Mária Inštitorisová

Ako ovplyvnil starý otec váš vzťah k prírode a poľovníctvu?

Odmalička som vyrastal v prostredí, kde sa reč neustále točila okolo psov. Aj keď som prišiel k dedovi na prázdniny, väčšinou „riešil“ túto problematiku. Lásku k prírode, ku zvieratám a najmä ku psom mi doslova vštepil. Neskôr sa mi kynológia stala nielen koníčkom, ale i prácou. Časy sa však zmenili, voľného času mám menej, no priestor na psov si vždy nájdem.

Je známe, že psy cvičil známym lekárom, hercom i ministrom, bol tiež vyhľadávaným vodičom u nás aj v zahraničí. Na koho rád spomínal?

Dedo často hovoril o Júliusovi Pántikovi, ktorý ho niekoľkokrát navštívil v období, keď ešte pracoval v Pribete. Veľa priateľov a známych mal najmä v Maďarsku. Napríklad pre rodinu Horváthovcov, ktorí boli údajne potomkami nemeckej šľachty, cvičil nemeckých drôtosrstých stavačov. Šteňatá pripravoval aj od renomovaných chovateľov v Českej republike. Vtedy totiž veľa najlepších psov, ktoré vyhrávali memoriály Karla Podhajského pod vedením aj iných slovenských kynológov, putovalo na západ. A keď sa po roku 1989 otvorili hranice, na deda sa obracali ďalší záujemcovia z Talianska a Francúzska.

V jednom z rozhovorov sa nám priznal, že na poľovačku neraz išiel bez flinty, ale vždy mal požitok z práce psov. Chodievali ste s ním na bažanty či zajace?

Nie, ako chlapec som nemohol sprevádzať otca ani deda. A keď som v dospelosti absolvoval poľovnícky kurz, poľoval som v iných revíroch. Ale dedo nebol vášnivý poľovník, myslím, že nikdy nevlastnil guľovnicu. Mal brokovnicu, vedel výborne strieľať, na poľovačkách však radšej viedol psa, ktorého práve niekomu cvičil. Na súťažiach predvádzal dokonale pripravených psov. Čo by dnes asi poradil menej skúseným vodičom alebo začiatočníkom?

Fúha! Čo by poradil? Určite by im povedal, že začínať so psom v súčasnosti je veľmi náročné. Trend je všade podobný – ľudia si pozrú základné informácie o výcviku na internete, ale prax je úplne iná. Dedo chodieval s majiteľmi cvičiť psov, no neodkryl im všetky svoje karty. Špeciálne ťahy si nechával pre seba, niečo prezradil v rodine. Zdôrazňoval, aby sa psovi intenzívne venovali, dôsledne nacvičili poslušnosť, len tak bude spoľahlivo reagovať na povely. Hovorieval, že „všetko začína od povahy šteňaťa“. Niekedy mal tvrdší prístup, čo sa možno niekomu nepáčilo, ale vždy dosiahol požadovaný efekt. Prízvukoval, že pes musí byť tvrdá povaha, ktorá veľa znesie, a zároveň musí rešpektovať vodiča ako vedúceho svorky! Že musí mať dostatok inteligencie i loveckej vášne, aby si dokázal poradiť vo chvíľach, keď bude samostatne pracovať... Takto vycvičiť stavača je naozaj ťažké, preto je dôležitý priamy kontakt so skúseným výcvikárom, ktorý je schopný a ochotný naučiť majiteľa ako trénovať psa.

Kynológia, aj v súvislosti s technologickými vymoženosťami, neustále napreduje. Ako vnímate výcvikové metódy, ktoré uplatňoval váš starý otec?

Každý cvičiteľ má vlastné postupy. Niektoré dedove metódy už nie sú také aktuálne ako v minulosti, ale podstata zostáva. Starší kynológovia vám potvrdia, že kým bol v revíroch dostatok malej zveri, psy prichádzali do kontaktu so zajacmi a bažantmi mnohonásobne viac ako dnes. Boli teda oveľa lepšie pripravené na lov ako súčasné jedince, ktoré cvičia na komorovanej zveri.

Otto Banás bol posledným z generácie kynológov, ktorá vyrastala okolo Kolomana Slimáka v 50. až 60. rokoch minulého storočia. Uvažujete o organizovaní memoriálu na jeho počesť?

Vzhľadom na jeho vek sme v posledných dvoch-troch rokoch o tom rozmýšľali. Na dedovi už bolo vidno, že ho sily opúšťajú. Veľmi ho poznačilo najmä úmrtie syna Ota... V súčasnosti sa organizujú „stavačiarske“ memoriály na pamiatku dvoch výnimočných osobností - Kolomana Slimáka a Josefa Kadleca. Ak navždy odíde mimoriadne významný kynológ, tak si zaslúži podobnú poctu. Myslím, že dedo taký skutočne bol, že každému to svojou prácou a najmä výsledkami dokázal. O memoriáli sme hovorili aj s pánom Jozefom Jursom. Tento rok uvedené podujatie nestihneme zorganizovať, ale myšlienkou sa budeme v Klube chovateľov nemeckého krátkosrstého stavača zaoberať.

Celý rozhovor nájdete v č. 6/2022 mesačníka Poľovníctvo a rybárstvo.

Spomienka na OTTA BANÁSA: Ako si legendárneho kynológa pamätá jeho vnuk?

Výber pre vás

Spomienka na OTTA BANÁSA: Ako si legendárneho kynológa pamätá jeho vnuk?

Súvisiace články

Sedem najkrajších psích plemien: Dostal sa do zoznamu aj váš miláčik?

So psom sa dá ísť aj do chránených území: TU sú veci, ktoré musíte dodržať!

KCHSK: V Antonstále - Nemšovej mala premiéru nová skúška duričov

PORADŇA: Na čo sa zamerať pred kúpou, respektíve výberom ŠTEŇAŤA do chovu

ZDENO ČIERNY najradšej spomína na jagdteriéra, ktorý človeku zachránil život

Viete, ako cvičiť ŠTAJERSKÉHO DURIČA? S Pavlom Pôbišom vám poradíme

O jazvečíčke z dobrej rodiny aj o parťákoch, ktorí obetavo bránili svojho majiteľa

Známy kynológ Otto Banás tvrdí, že výcvik psov ho stále teší a udržiava v kondícii

Výber pre vás