Poľovníctvo a rybárstvo

Tento spôsob lovu vlka bol od začiatku 19.storočia rozšírenejší, čo dosvedčuje aj množstvo ulovených vlkov za relatívne krátky čas. V septembri roku 1800 horár z Liptovských Revúc zastrelil štyri vlky a v roku 1801 horár z Važca tri vlky.<br>Vlkov hubili aj chytaním vĺčat, ale takýto lov bol skôr náhodný a ojedinelý. Zachovali sa o tom doklady z roku 1823, keď pastieri z Likavky chytili 5 vĺčat v skalách Choča, v roku 1826 poľovníci z Pribylina zabili vlčicu a tri mláďatá. V lete 1829 chytili hájnici rodiny Svätojánskych vĺča, ktoré potom doma choval liptovský slúžny v Liptovskej Ondrašovej.

Priame záznamy o chytaní vlkov do želiez sa nezachovali. P.Karč vo svojej štúdii predpokladá, že takto 7.februára 1832 chytili veľkú vlčicu, ktorá robila škody v okolitých obciach, dvaja obyvatelia z Liptovskej Sielnice.Už od 16.storočia sa v protokoloch Liptovskej stolice spomínajú škody spôsobené vlkom, medveďom a rysom. V roku 1561 predstavenstvo Liptovskej stolice nariadili poddaným z obcí Važec, Východná, Pribylina, Iľanovo, Uhorská Ves, Dúbrava, Prosiek, Lúčky, Revúce, Komjatná, Hubová, Stankovany, Smrečany a Žiar, aby zriadili hliadky po štyroch chlapoch, ktorí mali pátrať po vlčích svorkách. V Žiari bola tradícia chytania vlkov do sietí už oddávna, preto tunajších obyvateľov volali „vlčiari“.

V 17.storočí boli oblasti stredného a severovýchodného Slovenska dejiskom vojnových stretnutí protihabsburgských povstaleckých vojsk a cisárskych vojsk. Týmto neustále trpelo najmä poddanské obyvateľstvo. Ďalším nebezpečenstvom boli rozbujnelé svorky vlkov. V roku 1618 likavské a hrádocké panstvo nariadili svojim poddaným v obciach Važec, Východná, Žiar, Pribylina, Iľanovo, Prosiek, Lúčky, Likavka, Sliače, Revúce, Komjatná a Hubová, aby mali v pohotovosti hliadky proti vlkom, aby v blízkosti dedín a salašov vykopali vlčie jamy a nariadili valachom, aby najmä v zimných mesiacoch sledovali pohyb vlčích svoriek.

V rokoch 1621, 1633, 1641 a 1654 sa vlci obzvlášť rozmnožili a neprepadávali len stáda oviec a jalovíc, ale aj ľudí. V týchto rokoch padlo za obeť vlkom 16 ľudí. V roku 1648 sa gazdovia mestečka Hybe sťažovali stoličnej vrchnosti na škody, ktoré boli spôsobené na ich majetku svorkou vlkov v predchádzajúcom roku. Sťažovatelia žiadali znížiť povinné dávky o štvrtinu, a keďže vlčie svorky ani v tomto období neprestávali napádať ich stáda na salašoch, žiadali stolicu, aby im dovolila požiadať o pomoc „vlčiarov“ zo Žiaru.

Zdroj: Liptovské múzeum v Ružomberku/Facebook (ZDROJ: POĽOVNÍCTVO V LIPTOVE (kolektív autorov) ISBN: 978-80-969657-8-6).

Liptovské múzeum v Ružomberku informuje o histórii lovu vlka na Liptove (diel 2)

Výber pre vás

Liptovské múzeum v Ružomberku informuje o histórii lovu vlka na Liptove (diel 2)

Súvisiace články

Vlk dravý, milovaný aj zatracovaný. Ako dobre ho poznáte? Otestujte sa!

Príbeh: Neradno psíkovi skrížiť v hlbokom lese cestu svorke hladných vlkov na love

VIDEO Farmár zabil holými rukami rozzúreného vlka, bránil tak vlastného psa

Analýza: Vlk, medveď a človek v Yellowstonskom národnom parku a na Slovensku

Dva vlky vydesili ženu so psom, zachránil ju poľovník

Ulovili problémového vlka na základe legálneho povolenia

FOTO Neuveriteľné! Fotograf nafotil 23 člennú svorku vlkov pokope

Výber pre vás