveď
Medveď
Zdroj: ROSLAV SLAŠŤAN

(Ne)pozerať sa do očí

Stretnúť medveďa ešte nemusí znamenať, že na človeka zaútočí. Najbežnejšia je situácia, že odíde. Ak už medveďa spozorujete, je vhodné zostať ticho a pomaly sa vzdialiť. Prípadný krik by ho mohol vyplašiť. Najdôležitejšie je nepodľahnúť panike a nezačať kričať. V žiadnom prípade sa netreba rozbehnúť, či urobiť iné  prudké pohyby, ktoré by ho mohli vyprovokovať. Ustupujte pomaly smerom, odkiaľ ste prišli, a neustále pozorujte správanie medveďa - udržujte očný kontakt a pomaly cúvajte, pričom sledujte reakcie medveďa.  

Zdroj: ŠOP SR