Poľovníctvo a rybárstvo

Najhojnejšia je však v pahorkatinových lesoch s priľahlou poľnohospodárskou pôdou. Súčasný stav sa odhaduje na 8 300 jedincov. Srnec je najmenším predstaviteľom jeleňovitej zveri. Dosahuje dĺžku 90 až 140 cm a výšku asi 85 cm. Hmotnosť vyvrhnutého srnca býva 13 až 25 kg. Srnce sú ťažšie ako srny. Letné sfarbenie srnčej zveri je žlto- až hrdzavočervené s málo výrazným žltkastým zrkadlom. Na jar táto zver dosť pomaly prefarbuje, býva to v máji až júni. Viac prefarbujú mladé jedince. V októbri zase rýchlo mení srsť na zimnú, ktorá je sivohnedá a hustejšia. Zrkadlo na zadku je vtedy už väčšie, bielo sfarbené. Srnec ho má oválneho tvaru, srna srdcovité – na spodnej strane je viditeľná predĺžená srsť zvaná zásterka.

Mladému srnčekovi sa začínajú už v 4. mesiaci tvoriť pučnice, na ktorých v októbri až novembri vyrastajú prvé parožky podobné gombičkám alebo dvojcentimetrovým tenkým paličkám, ktoré hneď aj vytĺka. Zhadzuje ich už vo februári a marci. Hneď po zhodení prvého parožia začína rásť normálne parožie, ktoré má tvar ihličiaka, no niekedy aj vidliaka alebo šestoráka. Toto parožie je počas vývoja podobné pri všetkých parohatých obalené zvláštnym kožovitým obalom – lykom. To si srnec vytĺka až v júni, teda neskôr ako ostatné staršie srnce, ktoré to robia od konca marca do mája. Pri vytĺkaní si srnec čistí parožky od odumretého lyka otieraním o konáre mladých stromčekov a kríkov. Po vytlčení sú parožky bledožlté a pomerne rýchlo menia farbu nahnedo. Parožky srnce ich zhadzujú od októbra až do decembra. Staré zhadzujú skôr, mladé neskoršie. Len zriedka zhodí srnec oba parožky naraz. Zvyčajne s jedným parožkom chodí ešte i niekoľko dní.

V ďalšom roku nasadzuje srnec dlhšie a hrubšie parožie, no ostáva zvyčajne na stupni šestoráka. To znamená, že má tri hroty, jeden dopredu, druhý nahor a tretí dozadu. Naspodku parožia bývajú veľké ružice, ktoré môžu byť vencovité alebo strieškovité. Staršie srnce majú parožky bohato perlované a ryhované. Vývoj parožia srncov kulminuje v 5. až 8. roku. Potom začínajú strácať na sile a mohutnosti a vtedy hovoríme o srncoch spiatočníkoch. Pri vývoji parožia sa veľmi často vyskytujú rôzne abnormality, čo býva spôsobené poranením pučnice alebo chorobou. Aj poranenie nôh má vplyv na rast parožia. Deformácia parožka sa prejaví na opačnej strane, ako je poranená noha. Pri chorobe alebo poranení semeníkov parožky neskostnatejú, ale ich rast sa prejaví tvorením hubovitej parochne na hlave. Srnec ju nemôže zhodiť a nakoniec hynie.

Srnčej zveri najlepšie vyhovujú listnaté a zmiešané lesy s lúčkami, rúbaňami a priľahlou poľnohospodárskou pôdou, kde rada zájde na pašu. V potrave je veľmi prieberčivá a vyhľadáva len vysoko výživné rastliny. Spása listy a konáriky drevín a krov, byliny, trávy, lišajníky, huby, rôzne plody ako plánky, žalude, bukvice, gaštany a poľnohospodárske kultúry. Pasie sa najmä zašera večer a skoro ráno. Srnčia zver žije v lete samotársky, nevytvára čriedy, iba na zimu sa dáva do rodovo príbuzných skupiniek. Len zver žijúca v poli dáva sa v zime do väčších čried.&nbsp;

Každý srnec sa snaží ovládať určité teritórium, ktorému je verný viac rokov. Svoje teritórium si značkuje hrabankami a otĺkaním parožkov o konáriky stromov a kríkov, čím tak zanecháva pach výlučkov z čelnej medzipučnicovej žľazy. V takto označenom teritóriu nestrpí nijakého soka, a tak môže dôjsť aj k súbojom. Len prestarnuté a slabé srnce si nedokážu vybojovať svoje teritórium a žijú po okrajoch teritórií iných srncov. Srnčia zver má výborne vyvinutý sluch a čuch, zrak je slabší, no pohyby v teréne rozpozná. Nie je vytrvalým bežcom, ale vie sa dobre ukryť v hustých rastlinných zárastoch. Pri náhlom vyrušení sa ozýva hlasitým bäkaním. Hlas srnca býva hrubší a úsečnejší ako prejav srny.

Srnec si v čase ruje, teda od polovice júla do polovice augusta, vyhľadáva vo svojom teritóriu rujné srny podľa ich pachu v stopnej dráhe. Srnec pred párením dlho naháňa srnu, ktorá sa ozýva veľmi hlasitým tiahlym pískaním a srnec zas hlasito fučí. Párenie je krátke a často sa opakuje. Po skončení rujnosti srny, čo trvá 3 až 5 dní, srnec srnu opúšťa a hľadá inú rujnú srnu. Ak niektorá srna nebola v lete oplodnená, môže ju oplodniť do novembra srnec, ktorý ešte nezhodil parožie. Stáva sa to však veľmi zriedkavo.

V oplodnenej srne zostáva zárodok v latentnom stave a začína sa vyvýjať až v zime koncom roka. Po 38 až 40 týždňoch gravidity, teda v máji až júni, srna kladie najčastejšie 2, zriedka 1 alebo 3 srnčatá. Sú bieloškvrnité, čo sa po dvoch mesiacoch stráca. Spočiatku ležia utajené v hustom poraste, kam ich matka prichádza dojčiť, inak sa zdržuje ďalej od srnčiat, no vždy je pripravená chrániť ich. V tomto období srnčatá nevylučujú nijaký pach, a tak ostávajú pred predátormi skryté.&nbsp;

Srnčatá privolávajú matku tenkým pískaním a asi po 10 dňoch už behajú s ňou. Matka ich v nebezpečenstve bráni údremi predných ratíc. Pri matke ostávajú až do budúcej jari okrem času ruje, keď ich matka na pár dní opustí. Pohlavne dospievajú vo veku jedného roka. Najväčším nepriateľom srnčej zveri sú vlky, rysy, líšky a túlavé psy, no mláďatá môže napadnúť aj mačka divá, diviak a orol. Veľa srnčej zveri uhynie pri kosbe krmovín, v žatve, ale aj pod kolesami automobilov.

Zdroj: <a href="http://www.kampolovat.sk" target="_blank" rel="noopener">www.kampolovat.sk</a>

Onedlho začne sezóna lovu srncov, dnes si povieme niečo z jeho života

Výber pre vás

Onedlho začne sezóna lovu srncov, dnes si povieme niečo z jeho života

Súvisiace články

Parožky dorástli, treba ich vytĺcť

Lov kapitálneho srnca počas ruje je nádherný zážitok, najmä ak ho korunuje úspech

Lovný alebo chovný?

Pohádali sme sa so srncom

Výber pre vás