Jeho celé meno znie čík európsky (Misgurnus fossilis). Obýva plytké, stojaté vody a riečne ramená vo väčšine nižšie položených oblastí nášho územia. Dnes je však už dosť vzácny. Kedysi býval hojný v starých, odrezaných alebo pomaly tečúcich ramenách Moravy, Dunaja, Malého Dunaja. Vyskytoval sa v Žitave, vo Váhu, v Dudváhu, Ipli, Tise, Bodrogu, Laborci, Latorici, Ondave, Trnávke a v melioračných kanáloch Podunajskej a Východoslovenskej nížiny.
Podobne ako blatniak tmavý (Umbra krameri) patrí medzi druhy, ktoré prichádzali o vhodné biotopy pre meliorácie a odvodňovanie, vysúšanie mokradí. Veľmi negatívne naň vplývala chemizácia v poľnohospodárstve. Je citlivý na znečistenie sedimentu, v ktorom sa zdržiava. V súčasnosti ho, podobne ako blatniaka, ohrozuje aj expanzia býčkov a slnečnice pestrej (Lepomis gibbosus), ktoré ich vytláčajú a obsadzujú im vyhovujúce biotopy. Ďalšie reálne nebezpečenstvo v inundácii Dunaja predstavuje pre číka rozširujúci sa sumček čierny (Ameiurus melas).
Zvláštny tvor
Čík je rybou mnohých zvláštností. Aby ľahšie prežíval v plytkých vysychajúcich vodách, často pri nedostatku kyslíka, vyvinulo sa u číka črevné dýchanie. Okrem žiabier dokáže využiť kyslík z prehltnutého vzduchu sliznicou čreva. Pri vypúšťaní vzduchu z tráviaceho traktu vydáva charakteristický zvuk. Schopnosť vstrebávať vzdušný kyslíka sliznicou čreva využíva aj pri dostatku kyslíka vo vode. Aktívny je za súmraku, najmä v noci.
Aby ľahšie prežíval v plytkých vysychajúcich vodách, vyvinulo sa u číka črevné dýchanie.
Počas tuhej zimy a nedostatku vody sa zahrabáva do substrátu 20 – 30 centimetrov hlboko, no pri extrémnom suchu až 70 centimetrov. Ďalšou schopnosťou, ktorá číka preslávila, je jeho citlivosť na zmenu atmosférického tlaku. S blížiacimi sa tlakovými zmenami pláva čík k hladine a čulo sa pohybuje. Vďaka tomu ho chovali v domácnostiach a využívali ako prírodný barometer. Z toho pochádza jeho anglické pomenovanie Weatherfish.
