Medvede prečkávajú zimu v stave hibernácie, v takzvanom nepravom zimnom spánku. Vtedy klesne telesná teplota, zníži sa elektrická aktivita nervovej sústavy, utlmí sa dýchanie a&nbsp;srdcová frekvencia. Obdobie zaľahnutia, respektíve samotnú dĺžku hibernácie ovplyvňuje aj dostatok potravy, individuálna vnútorná dispozícia organizmu a&nbsp;celý rad abiotických a&nbsp;biotických faktorov.

Aby sa medveď pripravil na niekoľkomesačný zimný spánok, musí si vytvoriť energetické rezervy. Jeho hlavným cieľom počas leta a&nbsp;jesene je nahromadiť si čo najviac podkožného tuku, ktorý pri niektorých jedincoch na niektorých miestach dosahuje hrúbku až osem centimetrov. Dôležitú úlohu počas hibernácie zohráva hnedý tuk, ktorý sa ukladá najmä medzi lopatkami. Predstavuje rýchlo mobilizovateľnú zásobu energie, potrebnú na&nbsp;udržanie termoregulácie.

Dlho sa verilo, že medvede pred hibernáciou požierajú veľké množstvo rastlinnej potravy, srsť a&nbsp;iné nestráviteľné zložky, ktoré vytvoria v črevách medveďa akúsi zátku, čo zabráni vylučovaniu počas zimného spánku. Vedci však zistili, že medvede pred hibernáciou, rovnako ako počas celého aktívneho obdobia konzumujú akúkoľvek potravu, ktorú majú k&nbsp;dispozícii. Počas hibernácie ich tráviaci systém pokračuje v&nbsp;činnosti, aj keď nie v bežnom režime. Naďalej prebieha črevná sekrécia a tvorí sa malé množstvo trusu, ktoré sa hromadí v&nbsp;hrubom čreve. Črevné steny z&nbsp;neho absorbujú tekutiny, výsledkom čoho je suchá a&nbsp;tvrdá konzistencia trusu. Ten vytvorí „zátku“ s priemerom 3,8 až 6,4 centimetrov, ktorou sa vývod z&nbsp;hrubého čreva uzavrie. Po ukončení hibernácie ju medveď vytlačí a&nbsp;po opätovnom naštartovaní tráviaceho systému začína pociťovať hlad a&nbsp;prijímať potravu.

Pokračovanie článku na nasledujúcej strane...

Medveď prečkáva nepriaznivé zimné obdobie vo vhodnom úkryte. Býva v&nbsp;skalných dutinách, pod vývratmi stromov alebo aj pod rastúcimi stromami, ale vlhké priestory sú nepoužiteľné.&nbsp;To, kde sa uloží, závisí aj od morfológie terénu. Výber úkrytu na zimný spánok je dôležitý, teplota v&nbsp;ňom by nemala klesnúť hlbšie pod nulu, ale ani vystúpiť veľmi vysoko, pretože by sa zvýšila intenzita fyziologických pochodov a&nbsp;energetická zásoba by nemusela vystačiť do jari. Medveď si ho upravuje a&nbsp;využíva niekoľko rokov. Postupne ho zanáša výstelkou, ktorá sa v&nbsp;detailoch odlišuje vzhľadom na umiestnenie brlohu. Bežným podkladom sú tenšie konáre ihličnanov, tráva a&nbsp;lístie. Brlohy využívané niekoľko rokov majú zníženú vnútornú svetlosť. 

Výstelka absorbuje vlhkosť, no taktiež predstavuje živnú pôdu pre rôzne parazity. Po ukončení hibernácie obsahuje množstvo medvedej srsti. Počas zimného spánku medveď zaujme polohu s&nbsp;relatívne najmenším povrchom tela, čím minimalizuje výdaj telesnej teploty a&nbsp; spotreba zásobných látok. Odovzdávanie tepla do prostredia závisí od veľkosti povrchu tela, od veľkosti teplotného rozdielu medzi telom medveďa a&nbsp;prostredím a&nbsp;od veľkosti tepelnej izolácie povrchu tela, to znamená od hustoty srsti a&nbsp;od hrúbky podkožného tuku. Ak sa výdaj tepla z&nbsp;organizmu do vonkajšieho prostredia zvýši, zvýši sa aj tvorba tepla metabolickými dejmi. Niekedy môže aj fyziologický stav zvieraťa ovplyvniť spôsob jeho zimovania. Samice sa ukladajú na zimný spánku s&nbsp;potomstvom, v&nbsp;prípade, že sú gravidné, zalíhajú samé.

Prečo majú medvede narodeniny počas zimy? Viac na nasledujúcej strane...

Hoci medvedia ruja prebieha koncom jari až začiatkom leta, gravidné medvedice vrhajú mláďatá až počas zimy, na prelome januára a&nbsp;februára. Ich gravidita trvá 6 až 8 mesiacov, no vlastný vývoj zárodku po uhniezdení v&nbsp;maternici len 8 až 10 týždňov. Zvyšný čas je gravidita latentná. Oplodnené bunky sa v&nbsp;maternici nastávajúcej matky nevyvíjajú, kým neupadne do hibernácie. Až potom sa pripevnia na stenu maternice a začnú rásť. Približne po dvoch mesiacoch od ich uhniezdenia, pred pôrodom, sa telesná teplota samice mierne zvýši. Po vrhnutí mláďat jej telesná teplota opäť klesá, avšak nie tak výrazne ako pred pôrodom. Medvieďatá sa rodia veľmi nevyvinuté a&nbsp;ich postnatálny vývoj je pomalý. Pri narodení vážia len 0,4 – 0,5 kilogramu, sú slepé a&nbsp;pokryté krátkou juvenilnou srsťou s&nbsp;náznakom bieleho goliera. Oči sa im otvárajú až po mesiaci, cicajú 3 až 8 mesiacov a&nbsp;s&nbsp;matkou zostávajú do troch rokov, kým pohlavne dospejú.

Hodnoty telesných funkcií

Počas hibernácie sa intenzita všetkých metabolických procesov zníži na fyziologické minimum. To znamená, že energia sa vynakladá presne tak, aby medveď prežil a aby nedochádzalo k degeneratívnym procesom v tkanivách a orgánoch medveďa. Teplota telesného jadra dospelých jedincov medveďa hnedého je 36 až 38,5 stupňa Celzia. Najnižšie hodnoty boli namerané počas&nbsp;hibernácie, a&nbsp;to v&nbsp;rozsahu od 33,1 do 33,3 stupňa. Telesná teplota zdravého jedinca v priebehu dňa mierne kolíše vzhľadom na vyvíjanú aktivitu, pred a&nbsp;po spánku je najnižšia a počas fyzickej námahy sa mierne zvyšuje.&nbsp;Normálna dychová frekvencia medveďa hnedého je 15 až 30 dychov za minútu, pričom vyššie hodnoty boli namerané v horúcom počasí a&nbsp;pri vysokej fyzickej aktivite. Počas hibernácie dychová frekvencia výrazne klesá, môže klesnúť až na jeden dych za minútu a spotreba kyslíka sa zníži na polovicu. Rozsah frekvencie srdcovej činnosti je od 40 do 90 úderov za minútu. Priemer pri dospelom jedincovi v&nbsp;letných mesiacoch je 71 úderov za minútu. Vyššie hodnoty boli namerané mláďatám. Hodnota normálnej frekvencie srdca sa pri každom jedincovi mierne líši. Závisí od mnohých faktorov, ako sú denný čas, ročné obdobie, vyvíjaná aktivita, vek, telesná hmotnosť, fyzická kondícia i teplota prostredia. Srdcovú frekvenciu zvyšuje aj nervozita, vzrušenie, stres a psychický diskomfort, dehydratácia, nadmerné fyzické zaťaženie ako je beh, súboj alebo lov. V&nbsp;niektorých prípadoch môže dosiahnuť až 129 bpm. Znížiť srdcovú aktivitu zas dokáže&nbsp;spánok,&nbsp;odpočinok, spomalenie, uvoľnenie a&nbsp;pomalé hlboké dýchanie.

Rozpätie krvného tlaku zdravých medveďov hnedých je 110 – 170 mmHg pre systolický tlak a&nbsp;70 – 110 mmHg pre diastolický tlak. Recenzovaný vedecký časopis Life science publikoval, že neexistuje priama korelácia medzi pulzom a krvným tlakom. Teda, že vysoký krvný tlak nevedie nevyhnutne k vysokej pulzovej frekvencii a naopak. Srdcová frekvencia pri aktivite a fyzickej námahe medveďa stúpa, ale krvný tlak sa zvýši&nbsp; len veľmi mierne, až nepatrne. Počas hibernácie sa znižuje&nbsp; krvný tlak len nepatrne, ale srdcová frekvencia sa zníži výrazne,&nbsp;klesá na približne 8 - 12 úderov za minútu (bpm).

Medvede sa zo zimného spánku budia spontánne alebo vplyvom vonkajších podnetov. Staršia literatúra udáva, že prebúdzanie prebieha rýchlejšie ako usínanie. Fínsky profesor Raimo Hissa však tvrdí, že prebudenie, teda dosiahnutie stavu, keď sa metabolizmus medveďa vráti na normálne hodnoty, trvá dva až tri týždne. Miesta s&nbsp;najvyššou produkciou tepla a&nbsp;najrýchlejším rastom telesnej teploty sú hlava a&nbsp;hruď, najchladnejšia je zadná časť tela. Hnedý tuk sa nachádza najmä medzi lopatkami a&nbsp;táto časť tela je pri prebúdzaní sa medveďa najteplejšia.

Ako vyzerá zimný spánok medveďov: O týchto detailoch ste ANI NETUŠILI!

Výber pre vás

Ako vyzerá zimný spánok medveďov: O týchto detailoch ste ANI NETUŠILI!

Súvisiace články

Alarmujúce čísla od výskumníkov: Počet ľadových medveďov rýchlo klesá

VIDEO: Drzý medveď prišiel priamo pred dom a tam... TO snáď nie!

Zverejnili štatistiky: Koľko medveďov tento rok usmrtil zásahový tím?

VIDEO Z malej klietky do výbehu: Ochranári zachraňujú posledného albánskeho medveďa v zajatí

Taliansky medveď Juan Carrito zavítal do trojhviezdičkovej reštaurácie

Výber pre vás