Kedysi sa v&nbsp; septembri už evidentne ochladzovalo. Ani na juhu Slovenska neboli vzácne ranné mrazíky. Svieža voda dávala impulz dravým rybám, aby sa kŕmili. Klíma sa však mení. Ostatné roky ešte i&nbsp;v&nbsp;septembri bývajú tridsaťstupňové horúčavy a&nbsp;sucho robí z&nbsp;riadnych riek skromné riečky. Aj na veľtoku, akým je Dunaj, výška hladiny zvyčajne klesne hlboko pod priemer. Lode sa držia striktne v&nbsp;plavebnej dráhe a&nbsp;tie nákladné len na pol loyda. Spod hladiny „vyliezajú“ štrkové ostrovčeky a&nbsp;rybári to majú k&nbsp;vode o&nbsp;kus ďalej. Občas sa Dunajom preženie mierne stúpanie hladiny, ale zvyčajne len ako opatrenie po uviaznutí lode na nejakej štrkovej lavici. Tak takáto situácia nás môže čakať na Dunaji. A&nbsp;teraz k&nbsp;samotnému lovu. 

Ako prekvapiť dravca? V&nbsp; prvom rade treba dobre poznať vodu, mať predstavu o&nbsp;hĺbke, sile prúdu a&nbsp;vypozorovať, kde a&nbsp;ako dravec aktuálne loví. Potom sa tam môžeme venovať lovu my. Dravce majú v&nbsp;tomto období ešte dostatok prirodzenej potravy. Ak ich chceme uloviť, musíme ich nástrahou zaujať. Opisovať umelé nástrahy by bolo na knihu. Každý rybár má i&nbsp; tak svoje obľúbené, ktorým verí, a&nbsp;to je podstatné. Určite je však dôležitý perfektný chod, farba, čo dravca vyprovokuje, primeraná veľkosť a&nbsp; hmotnosť, ktorá umožní dostať nástrahu na miesto, kde dravca predpokladáme. 

Aj odborná literatúra odporúča prečesávať vodnú plochu. Ak má voda ešte viac ako 15&nbsp;stupňov Celzia, tak je asi najlepšie dané miesto prelovovať systémom vláčenia nástrahy dole prúdom. Tak neumožníme dravcom špekulovať a&nbsp;sledovať nástrahu neraz až k&nbsp;našim nohám. Keď nástrahu primerane rýchlo ťaháme dole prúdom, imitujeme unikajúcu rybku a&nbsp; unikajúce rybky si dravce všímajú. Ja to robím tak, že začnem nahadzovať oproti prúdu a&nbsp;rýchlo priťahovať k&nbsp;sebe. Zvyčajne na pol ceste sa nástraha dostáva do pozície kolmo na prúd. Vtedy spomalím priťahovanie, dokonca v&nbsp;prípade nástrahy s&nbsp;agresívnym chodom nechám ju jemne splaviť a&nbsp; zrýchlim len dvihnutím špičky prúta. Samozrejme, nástraha sa dostane na úroveň, ako keby sme ju priťahovali hore prúdom. Tu sa ešte stále dá uplatniť moment prekvapenia tak, že nástrahu dostávame ďalším pohybom špičky prúta hore alebo dole, akoby rybka unikala pred dravcom k&nbsp;hladine či smerom do hlbšej vody. Občas môžeme ťah nástrahy úplne prerušiť a&nbsp;len pohybom prúta do strany imitovať rybku hľadajúcu nejaký úkryt, respektíve potravu. Záleží na tom, či lovíme v&nbsp; hlbokej vode, tam, kde je z&nbsp;hlbiny nábeh štrkovej lavice, alebo na miestach s&nbsp;veľmi silným prúdom. 

Každý dravec sa loví špecificky. Iné je loviť boleňa, iné zubáča, iné jalce, ostrieže, šťuky. O&nbsp;love boleňa sa hovorí, že je previerkou šikovnosti rybára. Tento dravec sa najčastejšie orientuje pomocou zraku a&nbsp;rýchlo zbadá, že nástraha nie je jeho prirodzenou potravou. Veľmi dobre sa identifikuje. Často totiž naháňa beličku či inú rybku po hladine s&nbsp;veľkým rachotom. Niekedy to vyzerá, akoby svoju korisť uchopil, vyhodil nad hladinu a&nbsp;útok znova a&nbsp; znova opakoval. Práve rýchlo ťahaná nástraha umožňuje rybárovi tohto dravca okabátiť. Niekedy je jedno, či ťaháme nástrahu pracujúcu na hladine, pod hladinou alebo hlbšie. Rozhoduje moment prekvapenia. Útok boleňa je razantný a&nbsp;často rybára prekvapí. Zubáča sa oplatí loviť najmä v&nbsp;čase pred zotmením. Je ťažšie identifikovať jeho prítomnosť. Málokedy prenasleduje rybky tak, že sa pritom dostane nad hladinu. Jeho veľkou slabosťou je však žltá farba nástrahy. Tá je veľmi účinná hlavne večer a&nbsp; v&nbsp; noci. Cez deň funguje zasa niečo žlto-zelené až svetlozelené. No ani toto nie je recept na 100-percentný úspech. Pri zubáčovi býva tiež účinná prívlač dole prúdom, ale odporúčam meniť rýchlosť ťahania, dokonca v&nbsp;prípade použitia voblera ťah i&nbsp;úplne prerušiť. Ak už ťaháme nástrahu hore prúdom, potom je vhodné často meniť hĺbku jej vedenia pomocou špičky prúta, raz hore a&nbsp;potom zasa dole. Nezaškodí napríklad plávajúce voblery občas úplne uvoľniť a&nbsp;akoby sme s&nbsp;nimi troška cúvali. Úspech závisí od šikovnosti rybára. Mnohí na tieto pravidlá zabúdajú a&nbsp; ich prívlač pozostáva z&nbsp;nahodenia a&nbsp;priťahovania nástrahy k&nbsp;sebe. To je najčastejšie kameň úrazu a&nbsp;dôvod, že zostanú bez úlovku. V&nbsp;Dunaji plávajú aj iné dravce. Kľúčové je objaviť, kde sú. Jalce chytám väčšinou pri love boleňa. Šťuky zasa v&nbsp; zátočinách, kde je minimálny prúd, čo im vyhovuje na útočenie zo zálohy. Lov ostriežov na Dunaji nebudem komentovať, keďže rybársky poriadok dovoľuje brať len jedince do desať centimetrov. Úspešnosť lovu dravcov na Dunaji stojí teda v&nbsp;septembri na výbere miesta a&nbsp;kreativite rybára, ako využije možnosti nástrah na prekabátenie súpera.