Niektorí začínajúci poľovníci majú predstavu, že lov srnca v ruji je ľahká záležitosť. Stačí si zadovážiť kvalitnú vábničku, spoľahnúť sa na dobre nastrelenú zbraň a mať vytúženú povolenku vo vrecku. Niekedy sa aj za takýchto okolností lov naozaj vydarí, ale je to skôr súhra náhod ako cielená poľovnícka činnosť. „Poľovačka na srnca, a tobôž počas ruje, sa nemôže začať až vtedy, keď na neho dostanete povolenku!“ myslí si Pavol Hriadel, poľovník z Liptova, ktorý má s lovom a vábením srncov veľké skúsenosti. Podľa neho treba srnčiu zver sledovať po celý rok. A srnce najmä v období, keď im dorastá lyko. Keď navštevujú krmoviská a senníky zdržiavajú sa na určitom teritóriu. Vtedy sa dá dobre odsledovať, že staré jedince majú parôžky vytlčené už koncom marca.

Srnec
Srnec
Zdroj: Tibor Bédi

Rozpoznávacie znaky

Od februára P. Hriadel pozorne sleduje na srncoch vývoj parožia. Podľa neho, keď má srnec dlhú prednú vetvu, určite nie je starý, avšak môže sa nájsť aj výnimka. Svoj poznatok si overuje každoročne aj po ulovení srnca. Už od zimy sa však pozerá na srnca komplexne. Skúma jeho habitus, chrbát, či je hranatý, aký má krk. Aj to však môže pri zimnej srsti mýliť. Dôležitá je podľa P. Hriadela ani nie tak maska, ako celkový tvar hlavy. Mladý srnec ju má v tvare rovnoramenného trojuholníka užšiu a dlhšiu a starý srnec v tvare rovnostranného trojuholníka širšiu a kratšiu. Srnce pozoruje aj pri vytĺkaní a prefarbovaní. Neskôr pri odstrele je málo pravdepodobné, že by sa zmýlil. Poľuje viac ako 22 rokov a ešte nestrelil chovného jedinca. A keď nie je presvedčený o lovnosti srnca, radšej nevystrelí. Oceňuje vymoženosti doby, výkonné fotoaparáty, kamery, fotopasce. Ráno si srnca privábi, nafotí, v počítači si ho pozrie, posúdi a večer naň môže s istotou vystreliť.

Ruja v Liptove

Všimol si, že starý srnec si v ruji zbytočne nevybíja energiu. Srnu veľmi nenaháňa. Náš sprievodca zažil, ako sa dva srnce snažili získať priazeň srny, a keď si ten silnejší vydobyl miesto, zrazu z húštiny vystúpil starý, zrejme teritoriálny srnec, víťaza odohnal a začal pokrývať srnu. Na začiatku ruje vábi poľovník hlasom mladej srny – piiú, piié, na to vraj srnec okamžite reaguje. Záleží však na tom, koľko sŕn a koľko srncov sa nachádza v danej lokalite. Keď sú srnce „voľné“, priskakujú vraj ako zbavené zmyslov. Ak je však vyhliadnutý srnec pri srne, odlákať ho od nej je ťažké. Po zavábení väčšinou len zdvihne hlavu. Poľovník s úsmevom vraví, že takýto srnec nevymení lásku, ktorú má, za sľubovanú.

Srnec
Srnec
Zdroj: Tibor Bédi

Rôzne podmienky

Revír, kde poľuje P. Hriadel, pretína diaľnica. Na jej jednej strane sa začína ruja koncom júla, na tej druhej, bližšie k Vysokým Tatrám, o týždeň neskôr. Závisí to aj od počasia. Nie vždy je v Liptove pekne, sparno a slnečno. Úspech pri vábení sa podľa nášho sprievodcu dostaví, až keď je ruja v plnom prúde. A dôležité je neustále sledovať smer vetra. Na vábenie mladej srny priskakujú väčšinou silne teritoriálne, ale chovné srnce. Treba si dať na to pozor! On sám vábi maximálne 50 metrov od priechodov zveri, neuznáva strieľanie na 150 až 200 metrov a viac. Niekedy ani 20 metrov nestačí na dokonalé posúdenie veku a chovnosti srnca. Srnca môžeme podľa poľovníka „pritiahnuť“ aj pomocou srny. Vtedy pískame hlasom srnčaťa, čo znie ako dlhé – pííééé, pííééé. Staršieho srnca vábime skôr hlasom rujnej dospelej srny – fiiá, fiiá, fiié, ten však často vetrí, príde obozretne, potichu a spravidla od chrbta. Pavol každému ulovenému srncovi odmeria ucho. Prevažne sú dlhé 12 až 14 centimetrov! Táto skúsenosť mu pomáha pri odlove ročných srncov. Ak je výradový, musí mať parôžky najmenej tri centimetre pod okraj uší. Podľa jeho pozorovaní srnce na Liptove kulminujú vo veku päť rokov. Mali by dosiahnuť 75 bodov, ale P. Hriadel tvrdí, že keď chceme kvalitu v revíri, tak srnec v piatom roku musí mať na hlave aspoň striebro alebo zlato. No keď má kmene a vetvy dlhé, ale pritom tenké a bez perlovania, mal by ísť z chovu von.

Všadeprítomné medvede

Kedysi vábil liptovský poľovík srnce zo zeme. No už tretí rok vábi z lavičky alebo z posedu. Dôvod? Medvede! Na potulkách za srncami, ale aj počas splnu pri love diviakov ich postretal už neúrekom. V Liptove je veru nebezpečné sedieť na zemi a vábiť, najmä hlasom srnčaťa, pretože to láka aj predátory.

Medveď
Medveď
Zdroj: Vierka Balážová Duchoňová

Iný kraj, iný mrav

Výrobca vábničiek na Slovensku Ing. Karol Mihálko vábi srnčiu zver skôr v južných okresoch. A tam je to iné. „U nás musíte kvalitne imitovať hlasy srnčej zveri. A je umenie privábiť konkrétneho srnca. Na písknutie ich priskočí niekoľko! Ten, kto tomu nerozumie, bude hovoriť, že je ťažké privábiť starého srnca. Pravda je však taká, že ťažké je privábiť najsilnejšieho srnca. A to nemusí byť ten najstarší! On nemá o srny núdzu, lebo ich získava tak, že zo svojho teritória odháňa slabšiu konkurenciu. Takýto srnec si už na jar obsadzuje teritórium, kde sa nachádzajú srny. Počas ruje nie je problém privábiť aj starého jedinca, ktorý v súboji stratil svoju srnu a takisto si hľadá priazeň niektorej inej.“

Pokračovanie na strane 2.