Poľovníctvo a rybárstvo

Posledných mohykánov spomedzi letných húb nájdeme na vyhriatych svahoch s&nbsp;vápencovým podložím. Kým na žulových svahoch sú spravidla kyslé pôdy a&nbsp;teda aj druhy viazané na kyslé prostredie, v&nbsp;oblastiach vápencovej flóry sa vyskytujú huby vyhľadávajúce zásadité pôdy. Medzi ne patria rôzne druhy našich „farebných“ hríbov, napríklad hríb satanský (Rubroboletus satanas) či jemu podobný hríb purpurový (Rubroboletus rhodoxanthus), jedovaté huby vyskytujúce sa len v&nbsp;teplejších oblastiach Slovenska.

V&nbsp;chladnejších, horských oblastiach je hubou s&nbsp;charakteristickým výskytom na miestach so zásaditou hodnotou pH napríklad rôsolovec červený (Guepinia helvelloides). V&nbsp;prípade, že sa vám ho podarí nájsť, skúste ho ochutnať zasurova, posypaný cukrom. Vraj je to lahôdka.

Čo zbierať v listnatých lesoch? Viac na nasledujúcej strane

Bukové lesy, bez ohľadu na typ podložia, sú vďačným biotopom, kde môžeme rýchlo naplniť košíky jedlými hubami. Rastie tu veľa druhov plávok, najmä rôzne variety plávky modrastej (Russula cyanoxantha) či plávka zelenkastá (Russula virescens) s&nbsp;rozpukaným klobúkom, ktorá je vhodná aj na sušenie. Plávky môžeme bez obáv ochutnávať. Ak nás kúsok dužiny po rozžutí páli na jazyku, ide o&nbsp;nejedlý druh, všetky ostatné, s&nbsp;miernou chuťou dužiny, sú jedlé. Vďaka prenikavej cesnakovej vôni sa azda ani nedá zameniť tanečnica cesnaková (Mycetinis alliaceus). Rastie takmer výlučne na ležiacich a zanorených konároch bukov. Klobúky tejto huby sa hodia do polievok, no treba ich pridať až krátko pred koncom varenia, aby si zachovali arómu. V&nbsp;suchšom období sa oplatí poobzerať po starých prehnitých kmeňoch. Často bývajú obsypané trsmi bledo sfarbenej hlivy bukovej (Pleurotus pulmonarius) alebo pôsobivými plodnicami koralovca bukového (Hericium coralloides). Vzácnejšie môžeme natrafiť na liečivú sliznačku obyčajnú (Oudemansiella mucida). Z&nbsp;mucidínu, izolovaného z plodníc, sa vyrábalo liečivo na kožné mykózy.

V&nbsp;dubinách a dubohrabinách sa vyskytujú obľúbené hríby dubové (Boletus reticulatus) či hríby bronzové (Boletus aereus). V&nbsp;priaznivých rokoch sa tu darí kuriatkam (Cantharellus) a&nbsp;kozáku dubovému (Leccinum aurantiacum), ktorého červený klobúk svieti na veľkú vzdialenosť. V&nbsp;tme reálne svetielkuje kališník hnedooranžový (Omphalotus olearius), rastúci na dubových pňoch. Tvarom pripomína hlivu, no je výrazne oranžovožltý. Skúste sa naň zadívať v&nbsp;tmavej miestnosti. Treba však chvíľu počkať, kým si zrak na toto svetelné predstavenie zvykne. Obísť brezový les nemôže žiadny hubár. Aj v&nbsp;mladom poraste môžu spod lístia číhať kozáky rôznych farieb. Či už kozák žltooranžový (Leccinum versipelle) s&nbsp;oranžovými tónmi na klobúku, hnedo sfarbený kozák brezový (Leccinum scabrum) alebo vzácnejší kozák rozličnofarebný (Leccinum variicolor), ktorý má klobúk takmer čierny, s&nbsp;vyblednutými fľakmi. V brezinách si treba dávať pozor na čechračku podvinutú (Paxillus involutus), prezývanú gulášová huba. Dávnejšie sa považovala za jedlú, no jej toxíny sa pri dlhodobej konzumácii v&nbsp;tele dokážu hromadiť a&nbsp;spôsobiť otravu.

Čo zbierať v ihličnatých lesoch? Viac na nasledujúcej strane

Pod borovicami môžeme zbierať rôzne druhy masliakov (Suillus), ktoré sa vyznačujú tenkou a&nbsp;zvyčajne dobre lúpateľnou pokožkou klobúka. Všetky sú jedlé. Piesčité boriny na Záhorí okrem hojného suchohríba hnedého (Imleria badia) ponúkajú široký sortiment číroviek, z&nbsp;ktorých najznámejšia je žiarivožltá čírovka zelenkastá (Tricholoma flavovirens). Keďže býva často zašpinená od piesku, získala ľudový názov sviňurka. Tradične zberaná huba sa v&nbsp;súčasnosti spomína v&nbsp;súvislosti so škodlivosťou niektorých látok v&nbsp;jej dužine. Dlhodobou konzumáciou dokáže podľa vedcov spôsobiť rabdomyolýzu, čo je rozklad vláken priečne pruhovaného svalstva. V&nbsp;smrečinách je najväčším lákadlom hríb smrekový (Boletus edulis). Popri ňom sa občas vyskytne hríb zrnitohlúbikový (Neoboletus luridiformis), takzvaný modrák.

Druhý z&nbsp;dvojice na reze silno modrie, čo mnohých odrádza od zberu v domnení, že ide o „satan“, no nebýva až tak často napádaný larvami hmyzu. Lahôdkou medzi jedlými hubami, rastúcou nielen pod smrekmi, je muchotrávka červenkastá (Amanita rubescens). Je jedinou muchotrávkou, ktorá na reze postupne mení farbu do mäsovoružovkasta. Najvýraznejšie červená býva v&nbsp;dužine naspodu hlúbika, kde je často prevŕtaná larvami hmyzu. Charakterizuje ju aj jemne ryhovaný prsteň. Pri znalosti jej kľúčových znakov je jej zber celkom bezpečný. Treba si však dávať veľký pozor na prípadnú zámenu s&nbsp;muchotrávkou tigrovanou, ktorá má hladký prsteň a jej dužina na reze nemení farbu.

DRŽTE konečne HUBY, mal by ich byť plný les: Čo brať a čo nie?

Výber pre vás

DRŽTE konečne HUBY, mal by ich byť plný les: Čo brať a čo nie?

Súvisiace články

Nejete DRIENKY? Robíte veľkú chybu! TU sú dôvody prečo

Ako zistíte, že je váš psí miláčik pod stresom? Ak spozorujete tieto DETAILY, treba konať

MŇAM, Dubáky! Všetci ich milujeme, ale viete, kde ich hľadať?

10 dôvodov, prečo nevyhadzovať šupy z cesnaku a cibuľe: Na TOTO sa hodia

CITRÓN nepatrí len do čaju: 17 skvelých rád ako ho použiť v domácnosti

Z VÝSKUMU: Vnadiská uľahčujú lov diviačej zveri: Ale viete, aké platia pravidlá?

Výber pre vás