Jeho celé meno znie čík európsky (Misgurnus fossilis). Obýva plytké, stojaté vody a&nbsp;riečne ramená vo väčšine nižšie položených oblastí nášho územia. Dnes je však už dosť vzácny. Kedysi býval hojný v&nbsp;starých, odrezaných alebo pomaly tečúcich ramenách Moravy, Dunaja, Malého Dunaja. Vyskytoval sa v&nbsp;Žitave, vo Váhu, v&nbsp;Dudváhu, Ipli, Tise, Bodrogu, Laborci, Latorici, Onda­ve, Trnávke a&nbsp;v&nbsp;melioračných kanáloch Podunajskej a&nbsp;Východoslovenskej nížiny.

Podobne ako blatniak tmavý (Umbra krameri) patrí medzi druhy, ktoré prichádzali o&nbsp;vhodné biotopy pre meliorácie a&nbsp;odvodňovanie, vysúšanie mokradí. Veľmi negatívne naň vplývala chemizácia v&nbsp;poľnohospodárstve. Je citlivý na zne­čistenie sedimentu, v&nbsp;ktorom sa zdržiava. V&nbsp;súčas­nosti ho, podobne ako blatniaka, ohrozuje aj expanzia býčkov a&nbsp;slnečnice pestrej (Lepomis gibbosus), ktoré ich vytláčajú a&nbsp;obsadzujú im vyhovujúce biotopy. Ďalšie reálne nebezpečenstvo v&nbsp;inundácii Dunaja predstavuje pre číka rozširujúci sa sumček čierny (Ameiurus melas).

Čík je rybou mnohých zvláštností. Aby ľahšie prežíval v&nbsp;plytkých vysychajúcich vodách, často pri nedostatku kyslíka, vyvinulo sa u&nbsp;číka črevné dýchanie. Okrem žiabier dokáže využiť kyslík z&nbsp;prehltnuté­ho vzduchu sliznicou čreva. Pri vypúšťaní vzduchu z&nbsp;tráviaceho traktu vydáva charakteristický zvuk. Schopnosť vstrebávať vzdušný kyslíka sliznicou čreva využíva aj pri dostatku kyslíka vo vode. Aktívny je za súmraku, najmä v&nbsp;noci. 

Aby ľahšie prežíval v&nbsp;plytkých vysychajúcich vodách, vyvinulo sa u&nbsp;číka črevné dýchanie.

Počas tuhej zimy a&nbsp;nedostatku vody sa zahrabáva do substrátu 20 – 30 centimetrov hlboko, no pri extrémnom suchu až 70 centimetrov. Ďalšou schopnosťou, ktorá číka preslávila, je jeho citlivosť na zmenu atmosférického tlaku. S&nbsp;blížiacimi sa tlakovými zmenami pláva čík k&nbsp;hladine a&nbsp;čulo sa pohybuje. Vďaka tomu ho chovali v&nbsp;domácnostiach a&nbsp;využívali ako prírodný barometer. Z&nbsp;toho pochádza jeho anglické pomenovanie Weatherfish.

Číka si nepomýlite s&nbsp;inou rybou. Má hadovité telo, v&nbsp;zadnej polovici z&nbsp;bo­kov sploštené, po celej dĺžke rovnako vysoké, s&nbsp;guľatou chvostovou plutvou. Bežne dorastá do 15 – 25 centimetrov, maximálne do 35 centimetrov. Rast číka nebol na našom území vo väčšom rozsahu skúmaný. Okrem problémov s&nbsp;obstaraním početnejších vzoriek jedincov tomu bránia i&nbsp;malé šupiny a&nbsp;nutnosť používať komplikovanejšiu metódu zisťovania veku. Je to však dlhoveká ryba. Dožíva sa aj vyše desať rokov. 

Všetky jej plutvy sú zaoblené. Okolo ústneho otvoru má desať fúzikov, čo je najviac zo všetkých našich rýb. V&nbsp;ústnom otvore sa nachádzajú jednoradové pažerákové zuby. Plynový mechúr je uzavretý v&nbsp;kostenej schránke. Hlava a&nbsp;chrbát sú hnedé, boky a&nbsp;brucho žlté až červené. Po bokoch tela, od očí až po chvostovú plutvu, prebieha pozdĺžny tmavý širo­ký pás. Odtieň sfarbenia kolíše od lokality k&nbsp;lokalite, medzi hrdzavohnedastými až zelenkastými tónmi. Boky pokrývajú jemné šupinky. Zaujímavosťou je počet 135 – 175 šupín v&nbsp;postrannej čiare. Väčšina našich rýb má polovicu alebo len tretinu tohto množstva...

Na hornej a dolnej strane chvostového stebla je kožovitý lem. Párne plutvy samcov sú dlhšie, prsné plutvy trojuholníkovité, chvostové steblo je z bokov viac sploštené s výrazným kožným kýlom na obidvoch stranách. V čase neresu&nbsp; sa u nich objavuje výraznejšia výduť na bokoch tela (v porovnaní so samicami), tvorená tukovým tkanivom.&nbsp;

Neresí sa v apríli, máji a júni na vodnej vegetácii alebo korienkoch drevín. Jedna samica môže mať až 150-tisíc dvojmilimetrových, lepkavých ikier. Samice sú schopné neresu pri dosiahnutí dĺžky 15 - 18 centimetrov. Najnovšie výskumy ukazujú, že podobne ako pri pĺžoch sa aj medzi číkmi vyskytujú polyploidné jedince (so zvýšeným počtom chromozómov) a ich rozmnožovanie je tak možno komplikovanejšie, než sa pôvodne predpokladalo.&nbsp; Potomstvo neochraňujú. Vyliahnuté zárodky majú spočiatku vonkajšie nitkovité žiabre.&nbsp;

Je to všežravec, žerie malé larvy bentických bezstavovcov, najmä hmyzu, ale aj drobné mäkkýše. Nemá hospodársky význam, hoci kedysi sa vo veľkom konzumoval. Jeden recept som objavil v prvej kuchárskej knihe v slovenskej reči od Jána Babilona z roku 1870:,, Živé číky sa dajú do riečice alebo inej nádoby, hodíme na ne soli, nato sa chytro zakryjú, lebo by vyskákali, a necháme ich stáť. Keď už postáli v soli, sa vyberú na čisté plátno, rukami ich potlačíme, poobáľajú sa v múke, omáčajú v roztrepanom vajci a obsypú sa žemľovými omrvinami. V masle ich opražíme nažlto a v pôstny deň sa podávajú osobitne na tanieri s kapustou.“&nbsp; Čík je jediným zástupcom svojho rodu na Slovensku. Kedysi bol obľúbenou nástražnou rybkou na lov sumca. Treba v ňom však vidieť najmä cenný, pôvodný, nesmierne zaujímavý druh, ktorého postupné miznutie upozorňuje na zhoršovanie kvality životného prostredia a miznutie niektorých biotopov.&nbsp;

Číka sa mi podarilo odfotografovať úplnou náhodou. Cez deň sa ukáže len ojedinele. Aktívny je skôr za tmy. Našťastie som mal nasadený vhodný objektív. Fotografoval som akurát medúzku sladkovodnú. Neustále plávala ku dnu, pričom ja som ju potreboval mať vo vodnom stĺpci. Keďže je priesvitná a krehká, pri dne sa mi úplne stratila.&nbsp; Opatrne zarývam ruku do usadenín, vírim ich v nádeji, že sa medúzka objaví nad dnom. Vtom sa niečo mihlo medzi zvíreným detritom dna. Neuveriteľná náhoda. Ležal tam čík. Srdce mi búchalo od prekvapenia ako zvon. Obával som sa, že sa opäť zaryje do dna a bude koniec krátkeho stretnutia. Na moje šťastie sa tak nestalo. Možno bol prekvapený, možno unavený, neviem. Jednoducho mi dovolil&nbsp; urobiť zopár záberov, dokonca aj zblízka. Avšak po krátkej chvíli, pravdepodobne mu už prekážalo svetlo mojich bleskov, mykol svojím telom a pred mojimi očami sa neuveriteľne rýchlo zaryl do bahnitého dna. Pomaly rozrývajúc rukami dno v snahe opätovne ho objaviť, pochovávam nádej. Bol navždy preč. Asi mi ako človeku nevedel odpustiť, že sme z neho urobili neprávom alkoholika. Sľubujem ti kamarát, že už prirovnanie ,,opitý ako čík“ nikdy nepoužijem. Možno sa nakoniec ešte stretneme.&nbsp;

Autor: Peter Sýkora PaR 07/23