polovnictvoarybarstvo.sk

Ale čo z kormorána robí, azda úplne „top predátora“, v živočíšnej ríši? Veď napríklad dokonalé pílkovité, ako žiletky ostré a neustále dorastajúce zuby žralokov, ich veľkosť a sila sa ani zďaleka nemôžu porovnávať so sotva desaťcentimetrovým zobáčikom kormorána. A čo čeľuste, veľkosť a sila ostatných dravcov? Kormorán je v porovnaní s nimi, jednoducho, úplne smiešny… Možno. Možno, ale len pri povrchnom pohľade. Spotreba potravy, spôsoby lovu, inteligencia, dokonalý zrak (a to nad aj pod hladinou), rozmnožovací potenciál, prakticky celosvetové rozšírenie (s výnimkou Južnej Ameriky a Antarktídy), množstvo, prispôsobivosť, dolet (aj viac ako 1 500 km!) z neho robia jedného z najdokonalejších, ak nie vôbec najdokonalejšieho predátora živočíšnej ríše. Samozrejme, až po človeku. Pozrime sa teda trochu bližšie na kormorána…

V priemere dorastá do hmotnosti približne troch kilogramov, výnimočne aj nad štyri kilogramy. Najväčší jedinec, ktorého som vážil, mal až 4,2 kg! Ale to je hmotnosť aj s ulovenou korisťou. Sfarbenie má čierne s typickým kovovým leskom. Mladé jedince majú brucho biele. V svadobnom šate majú kormorány biele škvrny na lýtkach a aj na hlave im perie zbelie. Dĺžku tela má kormorán v rozmedzí 70 – 90 cm, rozpätie krídel do 150 cm. Je dokonale prispôsobený na lov rýb, svojej hlavnej koristi. Pevný, hákovito zahnutý zobák v spodnej časti prechádza v široko roztiahnuteľnú blanu. Umožňuje mu to prehltnúť ryby až do dĺžky 55 cm! Takúto korisť konzumuje zväčša až v prípade zníženej potravnej ponuky. Bežnou korisťou sú ryby vo veľkosti 10 – 35 cm. Hniezdi v korunách stromov, poddruh P. c. carbo na morských útesoch. Môže sa dožiť až 25 rokov a za rok vyviesť 2 – 4 mláďatá.

Kormorán je jednoducho obdivuhodný lovec. Detailný opis jeho lovu by bol námetom možno aj na seriál článkov. Pri hľadaní a love koristi sa vie ponoriť až do neuveriteľnej hĺbky 40 metrov! Dokáže rovnako úspešne loviť na otvorenom mori, veľkom jazere, priehrade, rieke, potoku a je takmer jedno či v čistej, alebo zakalenej vode. Pri love uplatňuje rôzne taktiky. Na väčších otvorených vodách, alebo v kalnej vode používa tzv. taktiku plašenia. Je to dokonalý koordinovaný lov, keď kŕdeľ kormoránov vytvorí oblúk a ryby pred sebou plašia na hladine, rovnako aj systematickým ponáraním pod hladinou. Pokiaľ niektorý jedinec rybu uloví, okamžite ju skonzumuje a pripojí sa späť ku kŕdľu. Nakoniec ryby buď uzavrú do kruhu, alebo natlačia na pobrežné plytčiny. Sú dokonca zdokumentované prípady, keď kŕdeľ kormoránov dokázal vytlačiť ryby až na breh! Tento spôsob lovu bežne využívajú hlavne na rybníkoch, alebo väčších stojatých vodách, vodných nádržiach. V húfe vyplašených a dezorientovaných rýb boli často aj kapry s hmotnosťou cez päť kilogramov! Samozrejme, že ich kormorán nedokáže skonzumovať. Ale ryby, ktoré sú často vyrušované pri zimovaní, následne hynú na celkové vyčerpanie organizmu, sekundárne bakteriálne infekcie, alebo vírusové ochorenia. Navyše, ryby natlačené na plytčinách a v pobrežných porastoch sú ideálnou korisťou pre volavky, čajky a ďalšie predátory.

Koordinovaný lov kormorány často uplatňujú aj na väčších riekach. Neskôr, pravdepodobne, keď je väčšina rýb vylovených, začína prevládať taktika lovu v malých skupinkách. Kormorány jednoducho obsadia stanovištia rýb – zimoviská. Stoja na okraji ľadu, konároch, alebo na skalách v pobreží, oddychujú, podriemkavajú, neplytvajú zbytočne energiou. Niekde sú len dvaja, štyria, desiati, ale často aj tridsať, či viac kusov. Záleží v prvom rade na množstve rýb, ale napríklad aj na tom, nakoľko sú kormorány vyrušované. Pri náhlom vyrušení nemajú problém v priebehu pár sekúnd vyvrhnúť, hoci aj natrávenú korisť, a uletieť do bezpečia. Kormorány úspešne lovia v letných horúčavách rovnako aj v zime, medzi ľadovými kryhami, bežne pri teplotách aj viac ako dvadsať stupňov pod nulou! Na začiatku zimy, pokiaľ majú dostatok koristi, lovia prevažne v ranných hodinách a podvečer. No s postupným ubúdaním rýb sa ich aktivita predlžuje a úspešnosť lovu sa znižuje. Čím je rýb menej, tým viac sa zvyšuje agresivita kormoránov. Vzájomné súboje o korisť sú čoraz častejšie. Začína prevládať individuálny lov.

Pri individuálnom love kormorány doslova systematicky prehľadávajú miesta v pobreží, tam kde sú potopené stromy, alebo iné úkryty rýb. Na otvorenej vode už lovia len zriedka, pretože tam ryby už jednoducho nie sú! Kormorány strácajú svoju príslovečnú plachosť a lovia aj tam, kde ľudia bežne prechádzajú. V centrách miest pod mostmi, lavičkami, alebo na miestach, kde ľudia chodia v zime kŕmiť vodné vtáctvo – divé kačice, labute. Bežná úniková vzdialenosť kormorána – okolo 80 až 120 metrov, sa môže znížiť len na 20 – 30 m. V Bratislave na cyklistickej dráhe vedúcej popri Malom Dunaji, som sa dokázal priblížiť ku kormoránovi, dokonca na vzdialenosť cca 5 metrov! Kormorán je veľmi inteligentným vtákom. Aj keď je to o ňom stále pomerne málo známe. Ornitológovia bežne žasnú nad inteligenciou havranov, vrán, alebo exotických papagájov. Fakt je, že kormorán sa asi rozprávať nenaučí, ale napriek tomu je dosť chytrý na to, aby postrehol, kedy mu hrozí skutočné nebezpečenstvo. Na rybníkoch, kde sa dlhodobo poľuje na kormorány, vie rýchlo odlíšiť poľovníka s puškou od bežného rybára. Dokonca akoby aj únikovú vzdialenosť prispôsoboval dostrelu brokovnice… Koordinovaný lov, vyhľadávanie rýb, pamätanie si „dobrých lovísk“ tiež vyžaduje, nie malú mieru, inteligencie.

Bežne sa v literatúre uvádza, že denná spotreba rýb je u dospelého kormorána približne pol kilogramu. Tento údaj je pravdepodobne odsledovaný a spriemerovaný od kormoránov chovaných v zajatí, alebo v zoologických záhradách. Ale toto množstvo sa môže výrazne navýšiť (až na niekoľko kilogramov na kus a deň!), napríklad v období hniezdenia, pri väčšom energetickom výdaji v čase silných mrazov, ďalekých preletov, alebo pri častom vyrušovaní.<br>Ako som už spomínal, kormorán dokáže svoju korisť v prípade ohrozenia vyvrhnúť, a to dokonca aj za letu! Ďalšie množstvá rýb zostávajú silno poškodené a hynú následkom sekundárnych infekcií, napadnutia plesňami, parazitmi, alebo inými predátormi. Je tu však ešte jedna skutočnosť, ktorá pri reálnej spotrebe rýb kormoránmi, vôbec nie je braná do úvahy. Po vylovení väčšiny, pre konzumáciu kormoránom „dostupných“ rýb, sa kormorán vrhá aj na podstatne väčšiu korisť, ako je reálne schopný skonzumovať. Zimujúce ryby majú spomalené únikové reflexy, a tak sa už takmer ani nedá vravieť o love. Kormorán ich doslova preberá a skúša prehltnúť. Množstvo podustiev, jalcov, mrien a ďalších rýb zostáva na plytčinách, ľadových okrajoch, alebo dokonca na brehu v okolí zimovísk. Sú to všetko matečné ryby vo veľkosti približne pol metra! Doslova pred očami nám miznú celé populácie reofilných – prúdomilných druhov, ktorých hodnota je, nie z rybárskeho, ale ekologického hľadiska, prakticky nevyčísliteľná. Nenávratne sa tak stráca genofond, ktorý príroda tvorila celé tisícročia…

Je to už viac ako dvadsať rokov, čo som po prvýkrát videl loviť kormorána na Dunaji. Priletel, v priebehu pár minút ulovil štyroch či piatich veľkých pleskáčov, a rovnako rýchlo sa aj stratil… Venujem sa rybám celý život a myslím, že mám aj relatívne kvalitnú rybársku výbavu, ale na jeho lovecké umenie sa jednoducho „nechytám“!

<br>Odvtedy som kormorány pozoroval pri love mnohokrát. Tam, kde je rýb dostatok, mu stačia na ulovenie koristi maximálne 2 – 3 ponory, tak do tridsať sekúnd. Na zhltnutie ryby vo veľkosti do 20 cm, potrebuje dve až tri sekundy, väčšie ryby má v žalúdku maximálne do tridsiatich sekúnd až minúty. Len s veľkými rybami zápasí, či skôr sa ich snaží prehltnúť, aj niekoľko minút. To sú však už ryby vo veľkosti medzi 50 až 60 cm! Ale ani tým sa to nekončí. Len ťažko sa vzdáva koristi. Pokiaľ sa kormoránovi nepodarí rybu skonzumovať, prilieta ďalší a skúša to tiež. A po ňom opäť ďalší a ďalší. Korisť často vynesú až na breh, kde ďalej pokračujú. Nakoniec sa takto utýrané ryby stávajú potravou pre čajky, myšiaky, alebo zostávajú zaplesnuté uhynuté na dne riek. Zabudnite na poučky zo základnej školy o tzv. zdravotnej polícii a podobne. Kormorán (ale aj vydra, volavka…) uloví rovnako ľahko zdravú ako aj chorú rybu. Mnohonásobne viac rýb ešte poškodí a tie následne postupne hynú… Vážne ohrozuje populácie pôvodných druhov, ba na niektorých vodách sa stal doslova ekologickou katastrofou! Sú známe prípady zo zahraničia, ale aj z nášho horného Váhu, alebo Oravy, kde došlo po opakovaných zimných náletoch kormoránov k poklesu populácií lipňa až o 95 %! Takto zdevastovaná populácia sa už nedokáže sama zregenerovať. Navyše, pokiaľ sa podmienky pre život rýb – hlavnej a prakticky jedinej potravy kormorána – naďalej zhoršujú. Neustávajúca výstavba „ekologických“ malých vodných elektrární, regulácie tokov, pokračujúce znečisťovanie… je toho až príliš veľa. Žiaľ, to už nikoho až tak príliš nezaujíma…

Populácia kormorána veľkého v priebehu posledných 20 – 30 rokov vzrástla, doslova exponenciálnym radom. V Európe sa jeho početnosť odhaduje už na 1,5 milióna! Kormorán je aj vynikajúci letec, dokáže migrovať na obrovské vzdialenosti. Väčšina u nás zimujúcich kormoránov k nám prilieta z pobrežných oblastí Poľska, Nemecka, Estónska, alebo Fínska. To predstavuje vzdialenosť aj viac ako 1 500 km! Na Slovensku sa počet zimujúcich kormoránov pohybuje v rozmedzí približne 5 až 6 tisíc, no v niektorých rokoch sa ich početnosť zvyšuje až na približne 8 tisíc kusov. Kormorán tak nepredstavuje už len závažný problém pre produkčné chovy rýb v rybníkoch, ale je aj skutočnou hrozbou pre ekosystémy podhorských tokov, na ktorých zároveň znemožňuje riadne rybárske obhospodarovanie. Rybožraví predátori majú v našej prírode svoje nezastupiteľné miesto. No na rozdiel od minulosti, dnes už mnohí z nich reálne nepatria k ohrozeným druhom, napriek tomu, že sú legislatívne naďalej chránení. V posledných rokoch už aj MŽP začína prejavovať ústretové kroky a každoročne udeľuje výnimku na reguláciu početnosti kormorána. Dokonca aj niektorí ornitológovia „pochopili“, že kormorán nepredstavuje hrozbu len pre samotné ryby, ale neprimeranou potravnou konkurenciou ohrozuje už aj početnosť iných, nepomerne vzácnejších druhov rybožravého vtáctva.

Stále je to však málo. Poľovníkom chýba motivácia, niektorí dokonca ani doteraz o výnimke na reguláciu početnosti kormorána, vôbec netušia (žiaľ, ani mnohí rybári)! Pritom kormorán mal byť už minimálne desať rokov vyhlásený za invázny druh a jeho rozrastajúca sa populácia riadne regulovaná. A to v prvom rade na hniezdiskách. To je skutočne efektívna, najmenej nákladná a zároveň pre prírodu najmenej „bolestivá“ cesta. Žiaľ „ornitologická lobby“ vládne svetom, ale nie rozum. Najväčším problémom kormorána je neprimerané množstvo. Sám som amatérsky ornitológ a pokiaľ bude na Slovensku 500 kormoránov, určite ich budem chrániť. Ale nie 5 000! A pokiaľ budú na Dunaji, ale nie na Orave! Kormorán je skutočne obdivuhodný predátor a v živočíšnej ríši by sme mu len ťažko hľadali konkurenta. Patrí k najefektívnejším predátorom vôbec. Prirodzených nepriateľov, prakticky nemá, naopak, vo väčšine európskych krajín sa mu dostávala a neustále dostáva nadštandardná ochrana. Prečo by teda nevyužil „prestretý stôl“, ktorý mu neustále ponúkame? Využíva. A to dokonale.

Autor/zdroj: <a href="https://www.slovenskyrybar.sk/magazin/3-2017/najdokonalejsi-predator-sveta-kormoran-velky?fbclid=IwAR0syCUg5wCknb8iwTfKS8kllwWhzGDhGNGY1ofIfxFT0ta1RHIrQvXlDYA" target="_blank" rel="noopener">Jaroslav Šubiak/slovenskyrybar.sk</a>

Viete kto je najdokonalejším predátorom sveta! No predsa kormorán veľký

Výber pre vás