Vari najobávanejším rodom medzi hubami sú muchotrávky (Amanita). U&nbsp;nás ich rastie približne štyridsať druhov a&nbsp;ani znalci nevedia v&nbsp;teréne rozlíšiť úplne všetky. Mnohí hubári sú prekvapení, keď sa dozvedia, že jedovatých je zo desať z&nbsp;nich, kým ostatné sú neškodné. Najjedovatejšiu hubu sveta muchotrávku zelenú (Amanita phalloides) či prudko jedovatú muchotrávku tigrovanú (Amanita pantherina) by mal vedieť určiť každý, kto sa vyberie do lesa zbierať huby na jedenie. Muchotrávku červenú (Amanita muscaria), priam symbol jedovatosti, ktorá v&nbsp;skutočnosti až taká jedovatá nie je, poznajú aj tí najmladší hubári. Ale čo ďalšie? Aby ani tie vzácnejšie neupadli do zabudnutia, predstavíme si niektoré z&nbsp;nich.

Začnime od najmenšej. Učupená v&nbsp;lístí uniká pozornosti muchotrávka jelšová (Amanita friabilis). Jej typickým biotopom sú pôvodné jelšové porasty. Tie sa nachádzajú zväčša v&nbsp;alúviách riek a&nbsp;potokov, ktoré tejto útlej hube poskytujú dostatočnú vlhkosť. Na tú si evidentne potrpí. Hoci nemá na hlúbiku prsteň ani nevyrastá z&nbsp;pošvy typickej pre mnohé druhy muchotrávok, prezradia ju aspoň sivasté útržky plachtičky na klobúku. V&nbsp;aktualizovanom zozname chránených druhov húb je jej spoločenská hodnota ocenená na dvesto eur.

Pred rokmi priniesli hubári na výstavu húb z&nbsp;vápencovej oblasti v&nbsp;Malých Karpatoch zvláštnu plodnicu muchotrávky, ktorá sa sčasti podobala na muchotrávku hrubú (Amanita spissa) a&nbsp;sčasti na muchotrávku červenkastú (Amanita rubescens). Až po čase sa ju na základe priloženého opisu a&nbsp;kresby podarilo identifikovať ako muchotrávku olivovohnedastú (Amanita franchetii). Tento svojrázny druh, vyskytujúci sa pod dubmi len na niekoľkých miestach na Slovensku, bol v roku 1889 pomenovaný po francúzskom botanikovi Adrienovi Reném Franchetovi. Aj keď nie je zákonom chránená, treba k nej pristupovať s rešpektom.&nbsp; &nbsp;

Pokračovanie na 2. strane

Na stoloch rímskych cisárov nesmela chýbať pôvabná muchotrávka cisárska (Amanita caesarea). V oblasti Jadranského a Stredozemného mora, kde pre svoj rast nachádza priaznivejšie podmienky ako u nás, je oveľa hojnejšia a v kuchyni veľmi cenená. Na Slovensku je chránená, zákon požaduje náhradu sto eur za jednu odtrhnutú plodnicu. V posledných rokoch sa však opät začína objavovať na miestach, kde na niekoľko desaťročí vymizla. Ľahko sa dá spoznať na základe troch výrazných znakov – oranžovočerveného klobúka, žltého hlúbika s prsteňom a výraznej bielej pošvy. Uprednostňuje suché a teplé lokality, najmä dubové lesy. Často ju napádajú mikroskopické vláknité huby, ktoré jej bránia dorásť do dospelosti.&nbsp; &nbsp;

Neskúsení hubári si môžu muchotrávku cisársku zameniť s muchotrávkou žltooranžovou (Amanita subnudipes), ktorá rastie v podobných biotopoch. Táto huba má však biely hlúbik bez prsteňa a zvyčajne býva aj oveľa útlejšia. Patrí medzi takzvané pošvaté muchotrávky, ktoré sa považujú za jedlé. Jej blízka príbuzná muchotrávka oranžová (Amanita crocea) je sýtejšie oranžovo sfarbená na klobúku i hlúbiku. Obe patria do taxonomicky komplikovanej skupiny druhov spoľahlivo rozlíšiteľných len pod mikroskopom alebo molekulárnymi metódami.&nbsp;

Latinské druhové pomenovanie zriedkavej muchotrávky chrastavej (Amanita ceciliae) je poctou Cecílii, trpezlivej manželke mykológa Berkeleya, ktorý bol spoluautorom pôvodného opisu huby. Tento druh rastie v listnatých aj ihličnatých lesoch, roztrúsene po celom Slovensku. Sivá plachtička, ktorá v mladosti obaľuje plodnicu, sa v dospelosti roztrháva na nepravidelné a pomerne hrubé útržky. Ide o striktne európsku hubu, ktorá býva často mylne hlásená aj z iných častí sveta.

Rozlíšiť všetky druhy muchotrávok je náročné: Poznáte ich?

Výber pre vás

Rozlíšiť všetky druhy muchotrávok je náročné: Poznáte ich?

Súvisiace články

POZOR: Srnku radšej nejedzte, môže byť plná toxického arzénu

VIDEO Prášnica bradavičnatá je výborná jedlá huba: Viete však, čím je pozoruhodná?

MŇAM, Dubáky! Všetci ich milujeme, ale viete, kde ich hľadať?

Našli ste už na hubách GIGANTA? Vatovce si nemožno nevšimnúť

Nielen v mori, koraly sa ukrývajú aj v našich lesoch: Kde ich hľadať?

Výber pre vás