Hlavatý, maloústy či tmavý? U&nbsp;nás sa vyskytujú tri druhy jalcov a&nbsp;rybári si ich občas mýlia.<br>Rod Jalec (Leuciscus) patrí do čeľade kaprovitých (Cyprinide). Najrozšírenejší z tohto rodu v našich končinách je jalec hlavatý. Veľká hlava a hrubé pysky bez fúzov, svetlozelený až sivý chrbát prechádzajúci do strieborných bokov a valcovité telo ozdobené červenými plutvami ho zaraďujú medzi elegantné krásavce vodnej ríše. 

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/gal/rybarstvo/ryba">FOTOGRAFIE nájdete TU</a>

Od príbuzných jalcov sa odlišuje zaoblenou alebo rovnou análnou plutvou. Je ekologicky prispôsobivý, vie sa pomerne dobre vyrovnať so znečistením najmä organického pôvodu. Nájdeme ho aj v pstruhových potokoch, ale najmasovejšie obýva stredné úseky riek. Dáva prednosť miestam, kde má dostatok úkrytov, žije pri potopených stromoch, pod podomletými brehmi, v blízkosti pobrežného zárastu, no takisto v zatopených bagroviskách a v niektorých priehradách. Vytvára početné zoskupenia, iba najväčšie exempláre zvyknú žiť samotársky, prípadne po dvoch či troch. Je povestný plachosťou a ostražitosťou.

&nbsp;V rieke Biela Orava som sa plahočil vo vode, ako sa hovorí, žabe po kolená. Už som to chcel vzdať, lebo iba sem-tam sa mihol drobný pstrúžik, keď som narazil na zborený most. Pod betónovou platňou bola veľká priehlbina, kde sa v šere tlačili početné statné jalce. Poplašené zamútili vodu, ale mierny prúd po chvíľke odplavil zvírený kal. A keďže nemali kam odplávať, zapózovali mi ako manekýnky v ateliéri. V zime som často pozoroval húfy jalcov tesne pod ľadom i natlačené v úkrytoch pod kameňmi, odkiaľ vykúkali ako z balkóna. Keď sa prestali cítiť bezpečne, pomrvili sa a zamútili vodu tak, že mi zmizli z dohľadu. Zväčša však elegantne plávajú v bezpečnej vzdialenosti od pozorovateľa, ktorého si neustále prezerajú. Ak som na chvíľku zadržal dych, zvedavosť ich premohla a znovu sa ku mne približovali.

Jalec hlavatý nie je prieberčivý stravník. Konzumuje prakticky všetko jedlé, čo sa vo vode vyskytuje. Vie sa zmocniť hmyzu splavovaného alebo poletujúceho nad hladinou, požiera však i žaby, dážďovky, kúsky mäsa, trávy či ovocie. <br>Vytvára húfy, ale najväčšie exempláre žijú samotársky a v menších skupinách. V dospelosti tvoria hlavnú zložku jeho potravy menšie, poranené rybky alebo rybia mlaď. Jalce sú zvedavé a nesmierne pažravé počas celého roka. Zimná siesta, akú poznáme pri iných druhoch rýb, sa na neho nevzťahuje. Hoci bežné úlovky jalcov hlavatých sú od pol do jedného kilogramu, v priestrannejších vodách dorastajú viac. Najväčší jalec ulovený na Slovensku mal 5,35 kilogramu a chytili ho v ramene Dunaja v Medveďove. Napriek svojej všežravosti a nenásytnosti rastie pomaly, pričom samice bývajú väčšie ako samce.

Najmenší z rodiny jalcov je jalec maloústy. Od príbuzných ho odlišuje charakteristicky vykrojená análna plutva. Párové plutvy môže mať červenkasté, ale nikdy nie červené ako jalec hlavatý. Jediný z jalcov je náročný na dostatok kyslíka rozpusteného vo vode, a preto ho nachádzame najmä v čistých podhorských riekach a v pstruhových potokoch. Je stádovitý, zdržuje sa zväčša pri dne alebo v stredných vrstvách vody. Dorastá do 30 centimetrov a jedného kilogramu. Aj on rastie pomaly. Živí sa vodným a suchozemským hmyzom, jeho larvami a kôrovcami. Pod hladinou sa dá ťažko pozorovať či fotografovať. Je mimoriadne nedôverčivý a plachý.

&nbsp;Posledným druhom z rodu jalcov je jalec tmavý. Má zavalité, za hlavou nápadne vyklenuté telo, pokryté malými, ale výraznými šupinami. Na krátkej, pomerne širokej hlave s koncovými ústami bez fúzov sa nachádzajú veľké zlatožlté oči. Chrbtová časť je tmavá, sivomodrá, boky sú striebristé so zlatým nádychom, brucho biele až žlté. Análna plutva je vykrojená. Párne plutvy sú pomarančovočervené a nepárne tmavosivé až čierne. Vyskytuje sa predovšetkým v dolných prúdivých častiach Dunaja a jeho väčších prítokoch. 

Väčšinu roku sa zdržuje v početných húfoch. Sortiment jeho potravy nie je taký rozmanitý ako v prípade jalca hlavatého. Živí sa drobnou chrobačou na dne a hmyzom splavovaným vodou. Na dravý spôsob života sa orientujú len najväčšie jedince. V zimnom období prijíma potravu obmedzene. Zimuje vo veľkých skupinách v hlbšej vode. Takisto rastie pomaly, do dvoch až troch kilogramov. Má žltkasté mäso a spomedzi jalcov je najchutnejší. Osobitnou formou jalca tmavého je xantorická, takzvaný zlatý jaseň. Má zlatočervené telo a plutvy. V dvadsiatych rokoch minulého storočia ho nasadili do Štrbského plesa vo Vysokých Tatrách, kde sa naturalizoval. Hoci jalce zaraďujeme do skupiny bielych rýb, ktoré bývajú trochu zaznávané, patria medzi produkčne dôležité ryby. Tendencia poklesu ich výskytu, najmä jalca maloústeho, je alarmujúca. 

FOTO Krása pod hladinou: Kde sa u nás skrývajú jalce?

Výber pre vás

FOTO Krása pod hladinou: Kde sa u nás skrývajú jalce?

Súvisiace články

FOTO a VIDEO Riečny vysávač: Unikátne zábery mreny pod hladinou

Pstruhy na šibenici: Rybársky trik, ktorý funguje v divočine

Kostné červy sú pre ryby pochúťka: Dochovajte si univerzálnu nástrahu

ZAČÍNAME: Odchov rýb je prospešný pre celú spoločnosť, nielen pre športový rybolov

KVÍZ: Ako dobre poznáte predátorov našich horských bystrín a jazier?

Lov bez olova: Tuším nás chcú poslať k vode, či skôr od vody

Potápač sa skamarátil so pstruhom: FOTO ako dôkaz nádherného priateľstva

ODPOVEDÁME: Nechať si rybu, ak na háčiku odpláva do revíru chyť a pusť?

Podarilo sa mi nafotiť tieto ZÁHADNÉ TVORY, viete o čo ide?

Výber pre vás