Lastúrniky neobývajú len moria, viaceré druhy môžeme objaviť aj v našich vodách

Žijú v povrchových vrstvách dnového sedimentu a potravu získavajú filtráciou drobných čiastočiek z vody alebo prerývaním uvedeného sedimentu. Od ulitníkov sa líšia tým, že majú dve miskovité schránky spojené pružným väzom. Mnohé druhy sú na protiľahlých stranách vybavené aj takzvanými zubami.

Počas potuliek popri Váhu bežne nachádzam drobné lastúry. Najprv som bola presvedčená, že patria kôstke riečnej (Sphaerium rivicola) alebo kôstke bahennej (S. corneum). Mýlila som sa. Tieto „rebrované“ lastúry patria nepôvodnému druhu korbikule ázijskej (Corbicula fluminea), ktorá pochádza z juhovýchodnej Číny, Kórey a juhovýchodného Ruska. Prvýkrát ju u nás zaznamenali v Dunaji pri Kováčove v roku 1999. Korbikula sa šíri veľmi rýchlo a najmä v Dunaji vytvára masové populácie. Má trojuholníkovité lastúry, ktoré sú vzhľadom na svoju veľ­kosť dosť hrubostenné. Dorastá do 35 milimetrov. Je to prúdomilný druh, ale preferuje plytšie a pomalšie tečúce úseky.

Vo Váhu žije aj škľabka riečna (Anodonta anatina), ktorá obýva najrôznejšie typy vôd – od stojatých až po tečúce. V minulosti sa zbierala na kŕmenie kačíc, odtiaľ pochádza jej nemecký ľudový názov „kačacia mušľa“.

Autorka: Miroslava Malovcová-Staníková

Viac sa dočítate v č. 7/2023 mesačníka Poľovníctvo a rybárstvo.