Poľovníctvo a rybárstvo

Čo spôsobilo vyhynutie mamutov, ale aj mnohých druhov kopytníkov? Určite mali na tom podiel lovci, ale zrejme to súviselo najmä s klimatickou zmenou a nástupom teplejšej a&nbsp;vlhšej medziľadovej doby. Tá trvá. Dominantné postavenie v&nbsp;zalesnenej krajine prebrali ohryzávače, respektíve aj všežravá sviňa divá. Spôsobom prežitia však bolo aj kríženie, keď výsledný hybrid mal vlastnosti, ktoré mu umožnili adaptovať sa na zmenené podmienky. Príkladom je práve zubor európsky (Bison bonasus).

„Genetické, ale aj morfologické štúdie naznačujú, že je výnimočným výsledkom plodného medzidruhového kríženia medzi bizónom stepným (Bison priscus, podľa niektorých autorov Bison bonasus priscus), žijúcim v&nbsp;ľadovej dobe, a&nbsp;praturom (Bos primigenius). Vedci s&nbsp;trochu väčšou fantáziou predpokladajú, že dôvodom kríženia mohol byť nedostatok samíc bizóna stepného v&nbsp;období vymierania tohto druhu, a&nbsp;tak samce tohto bizóna oplodnili kravy pratura. Z&nbsp;toho vyplýva, že v&nbsp;genofonde bizóna európskeho máme čiastočne zachované aj gény vyhubeného pratura, ktorého sa snažia chovatelia a&nbsp;zoológovia „oživiť“ spätným krížením z&nbsp;prastarých plemien hovädzieho dobytka,“ hovorí RNDr. Jozef Májsky.

Keďže k&nbsp;uvedenej hybridizácii dvoch turov na styčnom území miznúcej glaciálnej stepi a&nbsp;rozpínajúceho sa lesa došlo pred 12- až 10-tisíc rokmi, je zubor európsky veľmi mladým druhom. Podľa J. Májskeho tomu nasvedčuje aj vek fosílnych pozostatkov. „Štúdium kostrových pozostatkov bizóna stepného, ktorý v&nbsp;oblasti Bajkalu prežil až do stredoveku (7. – 10. storočia), či aj niektorých ďalších vyhynutých druhov bizónov a&nbsp;pratura, môže ešte detailnejšie objasniť rozšírenie týchto druhov koncom poslednej ľadovej doby i&nbsp;okolnosti vzniku zubra európskeho. Je zaujímavé, že napriek krátkej evolučnej minulosti sa zubor európsky dokázal prispôsobiť prudko sa meniacim podmienkam a&nbsp;podobne ako jeho príbuzný bizón americký, vytvoril dve formy – horskú v&nbsp;oblasti Kaukazu a nížinnú, ktorá prežila prakticky len v&nbsp;Bielovežskom pralese. Existujú aj podobné, trochu modifikované teórie vzniku zubra, ktoré sa dajú nájsť na internete (napr. Wikipédia). Podstata však zostáva rovnaká, ide o&nbsp;kríženca bizóna a&nbsp;pratura.“

Zubor hrivnatý teda prežil a dnes je najväčším európskym suchozemcom. Samec môže vážiť vyše tony a dosahovať v kohútiku výšku dva metre. Pred pár sto rokmi ho lovci&nbsp;&nbsp; predsa takmer vyhubili. Vo voľnej prírode sa zachoval iba v Poľsku a na Kaukaze. No medzičasom sa vrátil už aj na Slovensko. V roku 1953 sme dostali darom od poľskej vlády pár zubrov Putifara a Pumarku, pôvodom z Pszcyny. Umiestnené boli v aklimatizačnej zvernici v Tatranskej Lomnici, kde sa narodilo v roku 1955 aj prvé mláďa. Rodina bola po dobudovaní zvernice v Topoľčiankach roku 1957 prevezená tam a dodnes v tejto zvernici Lesov SR zubry úspešne chovajú. Vo voľnej prírode sa im u nás opäť darí na severovýchode, v Národnom parku Poloniny, na hraniciach s Poľskom. Žije ich tam niekoľko desiatok.

Najväčšie európske zviera je kríženec bizóna a pratura

Výber pre vás

Najväčšie európske zviera je kríženec bizóna a pratura

Súvisiace články

Zubor hrivnatý už nepatrí medzi zraniteľné živočíšne druhy, ale medzi takmer ohrozené

Aj na Slovensku žije mnoho rekordérov živočíšnej ríše, tak sa na nich spolu pozrime

Štátni lesníci chovajú rekordný počet zubrov, v súčastnosti až 33 jedincov

Návrat obrov. Zubry sa postupne vracajú tam, kde kedysi žili

Unikátny zubor bol zachránený aj vďaka Slovensku, náš Putifar bol svetovým rekordérom

Výber pre vás