Nie je to len slovenský, ale globálny problém, píše <a target="_blank" rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/rozhovory/keby-ryby-rozpravali-drsne-slova-ichtyologa-richarda-stencla-slovenskej-realite">Život</a>. Sladkovodné ryby či jazerá predstavujú len percento vôd na zemeguli, no žije v&nbsp;nich 51&nbsp;percent všetkých druhov rýb. Podľa správy o&nbsp;stratených rybách sveta (World’s&nbsp;Forgotten Fishes) hrozí takmer jednej tretine sladkovodných rýb vyhynutie, pričom sladkovodná biodiverzita klesá dvojnásobne rýchlejšie ako bio­diverzita oceánov. Červený zoznam Medzinárodnej únie na ochranu prírody a&nbsp;prírodných zdrojov uvádza, že na Slovensku vyhynulo šesť druhov rýb a&nbsp;ďalších sedem patrí ku kriticky ohrozeným.

Od havárie v&nbsp;bioplynovej stanici v&nbsp;Budči, pri ktorej vytiekol do rieky Hron digestát smrtiaci pre ryby a&nbsp;ktorej sme sa venovali v&nbsp;našom poslednom rozhovore, uplynuli už viac ako dva roky. Aká je definitívna bilancia škôd na rybách a&nbsp;v&nbsp;akej fáze sa dnes tento prípad nachádza?

Podľa súdnoznaleckého posudku pre potreby polície uhynulo približne na 30-kilometrovom úseku Hrona v&nbsp;správe miestnych organizácií Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ) zo Zvolena, Žiaru nad Hronom a&nbsp;Žarnovice 140&nbsp;ton rýb. Len za náš žiarsky a&nbsp;zároveň najväčší úsek bola vyčíslená priama škoda na uhynutých rybách, odstraňovaní havárie a&nbsp;nepriama škoda na produkcii a&nbsp;reprodukcii rýb na 1&nbsp;660&nbsp;332 eur. Po zohľadnení spoločenskej hodnoty rýb je škoda, ktorá vznikla štátu, samozrejme, mnohonásobne vyššia –&nbsp;okolo 417 miliónov eur. Vyšetrovanie stále nie je ukončené, prípad nie je uzavretý. Vieme, kto je pôvodca znečistenia, a&nbsp;napriek tomu nevidíme zásadný posun. Bioplynová stanica stále funguje a&nbsp;žijeme v&nbsp;strachu, že sa to môže opakovať.

Podarilo sa vrátiť do dotknutého úseku život aspoň sčasti tak, ako vyzeral pred touto ekologickou katastrofou?

Bezprostredne po havárii sme robili ichtyologický prieskum s&nbsp;cieľom zistiť, čo v&nbsp;Hrone zostalo, pričom v&nbsp;postihnutom úseku sa nachádzalo len minimum rýb v&nbsp;porovnaní s&nbsp;predchádzajúcim stavom. Ďalší výskum sa robil po roku, keď sa už rieka zarybňovala. Vtedy sme zistili obrovské rozdiely medzi jednotlivými úsekmi. Kým v&nbsp;tom najpostihnutejšom okolo Jalnej a&nbsp;Trnavej Hory bolo zistených dvesto kilogramov rýb na hektár, pri Hliníku nad Hronom, teda na konci otráveného úseku, to bolo až 1&nbsp;100 kíl rýb. Ďalším zásadným faktom je absencia generačných jedincov, najmä pre nás najdôležitejších podustiev, mrien a&nbsp;jalcov. Keď nasadíte ryby s&nbsp;veľkosťou šesť-sedem centimetrov, kým dosiahnu pohlavnú dospelosť a&nbsp;schopnosť neresiť sa, aby samy udržiavali populáciu, potrvá to štyri-päť rokov. Samozrejme, pokiaľ sa toho dožijú, lebo stále pretrvávajú problémy s&nbsp;rybími predátormi, najmä kormoránom.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE K ROZHOVORU S RICHARDOM ŠTENCLOM NÁJDETE V GALÉRII

Aké finančné prostriedky boli potrebné na zarybnenie a&nbsp;obnovu života v&nbsp;rieke?

Pred haváriou sme formou násad rýb investovali do Hrona ročne okolo osemtisíc-deväťtisíc eur, po nej sa najmä vďaka sponzorským príspevkom od sú­kromných spoločností a&nbsp;fyzických osôb ročný finančný objem na zarybnenie pohybuje približne na úrovni 20-tisíc eur. Ďalšie násady dostávame formou dotácie z&nbsp;Rady Slovenského rybárskeho zväzu ako nášho strešného orgánu. Ešte v&nbsp;roku 2021 sme dostali balík na zarybnenie od Rady SRZ navyše, kde nám schválili financie z&nbsp;rezervného fondu na ekologické havárie.

<strong>Rozhovor pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Už roky sa hovorí o&nbsp;viacerých príčinách, ktoré zhoršujú prirodzené prostredie na život rýb. Kde vy osobne vidíte najväčší problém?

Sú to najmä malé vodné toky pretekajúce urbanizovanou krajinou cez obce, ktoré ešte nie sú odkanalizované. Domáce čistiarne odpadových vôd sú často neudržiavané a&nbsp;pri potokoch často vidíte vyústenie žúmp. Treba povedať, že vodný tok má do istej miery samočistiacu schopnosť, ale počas sucha pri zníženom prietoku je koncentrácia odpadových vôd oveľa vyššia a&nbsp;môže dôjsť k&nbsp;mimoriadnemu zhoršeniu kvality vôd spojenému s&nbsp;úhynom rýb.

Negatívny vplyv má určite aj nepremyslená regulácia vodných tokov, ktorá pretrváva niekoľko desaťročí.

Nepochybne áno. Riečny systém sa zreguloval, zrýchlil sa odtok vody z&nbsp;krajiny, vytvorili sa migračné bariéry. Keď je úsek, skadiaľ zmiznú ryby napríklad vinou znečistenia alebo rybích predátorov, a&nbsp;pod ním sa nachádza migračná bariéra, ryba sa cez ňu nedokáže dostať. Preto je výskyt rýb v&nbsp;mnohých tokoch závislý od umelého zarybňovania. Súhrou viacerých negatívnych faktorov a&nbsp;ich zlým manažovaním a&nbsp;opatreniami docieľujeme to, že takýchto tokov, kde bez pričinenia človeka ryby nenájdeme, bude čoraz viac.

Čo je vaša pracovná náplň v&nbsp;pozícii ichtyológa Slovenského rybárskeho zväzu, ktorú zastávate?

Na lepšie pochopenie tejto otázky by zrejme bolo vhodné spomenúť, že Slovenskému rybárskemu zväzu ako občianskemu združeniu štát historicky primárne prideľoval výkon rybárskeho práva na tečúcich vodách. Existujú aj iné subjekty, ktoré ich po splnení zákonných podmienok môžu obhospodarovať, ale Slovenský rybársky zväz je z&nbsp;nich najväčší. Keď si pozriete databázu rybárskych revírov v&nbsp;jeho správe, je ich okolo 1&nbsp;800. Každý oblastný ichtyológ má pridelenú svoju oblasť –&nbsp;v&nbsp;mojom prípade je to Banskobystrický, Žilinský a&nbsp;polovica Trenčianskeho kraja. Pod túto časť Slovenska spadá 34&nbsp;základných organizácií SRZ. Našou primárnou úlohou je poskytovať im servis a&nbsp;manažovať optimálne obhospodarovanie rybárskych revírov. Pokiaľ máte v&nbsp;základnej organizácii ľudí bez rybárskeho vzdelania, môžu robiť chyby, vysádzať nepôvodné a&nbsp;invázne druhy rýb tam, kde by nemali byť, a&nbsp;mohli by spôsobovať škody. A&nbsp;práve tieto procesy dozorujem.

Ide teda o&nbsp;prácu prevažne v&nbsp;teréne?

Skôr ide o&nbsp;administratívu. Organizačné zložky nám posielajú zarybňovacie plány, skontrolujem, či neporušujú zákonné ustanovenia, či plnia minimálnu zarybňovaciu povinnosť, ktorá je určená pre každý revír. Pokiaľ sa na ich tokoch plánuje budovať líniová stavba a&nbsp;regulovať tok, vstupujeme do povoľovacieho konania a&nbsp;vznášame odborné pripomienky. Keď treba pomôcť pri lepšom nastavení zarybňovania a&nbsp;urobiť ichtyologický prieskum, vyrážame po dohode s&nbsp;kolegami do terénu. Keďže máme dostatok pracovných skúseností, sme zároveň aktívnymi účastníkmi procesov, keď sa na vyšších úrovniach nastavujú legislatívne normy či novelizuje zákon.

Viac sa dočítate na webe redakcie <a target="_blank" rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/rozhovory/keby-ryby-rozpravali-drsne-slova-ichtyologa-richarda-stencla-slovenskej-realite">Život</a>

Keby ryby rozprávali: Drsné slová odborníka o našich vodách

Výber pre vás

Keby ryby rozprávali: Drsné slová odborníka o našich vodách

Súvisiace články

Volajú ma Krivák: Drvič, ktorý je dôležitou súčasťou ekosystémov potokov a riek

Opitý ako čík? V domácnostiach využívali túto rybu ako prírodný barometer

OKTÓBROVÉ ČÍSLO Poľovníctva a rybárstva je už TU: AKÉ TÉMY v ňom prinášame?

Lov dravcov na Dunaji: Aj zarytí kaprári vyťahujú umelé nástrahy

Pod hladinou: Agresívny krpec v tieni veľkého brata

Výber pre vás