Rybársky revír s možnosťou privlastnenia si úlovku, kde často chytám, susedí s pohraničným revírom v režime chyť a pusť. Párkrát mi tam zaseknutá ryba pri manévrovaní odplávala. Som povinný ju preto po zdolaní pustiť alebo si ju môžem privlastniť?
Dôležité je miesto, z ktorého lovíte. Vychádzať treba z vymedzenia základných pojmov v aktuálnom znení zákona o rybárstve, kde sa v § 2 pod písmenom t) uvádza, že miestom lovu je miesto v rybárskom revíri alebo mimo rybárskeho revíru, z ktorého loviaci bezprostredne vykonáva lov rýb, najmä na brehu rybárskeho revíru, móle, mieste zabrodenia. Miestom lovu je aj rybársky čln, ak sa lov vykonáva z neho. Takže ulovenú rybu, ktorá spĺňa lovnú mieru a lovili ste ju z miesta revíru s možnosťou privlastnenia si úlovku, si môžete privlastniť.
Ak je lovná miera niektorých druhov rýb stanovená zákonom, má užívateľ rybárskeho revíru právo požadovať, aby sa ryby, ktorým on stanovil hornú či dolnú lovnú mieru, vracali do vody?
Lovné miery rýb ustanovuje vykonávacia vyhláška (č. 381/2018) MŽP SR k zákonu o rybárstve v § 12, odseku 1. V tom istom paragrafe v odseku 5 sa píše, že užívateľ rybárskeho revíru podľa miestnych podmienok môže do 30. septembra požiadať ministerstvo životného prostredia o súhlas na zvýšenie najmenšej lovnej miery rýb a zavedenie najväčšej lovnej miery rýb, pričom zaviesť najväčšiu lovnú mieru možno aj na druhy rýb, ktoré nemajú ustanovenú najmenšiu lovnú mieru podľa odseku 3. Zvýšenie najmenšej lovnej miery rýb a zavedenie najväčšej lovnej miery rýb možno upraviť vždy na obdobie troch rokov s platnosťou od 1. januára nasledujúceho roka. Túto skutočnosť užívateľ zverejní v povolení alebo v rybárskom poriadku. Pri splnení uvedených podmienok má užívateľ právo požadovať, aby sa ryby, ktorým stanovil hornú či dolnú lovnú mieru, vracali po ulovení späť do vody.
Stanovenie „inej“ lovnej miery rýb užívateľom rybárskeho revíru nie je samoúčelné. Treba ho rešpektovať. Cieľom je chrániť, zveľaďovať a zachovať genofond rybej osádky.
