Týchto menších príbuzných zajaca takmer vyhubila myxomatóza.
Zdroj: Jozef Ferenec
Zdroj: Jozef Ferenec
Zdroj: Jozef Ferenec
Galéria k článku
Králik pochádza zo severozápadnej Afriky a Španielska, odkiaľ ho ešte v 13. storočí priviezli do Francúzska, neskôr do Nemecka a k nám. Na Slovensku žije rasa králik divý stredomorský (Oryctolagus cuniculus cuniculus). Králik divý je veľmi príbuzný zajacovi poľnému. Je však menší, dosahuje hmotnosť asi len dva kilogramy a odlišuje sa od neho kratšími zadnými nohami a ušnicami. Predné nohy má silné a labky ukončené pazúrmi, prispôsobenými na hrabanie brlohov. Farba jeho plyšovej srsti je hnedosivá, na spodnej časti tela a vnútornej strane nôh je bledosivá až biela. Chvostík, medzi poľovníkmi nazývaný tiež „pierko“, je zospodu biely a na vrchu čierny alebo tmavosivý. Na úteku pred nepriateľom ním zamáva.
Zdroj: Jozef Ferenec
Rýchle nohy mu často zachránia život.
Králik je často abnormálne sfarbený, môže byť belasý, hrdzavý, čierny a strakatý. V porovnaní so zajacom má však inú dĺžku gravidity, počet vrhov, rôzny počet chromozómov a oba druhy sa nemôžu medzi sebou krížiť.
Zdroj: Jozef Ferenec
Dokáže splynúť s povrchom ako zajac poľný.
Králičatá sa rodia slepé a neosrstené v podzemnom brlohu a zajačatá na povrchu, osrstené a vidiace. Králiky si vyhrabávajú rozvetvené chodby s viacerými východmi. Chodby bývajú hlavné, vedľajšie, núdzové a vetracie. Na najhlbšom mieste sa rozširujú do vystlaného brloha, v ktorom králik trávi väčšinu dňa, prípadne v čase nebezpečenstva sa v ňom aj skrýva. Ak mu hrozí nebezpečenstvo, varovným dupotom naň upozorňuje aj ostatné. Je to prevažne nočná zver, na pastvu vychádza podvečer a skoro ráno. Za pekného počasia sa však rád vyhrieva na slnku. Má nielen vynikajúci sluch a čuch, ale aj bystrý zrak. Živí sa zelenými časťami rastlín, púčikmi, kôrou mladých drevín a semenami lesných plodov. Pretože žije v kolóniách, môže pri premnožení v blízkosti brlohov, od ktorých sa vzďaľuje najviac tristo metrov, spôsobiť škody na lesných či ovocných stromčekoch alebo rozhrabávaním násypov, prípadne hrádzí.
Zdroj: Jozef Ferenec
Očiste kožúška venuje náležitú pozornosť.
Králiky divé sa rozmnožujú už od februára približne až do októbra. Po mesačnej gravidite sa v osobitnom, senom a vlastnou srsťou vystlanom, nie však veľmi hlbokom materskom brlohu rodia samičke až päť razy do roka mláďatá. Sú holé, slepé a môže ich byť aj okolo desať. Jeden mesiac ich matka dvakrát za deň dojčí a vždy keď opúšťa brloh, vchod zahrabáva. Dvojtýždňové mláďatá sú už úplne osrstené a pohlavne dospievajú za pol roka. Králica je schopná oplodnenia hneď po okotení. Jej prvé mláďatá sa môžu rozmnožovať už v prvom roku života. Takto sa jeden králičí pár môže rozmnožiť za jeden rok až o stopäťdesiat jedincov. Napriek takémuto silnému prírastku je ich početnosť na Slovensku minimálna. Stavy králikov totiž závisia od klimatických podmienok, ale decimujú ich najmä myxomatóza, kokcidióza a králičí mor. Hromadné hynutie králikov u nás spôsobila myxomatóza, ktorú k nám zavliekli v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Pred touto chorobou žilo na Slovensku okolo päťdesiattisíc králikov. Ročne sme ich lovili až dvadsaťtisíc.