Srnka obyčajná (Elaphomyces granulatus). Najčastejšie rastie medzi jemnými korienkami pod vrstvou ihličia. Má hľuzovité až takmer guľovité plodnice, ktoré sú na povrchu bledookrové a jemne bradavičnaté. Vnútro je spočiatku biele, postupne sa sfarbuje do černasta a rozpadáva sa na práškovitú hmotu. Vonkajší obal je hrubý niekoľko milimetrov a na reze belavý.
Srnky sa vo všeobecnosti považujú za nejedlé huby.
Na rozdiel od známejších hľuzoviek (Tuber) nevynikajú výraznou arómou. Zistilo sa, že dokážu z okolitého prostredia akumulovať toxický arzén. Na ich plodniciach často parazitujú vreckaté huby kyjačikovitého tvaru – žezlovky (Elaphocordyceps). Tie prezrádzajú prítomnosť srniek pod povrchom pôdy, vďaka čomu sa dajú ľahšie vypátrať. Niektoré žezlovky rastú aj na srnke ježatej (Elaphomyces muricatus), ktorej vonkajší obal je na reze zreteľne mramorovaný.
Autor:Ján Červenka
