Tentoraz to bola pozvánka na nočnú rybačku, ktorú chalani organizovali v rámci týždňového pobytu na ostrovčeku na jednom prímestskom rybárskom revíri. My s Palinom sme ťažko pracujúci, takže sme sa mohli dostaviť len na jeden deň plus jednu noc. Už pri príchode k vode som sa presvedčil, že títo zanietení rybári nenechali nič na náhodu. Všetko mali perfektne zorganizované. Od vybaveného povolenia na vjazd, cez prípravu rozličných nástrah a návnad, teda rôznych druhov boilies a voňavých peliet za nekresťanské peniaze, až po laminátový čln, ktorým nás pohodlne aj s nevyhnutným príslušenstvom prepravili na ostrovček. Keďže čln mal určitú objemovú kapacitu a podľa Mur­phyho zákona o vytláčaní hmoty sa nedalo všetko prepraviť na ostrov naraz, plavbu na ostrov sme absolvovali asi štyrikrát.

 Marek nás potreboval informovať o všetkých skutočnostiach, a tak plával popri člne hore-dolu a referoval o úlovkoch a pripravených návnadách: „Boilies sme vyrobili namiešaním bielej rybej múčky, kukuričnej krupice, hrubej múky, robinredu, pečeňového prášku a ešte nejakých dobrôt. Samozrejme, v správnom pomere. Ešte máme nachystané rôzne druhy peliet: CSL, konopné i betainové. Na vnadenie rýb to miešame s kukuricou, repkou, konopnými semienkami a rôznymi tekutými atraktantmi. A ryby berú ako bláznivé!“ dodáva. Hotové kulinárske majstrovsvo!

Po krátkom uvítaní sme sa vybalili a pripravili si udice. Marek ako vedúci výpravy zahlásil: <strong>„Lovíme kapra, amura a inú rybu formou chyť a pusť!“ </strong>Ako keby do nás strelil! Tak my sa sem terigáme neskutočné množstvo kilometrov a toto? Ako správni pojedači rybieho mäska sme na tieto podmienky nechceli pristúpiť. Nakoniec padla dohoda, že ak bude ryba od 3 do 10 kilogramov, tak ju pustíme. V kútiku rybárskej duše som dúfal, že chytím takého akurátneho dvaapolkilogramového kapríka. Ale kdeže! Marek asi dobre poznal situáciu v revíri, lebo kapry, čo sme ťahali z vody, boli práve v tom rozpätí, ako sme sa dohodli, takže šups s nimi späť do vody. No musím uznať, že bola radosť pozerať na týchto dvoch chalanov, ako ich rybačka baví a adrenalín im zvyšuje zdolávanie poriadnej ryby. Vôbec ich nevzrušovalo, či si od vody niečo odnesú. Do večera sme nachytali niekoľko parádnych rýb, ktoré sme podľa dohovoru pustili späť do vody.

Po nutnej úprave priestoru, aby sme sa v prítmí neprizabili o rybárske náčinie, sme zjedli doma uvarené a tu v kotlíku prihriate halászlé a potom si s bázňou posadali okolo prútov a čakali. Noc bola tichá, teplá a len niekoľko občasných výkrikov podgurážených rybárov z blikajúceho brehu nám oznamovalo, že pri vode nie sme sami. Všetko je super nachystané. Marek s Jurajom zakŕmili na jedno „tutové“ miesto, ktoré cez deň obhliadli. Bola to taká vyvýšeninka a zároveň priehlbinka, kde sa držali veľké ryby. Keďže to bolo trochu ďaleko na nahodenie, chalani vymysleli spôsob vyvážania návnady. Jednoducho si dali háčik aj s návnadou, v tomto prípade boilies do úst a pomaly veslovali na člne k určenému miestu. Keby ste ma videli, ako stojím s dvoma udicami, opatrne popúšťam vlasce a Juraj, veslujúc, drží v ústach dva háčiky, no neverili by ste. Na inkriminovanom mieste pomaly púšťal návnadu do vody. Potom stačilo jemne bliknúť čelovou baterkou. Hotovo! Keď sa vrátil na breh vzrušene hovoril, že okolo krúžili ako žraloky minimálne metrové polená amurov. Pekne nás to vzrušilo. V tú noc sa nám podarilo uloviť niekoľko veľkých, kapitálnych kaprov a jedného 96-centimetrového, do desať kilogramov vážiaceho amura.<strong> Zaujímavé boli aj Jurijove úlovky úhorov. Nadránom sme chytili konečne dvoch kap­ríkov, ktoré mali lovnú mieru a spĺňali „našu normu“. Vážili niečo vyše dvoch kíl, a tak sme ich zapísali do úlovkových lístkov. Tak predsa si od vody niečo nesieme!</strong>

Ani neviem, či som zadriemal alebo len snil, ale už sa brieždilo, keď odrazu začala blikať signálka na Paľovej udici. Hneď nato sa ozval ten príjemný zvuk, keď brzda jemne haltuje odvíjajúci sa vlasec. Juraj je podstatne mladší a jeho reakcia bola rýchlejšia. Zásek! „To bude poriadna ryba! Asi amur,“ hlási. Pali okamžite chystá čln a veľký podberák. Fígeľ je v tom, že amura je lepšie zdolávať z člna, lebo pri zdolávaní z brehu cíti, že ho niečo ťahá von z vody a boj s veľkou rybou sa väčšinou končí odtrhnutím vlasca. Marek s Palim teda sadajú do člna a to už Pali drží napnutú udicu. Marek vesluje asi sto metrov od ostrova a Paľo pomaly priťahuje rybie torpédo. „Už ju vidím!“ tlmene hlási, „je to naozaj amur!“ Ryba zatiaľ nič netuší, cíti len malý odpor, rada by odplávala, ale niečo jej bráni. Pali majstrovsky priťahuje a popúšťa vlasec a Marek manévruje s člnom. Zdolávanie chvíľu trvá. Až neuveriteľne hladko vkĺzne ryba do pripraveného podberáka. Výdych! Pomaly sa vracajú naspäť a pri nohách sa im trepoce kapitálna ryba. Bolo už celkom vidno, a tak sme s Jurajom všetko pozorovali z brehu. Podávame si ruky. To bol parádny výkon!

Amur sa dostáva na podložku. Chýba mu šesť centimetrov do metra dvadsať a váži vyše dvanásť kilogramov. Paľo má nesmiernu radosť. Na svoje narodeniny ulovil kapitálnu rybu. Ráno sme sa museli poberať do práce, ale chalani chytali ďalej. Počas celého týždňa mali na paliciach ešte niekoľko krásnych kaprov, ale amura už nechytili. Všetky ryby putovali naspäť do vody. Miestnych rybárov musel šľak triafať, keď videli, ako títo mladí rybárski zanietenci každého zdolaného kapríka odvážili, pomerali a pustili naspäť do vody. A že ich neulovili za ten týždeň málo, o tom niečo viem! Dobre, že som nebol celý týždeň pri nich, lebo by porazilo aj mňa...

VÁŠ PRÍBEH: Nočný lov amurov dopadol nad očakávania

Výber pre vás

VÁŠ PRÍBEH: Nočný lov amurov dopadol nad očakávania

Súvisiace články

Lopaty z Dunaja: Rieka nám venovala krásny zážitok a určite sa na ňu vrátime

Napriek tomu, že sa o love rýb v prekážkach často diskutuje, chýbajú dostupné informácie

Takto to robím ja: Ovocná pochúťka alebo lov na čerešne!

Pichľavá kráska: Naše vody ukrývajú aj pozoruhodnú rybku - hrebenačku fŕkanú

PRÍBEH Z RYBAČKY: Loviť pstruhy po letnej búrke je ako prísť na hostinu po pôste

Výber pre vás