Odborníci tieto hody nazývajú super ďaleké. My skromne, diaľkoplazové. Neskôr sme&nbsp; tento spôsob trénovania povýšili na súťaž.

V&nbsp;posledný, mrazivý a&nbsp;inverziou prikrytý deň v roku sme sa zišli pri zamrznutom rybníku. Keď že išlo o&nbsp;zimnú disciplínu dôležité bolo mazanie. Nielen aktérov no najmä športového náčinia. Každý mal svoj tajný recept ako dosiahnuť maximálnu kĺzavosť vlasca po očkách udice a&nbsp;kto mal aj navijaka. Niektorí došli s&nbsp;riadnymi bičiskami schopnými obsiahnuť celú plochu rybníka. Mazacie komponenty boli rôzne. Od jemného oleja, kačaciu, bravčovú masť až&nbsp; po kozmetické prípravky na mazanie tela pri slnení našich nežných polovičiek.

Ako inak, predseda Fero musel byť niečo extra. Ten priniesol&nbsp; medvediu masť ktorú zdedil po&nbsp; starej materi. Aj tak staro a&nbsp;po medveďoch aj páchla. Predseda, ne predseda, bol vykázaný mazať na vetrami bičovanú&nbsp;roľu.

Na ľade pri brehu rybníka bola nastriekaná červeným lakom čiara. Po ňu mali možnosť pretekári dobehnúť, doklusať, doplaziť sa, alebo postáť pred aktom odhodu. Prekročiť čiaru bol&nbsp; pokus neplatný. &nbsp; Techniky boli rôzne. Milan, ktorému doma zo strechy domu trčala anténa na príjem signálu zrejme v&nbsp;TV&nbsp; videl, ako dobre živení športovci&nbsp;&nbsp; pred odhodením gule priviazanej na drôte robili v klietke rýchle otočky. Aj on mal&nbsp; otočky dosť rýchle na to, aby udica preletela na ostrovček&nbsp; a&nbsp;zakotvila medzi vysokou šachorinou. Ochranná sieť proti lietajúcim udiciam chýbala. Musela tam zostať ako tá anténa na dome do jari, pretože ľad tam&nbsp; bol krehký.

Karol v&nbsp;plnom pokluse mohutným rozmachom zamával udicou a&nbsp;olovko ako projektil pristálo v&nbsp;stáde džavotajúcich kormoránov. Po dopade stíchli a&nbsp;celý kŕdeľ mimo jedného trafeného odletel k&nbsp;rybníku do susedného chotára. „Nech sú vám&nbsp; ryby susedovcov ľahké“, lúčili sme sa s&nbsp;nimi s&nbsp;predstavou, koľko ušetríme na nákup brokov na ich preriedenie. &nbsp; &nbsp;Aj na mňa prišiel rad. Svojou ešte zánovnou udicou KINGFISCHER SPIN, ktorú som vyhral vo veľmi náročnej súťaži v&nbsp;jednom skvelom rybárskom webe.&nbsp; Ešte&nbsp; s&nbsp;igelitovým obalom na korkovej rukoväti. Rázne som ju defloroval a&nbsp;podstúpil som k čiare odhodu. Hádzal polo obratom, jednoducho som zatiahol ľahkou špičkou k&nbsp; boku a&nbsp;švihol&nbsp; spodným bekhendom . Aj dĺžka bola ľahká. Iba 15,60 m presne mimo vyznačenej výseče, čo mnohých kolegov, okrem mňa&nbsp; rozosmialo a&nbsp;musela byť vyhlásená prestávka.

&nbsp;Po nej nasledovali tiež&nbsp; zaujímavé hody.&nbsp; Elo, ktorý posledné&nbsp; tri rokov strávil na dovolenke v&nbsp;pásikových šatách za ublíženie na zdraví členovi Rybárskej stráže pri pokusoch reval : „ Na bachara ! „Nevedeli sme kto to mal byť, ale pravdou je, že jeho ručiace pokusy&nbsp; skončili mimo vyznačenú plochu. Naopak Rudo urobil taký záklon, že olovko skončilo na topole za ním v&nbsp;úctyhodnej výške asi 10 metrov. Keďže výška nebola hodnotená, skončil ako Elo, bez platného pokusu. &nbsp; O&nbsp;ďalších, životu nebezpečných pokusoch radšej pomlčím. &nbsp; Prekvapujúcim víťazom&nbsp; stal Miki. Náš šetrný pokladník, ktorý na schôdzi pred pretekom presadil, aby víťaz dostal iba pochvalný list predsedu bez finančného príspevku.&nbsp;Hromžiac na svetskú nespravodlivosť vytiahol z batoha pokrčený diplom ktorý potiahol&nbsp; synovi za víťazstvo v&nbsp;brannom trojboji. Samozrejme krstné meno víťaza a&nbsp;názov preteku vymazal a&nbsp;prepísal na aktuálny stav. &nbsp; Takto sme sa pripravovali na sezónu lovu. Podrobné vyhodnotenie a&nbsp;odovzdanie ceny víťazovi Mikimu a&nbsp;ceny FÉR&nbsp; PLÉJ Karolovi za presný zásah vtáka rybojeda, bolo ako inak, v&nbsp;priestoroch známeho domu s&nbsp;názvom HOSTINEC. Tam okrem sĺz dojatia hojne tiekli silnejšie&nbsp; z&nbsp;pohárov a&nbsp;pohárikov. Dobre bolo na duši pri pomyslení, ako to bude naostro v&nbsp;lovnej sezóne...

Naša Silvestrovská súťaž: Kto si bez viny, hoď udicou

Výber pre vás

Naša Silvestrovská súťaž: Kto si bez viny, hoď udicou

Súvisiace články

PRÍBEH: Viete, prečo ľudia z našej dediny poľovníkovi vždy poprajú ŠŤASTIE?

VÁŠ PRÍBEH: Vnútorný hlas ma poslal inam a nemýlil sa!

Váš príbeh: Jeseň na Hutiskách, alebo keď pytliak „úraduje“

Príbeh: Keď úsmev v tuhej zime zamrzne, alebo, keď sa na husi poľuje

Výber pre vás