Mária Inštitorisová

Poľovníkom ste už pol storočia a takmer celý ten čas vám robia spoločnosť jagdteriéry. Prečo práve toto plemeno?

Pôvodne som mal nemeckého krátkosrstého stavača, ale v našom revíri sa malej zveri - napriek snahám - nedarilo. V roku 1980 som si preto zakúpil prvého jagdteriéra s menom Cár Bralce. Motivovala ma aj potreba poľovníckeho združenia držať aspoň jedného brlohára. K Cárovi čoskoro pribudla sučka Hexa Bralce a po absolvovaní skúšok som si založil chovateľskú stanicu Tupá Hora. Odvtedy som na 42 skúškach predviedol viac ako 20 psov, z toho desať získalo tituly medzinárodný šampión práce CACIT.

Nemci zdôrazňujú, že jagdteriér patrí výlučne do rúk poľovníkov. Čo by ste vyzdvihli z jeho vlastností?

Je to odvážny, veľmi temperamentný pes, ktorý sa uplatňuje predovšetkým ako brlohár pri love líšok a jazvecov, ale aj pri sliedení a durení diviakov, prinášaní zajacov a pernatej zveri, aportovaní kačíc z vody. Kvôli uchovnenia psov a súk organizuje náš klub viaceré skúšky, výstavu, skúšky chovnej spôsobilosti – Memoriál Gustáva Cmarka v brlohárení na líšku, všestranné skúšky malých plemien - Memoriál Jozefa Čierneho a duričské skúšky O pohár MVDr. Dušana Antalíka.

Od roku 1999 sa na Slovensku, na podnet Európskeho klubu chovateľov jagdteriérov robia aj na Slovensku skúšky z hlasitosti na zajačej stope. Ako prebiehajú?

Veľa poľovníkov s tým nesúhlasilo, ale skúška hlasitosti je dôležitá. Už tradične ju organizujeme pri Mostovej a pri Michalovciach. Na toto podujatie býva prihlásených aj 50 psov. Každý rozhodca posudzuje prácu desiatich vodičov so psíkmi, a to tak, že dvojice sa rozostúpia do rojnice a prehľadávajú pole. Vodič, pri ktorom vyskočí prvý zajac, zdvihne ruku, vtedy všetci zastanú a rozhodca dá povel na vypustenie psa. Tak overuje stopu a jeho hlasitosť, pričom psík sa musí k vodičovi vrátiť do desiatich minút, či už samostatne alebo na privolanie. Rozhodca oceňuje výkon známkou od najlepšej štvorky až po nulu. Vodiči so psami sa potom vystriedajú v ostatných lokalitách a na záver sú celkovo ohodnotení. Pes musí dosiahnuť minimálne známku tri, suka dva. Výsledky sa zapíšu do ich rodokmeňov.

Kam sa posunulo plemeno za uvedené obdobie?

V minulosti boli jagdteriéry agresívnejšie, túto nežiaducu vlastnosť sa však podarilo šľachtením potlačiť. Dnes sa deti s týmito psíkmi bežne hrajú, alebo ich predvádzajú na výstavách. Plemeno si obľúbili aj viaceré členky Klubu slovenských poľovníčok. Čo sa týka exteriéru, z chovov sme vyradili takzvané ´čelenkáče´, jedince s netypickým čelenkovitým sfarbením hlavy, a veľkými bielymi náprsenkami. Srsť má byť podľa štandardu FCI čierna, tmavohnedá alebo čiernosivo melírovaná s červenožltým pálením na tlame, obočí, hrudi, končatinách a pri konečníku.

Na ktorého psíka si obzvlášť rád spomínate?

Z mojej chovnej stanice pochádzalo niekoľko veľmi ostrých psov, nebáli sa ani medveďov. Patril k nim aj Šibo Tupá Hora, ktorého som daroval priateľovi Petrovi Gulíkovi z Rimavskej Soboty. Jedného dňa mi Peter zavolal, že Šibo mu doslova zachránil život. Keď naň v revíri zaútočil medveď, pes ho chránil tak obetavo, že sám pritom zahynul.

Celý rozhovor nájdete v č. 4/2022 mesačníka Poľovníctvo a rybárstvo.

VIZITKA:

Zdeno Čierny, rodák z Chodova (okres Karlove Vary), žije s manželkou v obci Lutila (okres Žiar nad Hronom). Od roku 1973 je členom SPZ, bol členom i funkcionárom vo viacerých PZ. V v roku 1980 sa stal členom, následne ekonómom Klubu chovateľov jagdteriérov a viedol Klubový spravodaj. Je rozhodcom pre skúšky duričov, farbiarske skúšky duričov a skúšky v brlohárení. V roku 2018 jeho kynologickú činnosť ocenila Slovenská kynologická jednota Striebornou medailou. V súčasnosti má chovnú sučku jagdteriéra a sučku hanoverského farbiara, ktorú pripravuje do chovu. V roku 2019 zostavil v spolupráci s MVDr. Dušanom Antalíkom publikáciu 50 rokov Slovenského klubu chovateľov jagdteriérov. V tom istom roku mu vyšla kniha Nevšedné nielen poľovnícke zážitky.

Autorka: Mária Inštitorisová