Marianna Rajská

Domovinou nutrie riečnej je Južná Amerika, no bola introdukovaná do rôznych častí sveta.

V súčasnosti tak žije aj v Severnej Amerike, Európe, Afrike a v Ázii.

Postupne, ako klesal dopyt po kožušine a mäse nutrií spolu s cenou, začali ich z veľkochovov vypúšťať do voľnej prírody, kde sa úspešne adaptovali na vodné plochy.

U nás sa im darí najmä v nížinatom prostredí južného Slovenska.

V okolí nozdier a papule má charakteristickú bielosivú srsť, hmatové fúzy a malé oči.

Fúzy využíva pri vyhľadávaní potravy.

Potravu si spravidla prinášajú na plytčinu či na breh, kde ju konzumujú, pričom obratne používajú predné končatiny.

V sledovanej rodine sa objavili dve netypicky bledo sfarbené mláďatá.

Dospelá nutria váži desať-dvanásť kilogramov.

Jej približne 30- až 45-centimetrový silný chvost je v priereze okrúhly, nie zboku sploštený ako v prípade ondatry.

Živia sa vodnými rastlinami, pobrežnou vegetáciou i poľnohospodárskymi plodinami.

Keď ich je veľa, dokážu spásaním pobrežnej vegetácie prispieť k nežiaducej erózii.

Nutria bývala známa aj pod pomenovaním čilský alebo argentínsky bobor.

&nbsp;Na spracovanie sa využívali najmä brušné časti kožušiny.

Veľký dopyt po nej bol ešte v&nbsp;sedemdesiatych rokoch minulého storočia. No kožušiny časom vyšli z&nbsp;módy a&nbsp;klesol aj záujem o&nbsp;chov nutrií na&nbsp;farmách.

Nutrie žijú väčšinou v&nbsp;pároch alebo v&nbsp;rodinách a pri vyšších stavoch populácie v&nbsp;kolóniách, strážia si svoje teritórium.

Na brehoch vodných tokov a&nbsp;plôch si budujú jednoduchšie úkryty.Na rozdiel od bobra nevychádzajú vždy do vody. Ich chodby sú však dlhé až 15 a&nbsp;viac metrov.&nbsp;

Každá rodina si prísne stráži svoje teritórium a vyháňa z neho cudzie jedince.Na vniknutie narušiteľa reaguje veľmi podráždene, útočí naň a snaží sa ho vyhnať z vlastného priestoru.

Video + foto: Amerikánke sa na našom území naozaj darí!

Výber pre vás