Poľovníctvo a rybárstvo

Pstruh potočný je naša pôvodná lososovitá ryba. Osídľuje horské a&nbsp;podhorské toky s&nbsp;chladnou, okysličenou vodou. Darí sa mu aj vo vyššie položených vodných nádržiach s&nbsp;chladnou, spravidla hlbšou vodou. V&nbsp;ostatných rokoch pomaly mizne z&nbsp;lokalít, kde bol kedysi bežným druhom. Jeho geografické rozšírenie sa posúva viac na sever. Spôsobuje to klimatická zmena. V&nbsp;menších tokoch dochádza k&nbsp;znižovaniu prietokov, prehrievaniu vodného stĺpca a&nbsp;k&nbsp;nadmernému predačnému tlaku rybožravých predátorov, predovšetkým vydry riečnej a&nbsp;volavky popolavej.

<a rel="noopener" href="https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/gal/rybarstvo/gulliver-dediniek-vodnej-nadrzi-sme-objavili-vynimocneho-pstruha-potocneho" target="_blank">FOTO nájdete v našej galérii TU</a>

Medzi privlastnenými úlovkami pstruhov z&nbsp;revírov v&nbsp;správe Slovenského rybárskeho zväzu jednoznačne dominuje pstruh dúhový. Evidované úlovky pstruha potočného dlhodobo klesajú. Môže za tým byť aj fakt, že pstruha potočného väčšina športových rybárov vracia po ulovení do vody. Medzi trofejné úlovky na vodných nádržiach a&nbsp;podhorských riekach zaraďujeme tie nad 60&nbsp;centimetrov, na menších tokoch je trofejným pstruh nad 50&nbsp;centimetrov, na skutočne malých tokoch sú rastové maximá pstruha do 40&nbsp;centimetrov dĺžky.

V&nbsp;ostatnom čase neevidujeme výnimočný úlovok pstruha potočného, ktorý by vzbudil náležitú pozornosť. Pritom v&nbsp;minulosti nebola núdza o&nbsp;naozaj veľké pstruhy potočné alebo ich jazernú formu. Vo všeobecnosti platí, že väčšia ryba dorastie vo väčšom vodnom útvare, teda vo vodnatejšej rieke alebo väčšej vodnej nádrži. Podľa odbornej literatúry sa najväčší pstruh u&nbsp;nás ulovil v&nbsp;roku 1985 na vodárenskej nádrži Hriňová. Mal dĺžku 107&nbsp;centimetrov a&nbsp;hmotnosť 15&nbsp;kilogramov. Na vodnej nádrži Liptovská Mara bol v&nbsp;roku 1982 ulovený pstruh s&nbsp;dĺžkou 94&nbsp;centimetrov a&nbsp;hmotnosťou 9,5&nbsp;kilogramu. Jedným z&nbsp;najznámejších pstruhových rybárskych revírov na Slovensku je vodná nádrž Palcmanská Maša, známejšia pod názvom priľahlej obce Dedinky. 

Nádrž bola vybudovaná na rieke Hnilec už v&nbsp;roku 1953. Nachádza sa v&nbsp;nadmorskej výške takmer 800&nbsp;metrov, v&nbsp;klimaticky chladnejšej oblasti. V&nbsp;rokoch po napustení sa tam dali uloviť pekné exempláre pstruhov potočných a&nbsp;jazerných, ako aj vysadených nepôvodných pstruhov dúhových. V&nbsp;súčasnosti v&nbsp;zarybnení nádrže dominuje pstruh dúhový a&nbsp;ten prevláda aj medzi úlovkami. Pstruh potočný je napriek pravidelnému zarybňovaniu menej častým úlovkom. 

Vzhľadom na trofické zmeny v&nbsp;nádrži v&nbsp;súčasnosti v&nbsp;biomase rýb prevládajú vedľajšie druhy, predovšetkým jalec hlavatý, plotica červenooká a&nbsp;ostriež zelenkavý. Dobré podmienky tam našla šťuka, pri ktorej takisto prebieha úspešná samoreprodukcia. Tieto druhy rýb potravne konkurujú hospodársky preferovaným lososovitým druhom rýb. Pstruhy potočné ulovené v&nbsp;nádrži sú väčšinou v&nbsp;horšom kondičnom stave a&nbsp;loviaci rybári ani neočakávajú väčší úlovok pstruha potočného. Ale...

V&nbsp;októbri 2023 sme v&nbsp;rámci ichtyologického prieskumu a&nbsp;odlovu nežiaducich druhov rýb prelovovali brehové časti nádrže pomocou výkonného batériového elektrického agregátu. Vedúcemu odboru ichtyológie a&nbsp;ekológie rybárskych revírov SRZ Dušanovi Hajňukovi sa podarilo v&nbsp;hornej, zúženej časti nádrže agregátom uloviť väčšiu rybu. Bezprostredne po omrá­čení ryby elektrickým prúdom sme sa domnievali, že ide o&nbsp;krajší exemplár šťuky. Po náročnom vylovení ryby do člna sme s&nbsp;prekvapením zistili, že je to výnimočný pstruh potočný! Rybu sme umiestnili do prepravky s&nbsp;vodou a&nbsp;preplavili sme sa k&nbsp;chate SRZ, kde sme ju zdokumentovali. Bol to samec pstruha potočného s&nbsp;výrazným pohlavným dimorfizmom –&nbsp;predĺženou a&nbsp;hákovito zahnutou dolnou čeľusťou. 

Ryba bola veľmi robustná, preto sme ju pred zmeraním a&nbsp;vážením anestézovali v&nbsp;roztoku klinčekového oleja. Namerali sme jej dĺžku 770&nbsp;milimetrov a&nbsp;navážili hmotnosť 6,54&nbsp;kilogramu! Výška tela dosiahla 210&nbsp;milimetrov. Na porovnanie, podobné hmotnostné parametre máva rovnako dlhý kapor z&nbsp;tečúcej vody. Sfarbením to bol pstruh potočný, hoci s&nbsp;minimom červených škvŕn. O&nbsp;typické sfarbenie jazernej formy pstruha nešlo. Jazerná forma pstruha má striebristé sfarbenie s&nbsp;výlučne čiernymi škvrnami v&nbsp;tvare písmena&nbsp;x. V&nbsp;minulosti pri jednom rozhovore s&nbsp;popredným slovenským ichtyológom Jurajom Holčíkom sme sa od neho dozvedeli, že pstruhy jazerné v&nbsp;čase neresu dostávajú sfarbenie pstruha potočného. Je to nanajvýš pravdepodobné, predovšetkým pri prvej generácii jazerných pstruhov, ktoré sa ako mladé pstruhy potočné dostali z&nbsp;tečúcej vody do prostredia vodnej nádrže. Môžeme predpokladať, že toto bol aj prípad uvedeného pstruha, keď­že sa blížilo obdobie neresu.

Úlovok takého veľkého pstruha prekvapil aj rybárskeho hospodára Emila Paceka, ktorý roky priamo v&nbsp;teréne sleduje úlovky rybárov na Dedinkách. Podobne veľkých rýb bude v&nbsp;nádrži zrejme viac, sú však veľmi ťažko uloviteľné. Pri pohľade na samotnú hlavu tohto pstruha bolo zrejmé, že jeho potravu musia bežne tvoriť násady tržných pstruhov dúhových, ktorými sa revír pravidelne zarybňuje. Dostať podobne veľkú rybu na malý vobler alebo umelú mušku je málo pravdepodobné, pokiaľ by sa to aj udialo, na jemné náčinie by ju bolo asi nemožné zdolať. Výnimočnosť tejto ryby podčiarkuje aj to, že do týchto rozmerov dorástla v&nbsp;nádrži, kde je povolené privlastňovať si ryby a&nbsp;rybársky tlak je značný.

<p>Namerali sme jej dĺžku 770&nbsp;milimetrov a&nbsp;navážili hmotnosť 6,54&nbsp;kilogramu!</p>

Rybe sme z&nbsp;chvostového stebla odo­brali niekoľko šupín na zistenie veku. Skúmal ich vedecký pracovník sekretariátu SRZ Peter Križek. Žiaľ, odobraté šupiny neboli vhodné na zistenie veku. Bolo na nich 5, najviac 6 annulusov, čo by znamenalo vek ryby 5+, maximálne 6+ rokov, a&nbsp;to sa zdá málo pravdepodobné, hoci pstruhy v&nbsp;priestranných nádržiach po prechode na potravu pozostávajúcu z&nbsp;rýb majú pomerne veľké ročné prírastky. Tomu zodpovedá aj informácia od Jaroslava Šubjaka, rybárskeho pedagóga a&nbsp;preparátora rýb. Pri preparovaní veľkých pstruhov zo slovenských vôd zisťoval zároveň vek týchto rýb a&nbsp;ani jeden pstruh nepresiahol napriek značnej veľkosti vek 10 rokov. Pstruha sme nafotili pri rybárskej chate. Pri fotení sme použili aj prívlačový prút, čo môže evokovať, že ryba bola ulovené na udicu, ale nie je to tak.

Na záver môžeme konštatovať, že v&nbsp;rybárskych revíroch Slovenského rybárskeho zväzu sa stále dajú nájsť výnimočné trofejné ryby, ich ulovenie však nie je jednoduché. Výskyt podobných rýb bude určite motiváciou pre športových rybárov v&nbsp;nadchádzajúcej pstruhovej sezóne. 

Autori: <strong>Ing. Dušan Hajňuk, Emil Pacek, Richard Štencl</strong>, Slovenský rybársky zväz – Rada Žilina

FOTO, ktoré vás dostanú: V Palcmanskej Maši sme objavili obrovského pstruha

Výber pre vás

FOTO, ktoré vás dostanú: V Palcmanskej Maši sme objavili obrovského pstruha

Súvisiace články

Jarná apatieka: Príroda nám ponúka plné priehrštie krásnych pohľadov i omamných vôní

Pomoc pre poľovníkov: Drony na záchranu mláďat zveri plánujú v Nemecku financovať

Čakanie po taliansky: Dvojica kamarátov si v marci užila rybárčenie na riečke stekajúcej z Álp

Pichľavá kráska: Naše vody ukrývajú aj pozoruhodnú rybku - hrebenačku fŕkanú

NÁMET NA DISKUSIU: Aby starší strelci mohli dôstojne absolvovať aj túto disciplínu...

Výber pre vás