Všetko sa začalo ešte v lete. Východ slnka som vítal na posede v našom dolnootrokovskom chotári. Milujem rána v čase žatvy. Opojné vône, ktoré tento čas sprevádzajú, nenamieša nikto. Z rozjímania ma vyruší mäkanie srny. Slnko postupne zalieva krajinu a divadelné predstavenie sa môže začať. Na scéne sú dvaja herci – v hlavnej úlohe srna, vo vedľajšej, negatívnej, hrdzavá líška.

Líška sa prechádza po strnisku, zatiaľ čo srna stojí v nepokosenom láne obilia. Rada by prekročila obilnú oponu. No srna vybieha až na strnisko a snaží sa líšku zastrašiť. Až teraz si všimnem, že nemá pravú prednú nohu! Napriek tomu vyzerá zdravo, vôbec nie je vychudnutá a pôsobí, že jej hendikep nebráni v bežnom živote. Práve vyhrala bezkontaktný súboj o priestor. Líška sa neochotne stiahne. Vzápätí zbadám, že srna je matkou dvoch utešených srnčiat. Pod košeľou mi od dojatia čosi tlčie – áno, tlčie, nebije. Trojnohá srna mi nedá spávať, a tak túto lokalitu navštevujem čoraz častejšie.<br>Ranné a večerné postriežky sú neúspešné, tak to skúšam na pravé poludnie pri prameni. Dúfam, že sa tam príde osviežiť. A je tam. Kľačím asi 30 metrov od nej. Cez ďalekohľad pozorujem, že je v perfektnej kondícii. Jej pravá predná noha je akoby chirurgicky odrezaná. Nezostal po nej ani viditeľný kýpeť. Rana je zahojená. Vlastnou neopatrnosťou sa však prezradím, na čo srna vyrazí šprintom do najbližšieho krytu – agátovej medze. Nikdy by som nepovedal, že má len tri nohy. Prestávam sa báť o jej osud. Je životaschopná a vie sa postarať o seba aj svoje mláďatá.

Príbeh pokračuje v zime. Príroda si obliekla priliehavý biely šat, ktorý ju robí ešte príťažlivejšou. Spomeniem si na trojnohú srnu. Ako si asi vyhrabáva potravu spod snehu? Veď pri hrabaní jedinou prednou nohou by mohla spadnúť. Vyberám sa do lokality, kde srnčia zver zimuje, dúfajúc, že ju uvidím. Ďalekohľadom si všimnem tri srnčie skupinky. V tej najbližšej je aj moja trojnohá srna. Práve vstáva, predtým ležala. Pred ňou stoja dve pekne odrastené srnčatá a ratičkami odhrabávajú sneh. Potom sa uhýbajú, aby ich matka mohla prijať potravu, ktorú jej takto pripravili.<br>Pri tomto pohľade moje citlivé rodičovské srdce opäť búši, priam zvoní. Je to dojímavý a silný okamih. Srnčatá, ktoré v lete ich matka ubránila pred líškou, ju teraz chránia pred hladom. Oplácajú jej lásku. Verím, že práve takéto zážitky, ktoré zasiahnu srdce poľovníka, majú väčší význam ako tie, keď je zasiahnuté srdce zveri.

Zážitky, ktoré majú význam: Zásah do srdca poľovníka

Výber pre vás

Zážitky, ktoré majú význam: Zásah do srdca poľovníka

Súvisiace články

PRÍBEH: Viete, prečo ľudia z našej dediny poľovníkovi vždy poprajú ŠŤASTIE?

VÁŠ PRÍBEH: Vnútorný hlas ma poslal inam a nemýlil sa!

Váš príbeh: Jeseň na Hutiskách, alebo keď pytliak „úraduje“

Príbeh: Keď úsmev v tuhej zime zamrzne, alebo, keď sa na husi poľuje

Príbeh z krvavej rybačky: Šťuky sa bránia zubami, pozor na to!

Výber pre vás