Vždy na jar, po roztopení snehu, smerujú moje kroky do lesov v okolí vodnej nádrže. Stromy sú ešte holé, porast je minimálny a brlohy sa hľadajú ľahšie. Problém je, že väčšina sa nachádza na nevhodnom mieste, ktoré neskôr počas roka husto zarastie, alebo sú skrátka už neobývané. V tú jar som dlhšie nenarazil na brloh, ktorý by bol z hľadiska fotenia vhodný a zároveň obývaný. Až mi priateľ lesník odporučil jeden pri priehrade. V jeho okolí videl množstvo pobytových znakov. Vzhľadom na častú prítomnosť rybárov som však predpokladal, že obyvateľ tohto brloha bude aktívny až neskoro v noci a ja potrebujem aspoň trochu svetla. Napriek tomu som si miesto šiel obzrieť a podľa pobytových znakov zistiť, kto tu býva.

Čakalo ma prekvapenie. Pri tomto brlohu som dávnejšie nebol a mnohé sa tu zmenilo. Už nešlo o klasický brloh, ale o doslova obytný komplex na ploche 15 x 15 metrov. Viedlo doň asi desať otvorov. Fantastické miesto na fotenie. Vyvýšené, na kraji lesa, pritom presvetlené. Piesčitá zem pri priehrade bola takmer bez porastu. Podľa pobytových znakov tu býval jazvec. Otvory nanovo vyhrabal, okolie vyčistil. Typické jarné upratovanie jazvecov. V jeden aprílový večer som sem prišiel už aj foťákom. Hodinu pred západom slnka som sa usadil pod starým smrekom, proti smeru vetra, aby ma obyvateľ brlohu nezacítil, a prikryl sa maskovacou sieťou.

Rozložil som statív, nastavil foťák a čakal. S plynúcimi minútami moje počiatočné nadšenie chladlo. Stmievalo sa a pri objektíve so svetelnosťou 2,8 a čase 1/100 mi postupne vychádzalo ISO 4000. Zrazu som pri jednom otvore zaznamenal pohyb. Vystrčila sa sivobiela hlava. Jazvec! Pri minimálnom svetle prepínam foťák radšej na video a natočím pár sekúnd, ako sa jazvec pred brlohom škrabká a v ďalšom momente sa stráca opäť pod zemou. O chvíľu sa však vrátil a nebol sám. Vyšli vo dvojici čistiť okolie. Svetla bolo žalostne málo, ale urobil som aspoň dokumentačné foto jazvečieho páru pri ISO 6400, f:2,8 a čase 1/40. Zvuk uzávierky ich znepokojil a rýchlo sa stratili v brlohu. Hoci som sa sem opakovane vracal, jazvece sa za svetla viac neukázali. Dlho som si lámal hlavu, čo sa mohlo stať. Všetko som pochopil neskôr.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane

Asi po mesiaci som sedel na rovnakom mieste. Slnko zapadalo a čoraz viac ma otravovali komáre, keď zbadám v jednom vchode do brlohu strapatú hlavu. Neverím vlastným očiam. Psík medvedíkovitý! O tomto zvierati som veľa počul a čítal, ale nikdy som ho nevidel. Chvíľu vetrí, obzerá sa a mizne v podzemí. Od prekvapenia som zabudol fotiť. Z rovnakého otvoru však po chvíli vychádzajú tmavé, chlpaté guľky.

Rátam ich. Jeden, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deväť roztomilých šteniatok psíka medvedíkovitého. Sú ešte takmer holé a malinké, že cez nízku trávu na ne neviem zaostriť. Natáčam aspoň pár sekúnd videa a ani si hneď nevšimnem, že z otvoru opäť hľadí tá strapatá hlava. Našťastie som dobre maskovaný a dospelý psík mi nevenuje pozornosť. Ticho stráži svoje potomstvo, ktoré sa kotúľa a šantí pred mojimi očami. Som vo vytržení. Keď sa takmer úplne zotmelo, malé psíky s matkou zaliezli do nory a domov som sa pobral aj ja. Ešte dlho som premýšľal, čo sa vlastne udialo. 

Po tomto zážitku som sa k brlohu vracal a so zatajeným dychom sledoval, ako mláďatá šantia, klbčia sa a navzájom doberajú. Vždy pár minút po západe slnka vybehol najskôr dospelý psík, skontroloval okolie, a keď bolo všetko v poriadku, vyšli i šteňatá. Raz večer som sem priviedol dvoch priateľov, ktorí chceli na vlastné oči vidieť tieto fascinujúce tvory. Vyrazili sme skôr, predsa len, zamaskovať troch trvá dlhšie. Slnko bolo ešte pomerne vysoko, a tak nás prekvapilo, keď sa z brlohu vykotúlalo klbko šteniat. Bezstarostne sa hrali hneď pred nami. Jedno prišlo doslova na meter ku mne a zvuk uzávierky mu vôbec neprekážal. Všetci sme boli v maximálnom vytržení a odniesli si množstvo krásnych záberov. Postupom času, ako šteňatá rástli, sa v okolí brlohu objavovali čoraz menej, až sa úplne rozliezli po lese. Tie, čo prežili, šli svojou cestou a hľadali si vlastné teritóriá. Občas som pri brlohu ešte zahliadol dospelého psíka, ale v júni, s príchodom rybárskej sezóny, sa na tomto mieste už nedalo fotiť. Všade sa pohybovalo množstvo rybárov, ktorí neboli práve najtichší. Preto sa aktivita obyvateľov brlohu posunula do neskorých nočných hodín. 

 Najzaujímavejšie na tom celom bolo, že psíky nevytlačili z miesta jazvece. Vzájomne sa tolerovali a obývali spolu jeden brloží komplex. No ak sa za svetla objavili psíky, neobjavili sa jazvece a naopak. Zábery z fotopasce mi dokonca odhalili, že občas vychádzali z jedného otvoru psíky aj jazvece, psíky skôr a jazvece neskoro v noci. K tomuto brlohu sa odvtedy vraciam každú jar.

LOV OBJEKTÍVOM: Z brlohu sa vykotúlalo klbko šteniat, od prekvapenia som zabudol fotiť

Výber pre vás

LOV OBJEKTÍVOM: Z brlohu sa vykotúlalo klbko šteniat, od prekvapenia som zabudol fotiť

Súvisiace články

OTESTUJTE SA a zistite pravdu: Aký typ psíčkara ste?

VIDEO: Toto zviera je zrejme jediné na svete, nedávno sa ho podarilo natočiť

Ženu so psom nepustili na palubu lietadla: Ohavná reakcia, TOTO vás nenechá chladnými

Na Hornej Nitre opäť útočil medveď: Dostal sa až za plot a tam...

Čo sa deje? Problémového medveďa pri Detve ochranári zatiaľ neusmrtili

Zástupcovia poľovníckej samosprávy a neštátnych vlastníkov lesov: Takúto novelu zákona chceme!

Výber pre vás