Mária Inštitorisová

Čo vás k priviedlo k poľovníctvu?
K poľovníctvu som sa dostala už v ranom veku. Otec mi zomrel, keď som mala len osem mesiacov, bol tu však krstný otec, veľký poľovník. Cez víkendy nás brával aj s mojimi súrodencami a so svojimi deťmi na poľovnícku chatu do Ľutova. Doma mal krásnu poľovnícku izbu s jedálňou, ozdobenú parožím. Samozrejme, nechýbali v nej knihy s poľovníckou tematikou. Choval poľovného psa, počúval poľovnícku hudbu, s ním sme sa dostali tiež na poľovnícke zábavy. Zážitky z tých čias sa mi hlboko vryli do povedomia.

Prečítali ste si vtedy aj niektorú z&nbsp;poľovníckych knižiek?
Nemôžem povedať, že prečítala, skôr som v&nbsp;nich často listovala. Fascinovali ma najmä prekrásne farebné zábery voľne žijúcej zveri v&nbsp;jej životnom prostredí, ktoré mali veľkú náučnú a&nbsp;vedeckú hodnotu. Zaujali ma i rôzne formy správania sa zveri v rozličných situáciách. Taktiež ma očarila veľkosť kníh, ktoré som vtedy ako dieťa ledva uniesla. Doteraz si pamätám jednu z&nbsp;nich, na ktorej bol vyobrazený prekrásny jeleň v&nbsp;ruji.
Vyvíjal sa váš vzťah k&nbsp;tomuto hobby nepretržite aj neskôr?
Nie celkom. Vydala som sa do Trenčína, kde sa mi narodili dve dcéry, no po čase som sa vrátila do rodných Bánoviec nad Bebravou. Dnes však žijem s mojím partnerom Stanislavom Paulenom v obci Kšinná, obaja sa venujeme poľovníctvu a rybárstvu, odoberáme aj mesačník Poľovníctvo a rybárstvo. Chováme zlatého retrievera a sučku bavorského farbiara, ktorú pripravujeme na farbiarske skúšky. No najväčšmi má napĺňa lesná pedagogika a organizovanie spoločenských, najmä dobročinných akcií. Vlani som sa podieľala i na výstave poľovníckych trofejí v našom kultúrnom dome pri príležitosti 70. výročia vzniku PZ Bukoviná II. Kšinná.
(Pokračovanie na 2. strane)

Na titulnej snímke pózujete spolu s partnerom pri ulovenom diviakovi...
Na túto poľovačku len tak ľahko nezabudnem, ten diviak sa valil priamo na mňa! Našťastie môj partner je výborný strelec. Myslím, že vtedy mi zachránil život, lebo som zo strachu zostala stáť ako prikovaná... Okrem iného si na ňom veľmi vážim, že nevystrelí, kým si nie je istý lovnosťou každej zveri. Môžem povedať, že obaja dodržujeme všetky zásady tak poľovníckej ako aj rybárskej etikety.
Stíhate ďalšie koníčky?
Hrám v&nbsp;Bánovskom pokútnom divadle, ktoré režíruje Silvester Lavrík. Okrem toho rada maľujem, rada varím, veľa cestujem a&nbsp;čítam, zaujímam sa o terénny výskum a históriu. Vyštudovala som totiž odbor etnológie na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v&nbsp;Nitre, čomu sa stále venujem. Popritom už 17 rokov podnikám. Môžem povedať, že som všestranná, lebo ma baví žiť naplno každý deň!

V&nbsp;júli ste sa venovali deťom v Centre voľného času v Bánovciach nad Bebravou. Aký program ste pripravili?
S Gabikou Hollou z klubu poľovníčok sme ich hravou formou učili spoznávať zver a rozprávali sme sa o poľovníctve. Snažíme sa deťom vštepovať úctu a lásku k prírode. V lete nás na takéto akcie pozývajú do denných táborov, počas školského roka do základných a materských škôl. V blízkom i vzdialenejšom okolí sme si urobili dobré meno, a tak niekedy nestíhame prijať všetky pozvania.
(Pokračovanie na 3. strane)

Vedia vás najmenší, prípadne aj dospelí niečím prekvapiť?
Deti vedia vždy prekvapiť svojimi výrokmi alebo reakciami. Napríklad v dennom tábore nás prekvapilo jedno dieťa krásnym prirovnaním stopy srnca k obličke, alebo to, ako deti vytvorili perfektný domček pre hmyz. Baví má ich súťaživosť, dravosť, zvedavosť, jednoducho milujem byť obklopená deťmi. Ale aj rodičia vedia prekvapiť, najmä oteckovia, keď sa zabudnú a začnú súťažiť namiesto detí, to má vždy pobaví. Veľmi ma poteší, keď mi píšu rodičia alebo ma zastavujú na ulici a ďakujú za to, že sa im - my poľovníčky - venujeme, že deti doma o inom ani nerozprávajú, len o tom, čo zažili s nami v ten deň. Na druhej strane, čím ďalej viac detí nevie rozoznať srnca od jeleňa, ako sa správať v lese a podobne. Hlavne v tomto vidím význam práce s deťmi, ktorá je potrebná aj pre prírodu, zver a celú spoločnosť.

Žijete v&nbsp;oblasti s&nbsp;bohatou ovocinárskou tradíciou. Zrejme sa tu dobre darí aj zveri...
Obec Kšinná leží v južnej časti Strážovskej hornatiny, je obklopená prekrásnou prírodou. V obci bolo dlhé roky rozvinuté pasienkarstvo, drevorubačstvo a ovocinárstvo. Práve vďaka ovocinárstvu je v našom revíri veľmi veľa jelenej, srnčej, danielej a diviačej zveri. Naposledy sme zaznamenali až 11 medveďov, taktiež mačku divú a vlka, čo je veľká vzácnosť. Bývame pod horou, preto nás ani neprekvapuje, že zver chodí až k nášmu domu, je krásne ju pozorovať.
Tunajšie poľovnícke združenie Bukovina II Kšinná obhospodaruje 3 200 hektárov poľovníckej plochy. Členovia každoročné odpracujú 3 000 brigádnických hodín a napríklad do senníkov a krmelcov zabezpečujú 1 600 kilogramov objemového krmiva. Jednoducho platí, že poľovníctvo má zmysel! Okrem toho si uctievajú aj manželky poľovníkov, čo sa mne ako žene veľmi páči.
(Dokončenie na 4. strane)

Zážitok z&nbsp;revíru?
Zážitkov z revíru, a nielen z neho, mám skutočne veľa a rada na ne spomínam. Na jednej spoločnej poľovačke, na ktorej sa mohla loviť len diviačia zver a takzvaná zver škodiaca poľovníctvu, som v tichosti stála na stanovišti opretá o strom. Zrazu tesne okolo mňa pomaly prešlo asi šesťdesiat jeleníc. Vtedy som mala pocit, akoby som sa stala ich súčasťou. Pomyslela som si ,,Počkaj chvíľa, si krásna.“ Nakoľko som však vyštudovaná etnologička, tak ma bavia predovšetkým zvyky a tradície, ktoré od svojho vzniku prešli historickým vývojom. Tradujú sa z pokolenia na pokolenie a pretrvávajú dodnes, ako napríklad prijímanie za poľovníka a pasovanie za lovca. Taktiež sa mi páči osobitná poľovnícka reč, ktorej rozumieme len my poľovníci, právo poľovníka, úcta k ulovenej zverí, zvukové signály, fanfáry a podobne.
Spomenuli ste, že rada varíte. Prezradíte váš obľúbený recept z&nbsp;diviny alebo z&nbsp;rýb?
Obľúbených receptov mám skutočne veľa, záleží na tom, čo mám práve v mrazničke. Mnoho receptov je na internete, inšpirácie čerpám aj z knihy Myslivec a rybář v kuchyni od Vladimíra Doležala. Ale ak dovolíte, radšej by som uviedla niekoľko mojich rád a postrehov z prípravy diviny: Mäso zo zveri má bohatšie prekrvenú svalovinu aj zloženie svalových vlákien, je podstatne odlišné napríklad od bravčoviny či hovädziny. Divina má menej tukového tkaniva, neobsahuje takmer žiadne chemikálie a aj preto je zdravšia. Zároveň je veľmi aromatická a má osobitú chuť, preto ju netreba veľmi koreniť. Chuť mäsa býva veľmi rozdielna, záleží totiž od ročného obdobia, kedy bola zver ulovená - v jeseni je kvalitnejšie ako zo zveri ulovenej v zime. Mladé jedince majú mäso krehké, pri starších kusoch dosiahneme krehkosť dlhším odležaním alebo nakladaním do moridla, takzvaným pácovaním.

Nakladať do moridla sa odporúča len mäso zo starých jedincov, mladé mäso by stratilo väčšinu výživných látok a šťavnatosť. Moridlo pripravujeme z vody, octu, malého množstva korenia a zo zeleniny. Jemnejšie druhy moridla s vínom a olejom. Mäso môžeme naložiť aj do kyslého mlieka, ktoré však musíme každý deň vymieňať! Divina sa dobré odleží aj vtedy, keď ju prešpikujeme slaninou, posolíme a polejeme horúcim tukom. V moridle má mäso zostať jeden až štyri dni, v závislosti od veľkosti a veku diviny. A na záver to najlepšie - k divine sa podáva kvalitné suché červené víno. &nbsp;
Viac sa dočítate v&nbsp;č. 9/2021 mesačníka Poľovníctvo a&nbsp;rybárstvo

Baví ma žiť naplno! Hrám v divadle, rada varím, cestujem, zaujímam sa o výskum...

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

Baví ma žiť naplno! Hrám v divadle, rada varím, cestujem, zaujímam sa o výskum...

Súvisiace články

V každom ročnom období ma príroda niečím očarí, ale za trofejami sa neženiem

Poľovanie v tehotenstve, alebo ako zvládnuť toto krásne a zároveň náročné obdobie

Nikdy neulovím hneď prvého privábeného srnca, toho svojho si doslova vychodím

Poľovníctvo je pre mňa predovšetkým synonymom zážitkov s blízkymi ľuďmi

Poľovníctvo by mali učiť v školách, aby bežní ľudia vedeli o jeho prínose pre spoločnosť

Takzvané siroty, najmä srnčatá, muflónčatá či diviačatá vraciam späť do prírody

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás