Juraj Příhoda

<a rel="noopener" href="https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/rybarstvo/pstruhy-potocne-patria-symbolom-slovenskych-tokov-ale-nehanme-ani-duhaky" target="_blank">Pstruh potočný</a> (Salmo trutta m. fario L.), hlavátka podunajská (Hucho hucho L.) a&nbsp;lipeň tymianový (Thymallus thymallus L.) sú dominantné a&nbsp;hospodársky dôležité pôvodné druhy rýb v&nbsp;našich pstruhových a&nbsp;lipňových vodách. Lipeň, hoci patrí do inej čeľade, má podobné vlastnosti ako ryby lososovité a&nbsp;potýka sa na Slovensku s&nbsp;podobnými problémami: V&nbsp;dôsledku mnohých faktorov stavy uvedených rýb klesajú. Názorov, prečo je to tak, i&nbsp;návrhov riešení zaznelo v&nbsp;odborných aj laických kruhoch veľa. Rybársky zväz býva často kritizovaný, že pstruhové vody málo zarybňuje, ale problém je zložitejší. Dá sa riešiť iba prijatím radu komplexných opatrení. Tieto opatrenia musia vychádzať z&nbsp;analýzy príčin poklesu populácií pôvodných lososovitých rýb v&nbsp;konkrétnych tokoch. Pre rozvoj prirodzených populácií lososovitých rýb je absolútne zásadná ich úspešná prirodzená reprodukcia. Za optimálnych podmienok zaručí zachovanie genetickej variability, čistoty pôvodných populácií, a&nbsp;teda aj ich stabilitu. Spoľahnúť sa však už na ňu nedá.

Historicky boli jednotlivé toky na našom území prakticky prepojené a&nbsp;mohlo prirodzene dochádzať k&nbsp;zmiešavaniu populácií rýb, ale antropogénnou činnosťou (budovanie priehrad, znečistenie) došlo k&nbsp;rozkúskovaniu tokov a&nbsp;po čase v&nbsp;rámci prispôsobovania sa rýb podmienkam aj k&nbsp;určitým zmenám ich genotypu. Úspešná prirodzená reprodukcia je podmienená prítomnosťou dostatočného množstva generačných rýb. A&nbsp;v&nbsp;tom je problém. Množstvo generačných rýb (a&nbsp;rýb všeobecne) v&nbsp;danej lokalite ovplyvňuje jej členitosť, hydrologické pomery, predačný tlak rybožravých predátorov, čistota vody, rybársky manažment a&nbsp;tiež rybársky tlak. Aby nedochádzalo k&nbsp;ďalšiemu oslabovaniu populácií uvedených druhov, je nutné prijať opatrenia spočívajúce v&nbsp;ich väčšej ochrane. To znamená zabraňovať nezmyselným úpravám tokov, snažiť sa o&nbsp;zvýšenie ich členitosti, obmedziť pôsobenie predátorov, zmeniť pravidlá lovu i&nbsp;celkovú stratégiu hospodárenia v&nbsp;revíroch. Keďže za najväčšieho nepriateľa nakladených ikier na pstruhových tokoch možno označiť v&nbsp;súčasnosti dominujúceho hlaváča pásoplutvého, vhodné je jeho počty eliminovať prelovením elektroagregátom. Zvlášť jedince nad 8 centimetrov, ktoré sú vlastne matečnými rybami. No v&nbsp;nižších tokoch sú hrozbou aj iné druhy, napríklad všežravý jalec hlavatý.

Jednou z&nbsp;relatívne jednoduchších možností podpory voľne žijúcej populácie je vysádzanie násad týchto rýb. Množstvo násad však limituje počet umelo vytieraných generačných rýb. Pôvodne sa generačné ryby odlovovali v&nbsp;predvýterovom období vo voľných vodách. Keďže ich počet neustále klesal, začalo sa s&nbsp;chovom generačných rýb v&nbsp;kontrolovaných podmienkach priamo v strediskách Slovenského rybárskeho zväzu. Dochádzalo však k&nbsp;celoplošnému vysádzaniu násadových rýb pochádzajúcich z&nbsp;rôznych regiónov. Na území Slovenska sa tak jednotlivé populácie miešali. V&nbsp;záujme zvýšenia efektivity produkcie násad sa čoraz viac využívajú prvky intenzívnej akvakultúry. Takto chované ryby sa ťažšie adaptujú na nové prostredie. Zvyčajne nemajú žiadnu skúsenosť s&nbsp;rybožravými predátormi a&nbsp;stávajú sa pre ne ľahkou korisťou. Zle sa adaptujú aj na prirodzenú potravu, ktorej získavanie, spoločne s&nbsp;obhajovaním okupovaných teritórií, je pre ne energeticky náročné. Často dochádza k&nbsp;ich vyčerpaniu a&nbsp;vplyvom rôznych faktorov (predátory, choroby, rybolov) potom aj k&nbsp;vymiznutiu z&nbsp;toku. Samozrejme, prispieva k&nbsp;tomu aj spôsob odchovu násad určených na zarybňovanie a&nbsp;ich príprava na vysadenie do voľných vôd. V&nbsp;praxi sa napríklad uplatňuje tiež nevyhovujúce zarybňovanie jednoročnou násadou na jeseň. Problémom je opäť adaptácia živého organizmu. Násady v&nbsp;nových biotopoch potrebujú určitý čas na prispôsobenie sa podmienkam, na nájdenie vhodných krytov alebo teritórií, adaptovanie na ponúkanú potravovú bázu a&nbsp;podobne. Toto obdobie je rôzne dlhé a&nbsp;závisí predovšetkým od miery odlišnosti biotopu, v&nbsp;ktorom boli násady chované, od toho nového, kde boli vysadené. Prispôsobenie jesenných násad na nové podmienky trvá až 70 dní. Keď sú vysadené v&nbsp;septembri a&nbsp;neskôr, ocitajú sa už v&nbsp;„hladovom“ prostredí, kde s&nbsp;poklesom teploty vody klesla ponuka potravy. Vtedy vysadené násady nie sú schopné prispôsobiť sa tak ako násady vysadené vo vegetačnej sezóne. Takisto horšie klimatické podmienky na jeseň u&nbsp;„netrénovaných“ rýb spôsobujú zvýšenú chorobnosť a&nbsp;vyššie straty. Prežitie násad odchovaných na žľaboch na umelej potrave je po vysadení priamo do prírody otázne, podobne ako rýb chovaných v&nbsp;stojatých vodách po vysadení do prúdiacich vôd.

Platí však, že čím je násada v&nbsp;prvom roku mladšia, tým rýchlejšie sa dokáže prispôsobiť novým podmienkam. Preto niektoré organizácie zarybňujú už v&nbsp;januári ikrami pstruha potočného, čo je veľmi vhodné, aj keď sú takéto násady dosť zraniteľné pre prívalové vody na jar po topení snehu. Príkladný je prístup Miestnej organizácie SRZ Trstená, ktorej členovia zapojili do samotného zarybňovania aj deti z&nbsp;krúžku ako súčasť vzdelávania a&nbsp;výchovy novej generácie rybárov. Deti si uvedomujú, koľko práce je s&nbsp;rybami predtým, než sa chytajú. Ako najvhodnejšie na tento spôsob zarybňovania sa ukázali Vibert boxy. Dajú sa prakticky plniť ikrami, sledovať ich vývoj, preberať v&nbsp;nich ikry a&nbsp;pozorovať ako sa postupne vyprázdňujú. Tieto „škatuľky“ sa vyrábajú aj pomocou 3D tlačiarne. Do jednej sa dáva asi 500 ikier vo fáze očných bodov, keď sa už môže s&nbsp;ikrami manipulovať. Boxy s&nbsp;ikrami sa umiestňujú do bežných debničiek na zeleninu po 8 až 12 kusov. Raz týždenne sa robí kontrola, ikry sa premývajú. V&nbsp;prípade topenia snehu sa musia ošetriť čo najskôr. Pri teplote vody približne 4 stupne Celzia sa plôdik liahne od januára až do marca a&nbsp;môže ísť hneď do voľnej vody. Pri 10 stupňoch Celzia sa rybky vyliahnu do mesiaca.

Malé vodné toky (vlásočnice a&nbsp;potôčiky) nevhodné na rybolov niektoré organizácie využívajú na jednoročný alebo dvojročný cyklus odchovu násad. Množstvo vysadených plôdikov a&nbsp;vylovených jednoročných alebo dvojročných násad závisí od dĺžky a&nbsp;členitosti daného toku, množstva úkrytov, charakteru dna, potravovej ponuky a&nbsp;hydrologických pomerov. Členitosť a&nbsp;množstvo úkrytov možno pozitívne ovplyvniť vybudovaním kaskád, balvanovitých sklzov či opevnení brehov. Výhodou tohto spôsobu odchovu je získanie násad prispôsobených na zarybňovanie voľných vôd. Najvýhodnejšie je vysádať do vlásočníc štvrťročnú násadu v&nbsp;období do konca júna, vtedy prichádzajú do prostredia s&nbsp;množstvom prirodzenej potravy. Vysadzovanie jesennej násady v&nbsp;septembri či dokonca až v&nbsp;októbri je nevhodné, pretože rybičky sa zväčša už nedokážu prispôsobiť a&nbsp;klesajúci počet bentických organizmov tento proces ešte sťažuje. Lepšie je teda počkať do jari a&nbsp;cez zimu rybičky prechovávať v&nbsp;zemných rybníkoch. Metabolizmus rýb závisí od teploty vody. Na jar je spomalený, ryby nie sú také náročné na množstvo potravy, chladná voda obsahuje aj väčšie množstvo rozpusteného kyslíka, a&nbsp;tak sa na jar vysadené rybky lepšie prispôsobujú novým podmienkam.

Pri<a rel="noopener" href="https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/rybarstvo/zakon-o-ochrane-prirody-moze-skomplikovat-zarybnovanie-pstruhom-duhovym" target="_blank"> zarybňovaní</a> nesmieme zabudnúť, že pstruh potočný je teritoriálna ryba. Treba ho vysadzovať po celom toku, nie na jedno miesto. Značkovaním sa zistilo, že aj dospelé ryby sa držia neďaleko od miesta vysadenia. Ešte výraznejšie je to pri vysadzovaní hlavátky, ale aj tu platia podobné zásady ako pri&nbsp;pstruhoch potočných. Hlavátka od 5 – 7 centimetrov je však dravec, preto ju treba vysadzovať tam, kde má možnosť už loviť plôdik iných druhov rýb. Lipňa možno vysadzovať po malých skupinkách, keďže v&nbsp;prvých rokoch života je húfovou rybou. No o&nbsp;to viac pri ňom platí zásada, že sa má vysadzovať v&nbsp;období plnej vegetácie. Lipeň je závislý od dostatku bentickej potravy, najmä larválnych štádií hmyzu, ale aj od náletovej potravy. Ostatné dva u&nbsp;nás žijúce druhy lososovitých rýb – pstruh dúhový a&nbsp;sivoň americký – sú považované za exotické. Vysadzovanie ich násad sa neosvedčilo a&nbsp;postupne by sa podľa môjho názoru malo upustiť aj od zarybňovania trhovým pstruhom dúhovým.

Na základe dlhoročných skúsenosti viem, že aj pri starostlivosti o&nbsp;vodný ekosystém platí: „Čo oči nevidia, srdce nebolí.“ Väčšina ochranárskych organizácii, či už štátnych, alebo občianskych, sa zaujíma o&nbsp;suchozemské živočíšstvo a&nbsp;starostlivosť o&nbsp;vodné prostredie je v&nbsp;prevažnej miere na rybároch. Chráni sa <a rel="noopener" href="https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/polovnictvo/postrach-kormoran-rybozravy-predator-je-dokonale-vybavenyr" target="_blank">kormorán veľký</a>, vydra riečna, bocian čierny, volavky a&nbsp;mnoho ďalších predátorov rýb, ktoré na vlastné náklady odchovávajú a&nbsp;vysádzajú rybári. Napríklad invázia kormoránov veľkých, zimujúcich aj u&nbsp;nás hniezdiacich, sa postupne rozširovala na voľné vody celého Slovenska. Pritom neustále pribúdalo poškodených ichtyocenóz, a&nbsp;to nielen na veľkých riekach, ale aj ich prítokoch. Množstvá rýb, ktoré skonzumujú, oveľa prekračujú možnosti autoreprodukcie rýb aj zarybňovania. Tieto finančné straty sú len špičkou ľadovca na poškodzovaní vodného ekosystému. Ďalšie odďaľovanie účinného riešenia môže mať katastrofálne následky. Podobne je to už aj s&nbsp;vydrou. Dnes sú vyrybnené celé toky, ktore rybári za daných pomerov nie sú ochotní zarybňovať. Čo sa stane, ak sa dotovanie vodných tokov rybami zo strany rybárov ešte viac zníži alebo skončí? Čo budú chránené predátory rýb loviť, čím sa budú živiť, keď autoreprodukcia na niektorých tokoch vplyvom inej antropogénnej činnosti prakticky neexistuje. Je všeobecne známe, že veľkosť a&nbsp;početnosť populácie dravcov závisí od množstva a&nbsp;dostupnosti potravy. Toto by mala brať do úvahy najmä štátna ochrana prírody a&nbsp;nielen rozširovať zoznam spoločensky významných druhov rýb. Zároveň pripomínam, že ryby a&nbsp;zvlášť lososovité, sú indikátorom kvality životného prostredia.

Stavy pôvodných lososovitých druhov rýb klesajú: Čo pomôže?

Výber pre vás

Stavy pôvodných lososovitých druhov rýb klesajú: Čo pomôže?

Súvisiace články

RECEPT na zimné obdobie: Ochutnajte fašírky z bielych rýb

Februárové vydanie časopisu Poľovníctvo a rybárstvo je už TU! Čo v ňom prinášame?

Perla východu: Pekné úlovky sú vizitkou rybárskeho obhospodarovania

Tak to vidím ja: Čo priniesol vlani rybám a rybárom Dunaj?

Vedci bijú na poplach: Obrovskému množstvu sladkovodných druhov hrozí zánik!

Výber pre vás