Európska komisia vydala ešte 25. januára 2021 nariadenie 2021/57, ktorým obmedzuje použitie olovených brokov a rybárskeho náradia s obsahom olova na mokradiach a podobných biotopoch. Do platnosti vošlo 15. februára tohto roku. Rybári, pozor! Aj keď sa rozleje nejaká rieka, potok, vznikne mokraď či podobný biotop. A z prílohy nariadenia vyplýva, že ak máte pri sebe niečo z olova a ste bližšie ako 100 metrov k danej lokalite, porušujete uvedené nariadenie. Mali by ste následne preukazovať, že v skutočnosti idete loviť na iné miesto.

Nariadenie vzniklo z podnetu Európskej agentúry pre chemické látky (ECHA), ktorá dlhodobo skúma vplyv olova na životné prostredie a zistila, že sa v Európe ročne vystrieľa 4-tisíc ton olova a veľa sa ho spotrebuje tiež pri výkone rybárskeho práva. Tu neuvádza číslo, ale ani si neviem predstaviť, ako by zistili, či „rybár Jožko“ pri rybolove odtrhol jeden či dva systémy na udici a zanechal v prírode 50- alebo 100-gramovú olovenú záťaž. Komisia odporúča poľovníkom používať oceľové, prípadne bizmutové broky a rybárom oceľ, kameň...

PRIMERANÁ NÁHRADA?

V ponuke rybárskych obchodov už nájdeme rôzne kamene, navŕtané a osadené obratlíkom. Zvyčajne ide o kamene získané zo štrku. Na povrchu sú prirodzene opracované, ale treba ich navŕtať. Navŕtanie kameňa si vyžaduje špeciálne vrtáky z karbónovej ocele a množstvo energie, ktorej výroba tiež zanecháva akúsi stopu v prírode. Na upevnenie obratlíkov do kameňa treba lepidlo a, ako vieme, lepidlá sa vyrábajú na chemickej báze, čo takisto zvlášť neprispieva k ochrane životného prostredia. Som veľmi zvedavý, z čoho budú feedrové košíky a vôbec kŕmidlá. Núka sa oceľ. Je to zušľachtené železo, jeho výroba obnáša určité zvýšené náklady, ale problém spočíva hlavne v hmotnosti. Kubický centimeter olova váži 11,3 gramu, kým železa len 7,8 gramu. To je na jednom kubickom centimetri rozdiel 3,5 gramu.

Rybár by musel použiť až o 22 percent väčší košík. Problematická bude náhrada materiálu takzvaných vyvažovacích brokov pri love na plávanú. Bizmut? Je síce o niečo ťažší (9,8 g/cm3) ako železo/oceľ, no krehký kov a nie práve lacný. Cena sa pohybuje niekde od 65 do 70 € za kilogram. Plus práca... Dáme za feedrový košík vyše 10 eur? Obyčajní rybári nemajú príjmy ako poslanci europarlamentu.

A vráťme sa ešte k železu alebo aj k zušľachtenej forme – oceli. Už malé deti vedia, že kov vo forme železa (Fe) koroduje. Oxid železa, ktorý vzniká ako hrdza na povrchu železa v rôznych formách spracovania, viaže na seba rôzne iné chemické látky, zvyčajne škodlivé pre životné prostredie. Nechcem tu rozvádzať rôzne chemické reakcie. Trápia nás opakovane otravy na riekach a pozostatky nedávnej minulosti v podobe PCB a iných nebezpečných látok, možno by bolo namieste skôr zbavenie našich vôd takéhoto znečistenia, ktoré je určite škodlivejšie pre živé tvory. Určite by pomohlo aj prísnejšie postihovanie znečisťovateľov. Hovorí sa, že čo nevidieť, to nepáli. No do prírody patria a pre náš život sú potrebné takisto ryby, žaby, mloky, korytnačky, aj tie mikroorganizmy viditeľné len pod mikroskopom.

DISKRIMINÁCIA

Prírodu treba chrániť, ale vytváranie akýchsi zakázaných zón nepokladám za správne riešenie. Teraz je to zákaz olovených brokov pri love zveri a olovenej bižutérie pri love rýb na mokradiach a podobných lokalitách. O nejaký čas sa možno zakáže všade. Akoby bolo treba odstaviť poľovníkov a rybárov, aby nezavadzali skupinám ľudí, čo sa hrajú na ochranárov za ťažké milióny z rôznych nadácií. Každý hľadá, ako obísť, čo ho obmedzuje.

Aj ja budem súhlasiť s takými obmedzeniami používania olova, až sa zamedzí zbytočnému znečisťovaniu vôd vo veľkom, až nebudú musieť byť na brehoch tabule s odporúčaním nekonzumovať ulovené ryby, lebo v nich boli zistené ťažké kovy, alebo keď budú napísané i v reči volaviek, rybárikov, kormoránov a ďalších vtákov, čo konzumujú takto znehodnotené ryby. Totiž ťažké kovy, medzi ktoré patrí tiež olovo, sú obsiahnuté vo svalovine rýb a spôsobujú neplodnosť a iné choroby nielen ľuďom.

Som presvedčený, že taký arzén, kobalt, kadmium, meď a nikel sa nedostal do vôd „vďaka“ poľovníkom a rybárom. Vinníkov treba hľadať inde.

Autor: PETER BITTER