Marián Vrba

Mal som sen. Robiť v&nbsp;živote to, čo ma napĺňa. Nepracovať pre druhých, ale pre seba. Nevstávať ráno do práce s&nbsp;nechuťou, ale prebúdzať sa s&nbsp;radosťou. Neodovzdávať svoje nápady veľkým nadnárodným korporáciám, ale rozvíjať vlastnú firmu. Všetko v&nbsp;mojom živote bolo doteraz tak, ako malo byť. Akoby ho niekto riadil, akoby ma niekto posúval tým správnym smerom. Vtedy som to ešte nevedel, no teraz som si tým istý. Poďme však od začiatku.<br>Svoje rybárske začiatky si vlastne ani nepamätám. Pripomína mi ich rozprávanie otca, ktorý ma k&nbsp;tomuto koníčku priviedol. Sotva som začal chodiť, uviazal mi na koniec prútika zo stromu kúsok drievka, aby som si neublížil s&nbsp;háčikom. S&nbsp;túžbou a&nbsp;veľkým očakávaním som vraj dokázal hodiny čakať na záber od ryby, ktorý, samozrejme, neprišiel. Ale odhodlane som bičoval hladinu celé leto. Otec medzitým lovil ryby a&nbsp;ja som ho pozoroval. Občas mi dal nejakú potiahnuť, vtedy som bol vo vytržení. Keď som trochu podrástol, dostal som prvý ozajstný prút – bič bez navijaka, plaváčik, zopár háčikov a&nbsp;drobných oloviek. Ešte ako predškolák som cez letné prázdniny celý deň naháňal muchy pri babkinej králikárni. Jemne som ich ťapol mucholapkou a&nbsp;strčil do pohára od kompótu. Netrpezlivo som čakal, kedy príde otec z&nbsp;práce. Ovešaní všetkým možným sme sa hneď vybrali k&nbsp;vode. Rozbalil som bič, potriasol pohárom, muchy omráčil, jednu napichol a&nbsp;takto som chytal prvé beličky. Bol som šťastný. Pri pohľade na plavák a&nbsp;čakaní na záber som presne vedel, čím chcem v&nbsp;živote byť: rybárom. Ale poznáte to. Deti. Jeden chce byť smetiarom, iný kozmonautom, futbalistom... Len málokomu sa sen splní. Lebo neverí. Ja som veril.

Ako tínedžer som na ryby chodil stále, no rebríček hodnôt sa menil. Zo svojho sna som vytriezvel, ale niekde v&nbsp;hĺbke srdca stále žil. Skončil som školu a&nbsp;prišlo zamestnanie. Prvých pár tisíc korún pristálo na mojom účte. Prvá lepšia rybárska výbava, prvé staré auto, prvá frajerka. Mimochodom, aj posledná, Martinka je stále po mojom boku. Zamestnanie striedalo zamestnanie a&nbsp;ja som sa stále hľadal. Postupne som zabudol na to, čo som si sľúbil ako päťročný. Sny vytlačili na okraj radosti a&nbsp;starosti bežného života. Vždy som však dokázal húževnato bojovať o&nbsp;svoje záujmy, presadiť si ich, mal som ten pomyslený „ťah na bránku“. Pracoval som pre iných, makal, v&nbsp;každom jednom zamestnaní som patril medzi najlepších a&nbsp;postupoval na vyššie pozície. Veľa som sa naučil, no v&nbsp;mojom živote prišiel zlom. Uvedomil som si, že robím presne to, čo som robiť nechcel.

Aj takto vyzerala tento rok moja rybačka

Uvedomil som si, že ak chcem niečo zmeniť, musím to urobiť dnes, nie zaj­tra. S&nbsp;náležitou opatrnosťou, ohľadom na svoju rodinu, dve malé deti, napnutý finančný rozpočet, dve hypotéky a&nbsp;ďalší úver, ktorý som splácal… Vypratal som pivnicu v&nbsp;našej bytovke a&nbsp;tam sa to celé začalo. Internet, televízia, knihy, časopisy… Nasával som všetky možné i&nbsp;nemožné informácie ako špongia. Moja hlava opäť žila pre detský sen. Method feeder bol vtedy v&nbsp;plienkach, ale mne doslova učaroval. Ponúkal mi bez zbytočných investícií do výbavy, kŕmenia a&nbsp;bez zbytočnej straty času loviť priemerne veľké ryby, občas aj tie väčšie. Prešiel som vari všetkými rybolovnými technikami, táto mi sedela najviac. Jediná vtedy dostupná maďarská značka presahovala môj rozpočet. Zopár kúskov výbavy som síce zohnal, no nebol som celkom spokojný. Tu som videl „dieru na trhu“. Rozhodol som sa priniesť ostatným nielen osvetu, ale i&nbsp;dostupné a&nbsp;kvalitné produkty na method feeder.

Nasledovali prvé „alchymistické“ pokusy. Niečo sa darilo viac, niečo menej. Rovno z&nbsp;práce som sa zatváral v pivnici a&nbsp;laboroval do noci. Cez víkend som svoje pokusy a&nbsp;omyly ponúkal rybám. Po pár mesiacoch som sa vybral na rybárske preteky a&nbsp;vyhral ich. Náhoda? Umiestnil som sa aj na ďalších a&nbsp;ďalších. Nezostal som bez povšimnutia. Prichádzali za mnou rybári a&nbsp;zisťovali, na čo chytám. S&nbsp;hrdosťou som im prezentoval svoju „značku“. Niektorí krútili hlavou, iní skúsili. A&nbsp;boli spokojní. Môj sen sa začal napĺňať. Z&nbsp;pivnice som sa presťahoval do malého skladu na periférii mesta. Začal sa boj s&nbsp;úradmi, prvé povolenia, certifikáty. Celá tá byrokracia trvala dlhšie, ako by som si predstavoval. No už som nebol na to sám. Pri vode som stretol spriaznenú dušu, Michala. Podobný fanatik ako ja. Spojili sme sily, nápady a&nbsp;skúsenosti. V&nbsp;práci som dal výpoveď a&nbsp;začal pracovať „na seba“. Method Feeder Fans oficiálne uzrel svetlo sveta. Ľudia nás prijali. Ráno som sa už neprebúdzal s&nbsp;tým, že musím ísť do práce, ale s&nbsp;pocitom, že chcem. Dostal som sa na novú životné métu. Z&nbsp;koníčka sa stalo povolanie. Namiesto relaxu a&nbsp;oddychu pri vode je z&nbsp;toho práca. Práca, ktorú robím rád, s&nbsp;úsmevom a&nbsp;nadšením, darí sa nám, no priznám sa, pokoj sa z&nbsp;toho všetkého vytratil. Sezónny biznis nie je vždy jednoduchý. Najvzácnejšou komoditou sa pre mňa stal čas. Môj uplynulý rybársky rok teda vyzeral takto:

Rybársku sezónu som odštartoval hneď na Nový rok. Bolo teplo. Pätnásť stupňov Celzia cez deň. Väčšina z&nbsp;nás po oslavách dospávala, no ja som už ráno sedel pri vode. Hovorí sa, ako na Nový rok, tak po celý rok. Kiež by to tak bolo, povedal som si pri bilancovaní prvej rybačky novej sezóny. Úžasný double zo studenej vody ma mimoriadne potešil. Dve ryby s hmotnosťou okolo desať kilogramov. Myslel so si, že ulovím len zopár večne hladných pleskáčov. Skúšal som rozpustné boilies a&nbsp;to sa rybám veľmi páčilo. Do konca mesiaca som sa už k&nbsp;vode nedostal.

Druhý mesiac bol už o&nbsp;čosi chladnejší. Zima si potrebovala vynahradiť zameškané. Na pár dní miestne vody zamrzli. Neprekážalo mi to. Mal som plné ruky práce s&nbsp;pripravovanou výstavou v&nbsp;Prahe. Po jej skončení som potreboval na chvíľku „vypadnúť“ k&nbsp;vode. Revír bol spolovice zamrznutý. Viac ako o&nbsp;úlovok mi išlo o&nbsp;ticho, ktoré som nevyhnutne potreboval. Pár pleskáčov a&nbsp;jeden krajší kapor mi dokonale zresetovali hlavu. K&nbsp;úspechu mi pomohli aj Fluo Spraye, ktoré dokázali lenivé ryby presvedčiť k&nbsp;záberu.

Topiaci sa sneh zdvihol hladinu Váhu. Moje obľúbené štrkoviská boli nechytateľné. Prvé jarné lúče ma priviedli k&nbsp;menej známemu revíru. Chytal som aktívne z&nbsp;„debny“ pretekárskym štýlom. Akčná rybačka plná záberov ma pred novou sezónou nakopla. Rybám chutila Soft Pelleta. Naša najrýchlejšia nástraha, vhodná najmä skoro na jar a&nbsp;neskoro na jeseň. Párhodinová vychádzka nepriniesla žiadny väčší úlovok, ale vykompenzoval to počet rýb.

Bláznivý mesiac. Na začiatku poriadna zima, na konci už príjemné počasie. Podarili sa mi dve vychádzky. Prvá bola v&nbsp;znamení menších rýb. Skúšal som Fluo Gel a&nbsp;Fluo Spray. Na jednom prúte s&nbsp;týmito posilňovačmi, na druhom so samotným krmivom. Zelené „srandičky“ jednoznačne prechytali prút bez nich. Na konci mesiaca som si doprial prvú rodinný rybačku. Prvá opekačka sa podarila a&nbsp;my sme si to spolu užili. S&nbsp;odstupom času hodnotím, že to bola len jedna z&nbsp;dvoch spoločných rodinných vychádzok k&nbsp;vode. Na viac, žiaľ, nebolo času.

Tento mesiac bol v&nbsp;znamení pretekov. Na rybách som bol niekoľkokrát. Prvýkrát so synom, ktorý sa zúčastnil na súťaži. Odniesol si krásne tretie miesto. Chytal, ako inak, na method feeder. Druhá rybačka bola oddychová. Method feeder vystriedala položená. Cieľ bol uloviť väčšiu rybu na boilies. Podarilo sa mi to. Posilnený týmto úspechom som večer po práci navštevoval miestny revír. Mal som ho najbližšie. Posedel som do zotmenia a&nbsp;takmer každý deň sa na brehu ocitla krajšia ryba. V&nbsp;závere mesiaca som sa nechal nahovoriť na seriál pretekov. Jarné kolo sa nám s&nbsp;kolegom nevydarilo. Nováčikovská daň na novom neznámom revíri priniesla svoje. Skončili se v&nbsp;druhej polovici. Boli to kaprárske preteky. Tri dni pri vode som nemohol obsedieť. Vedel som, že ryby tam sú, vedel som, že ak by som chytal tak, ako chcem a&nbsp;ako to viem najlepšie, výsledok by bol iný. No nedalo sa inak ako na guľôčky. Pravidlá boli neúprosné. Hneď po pretekoch som si to vynahradil spolu so synom pri aktívnej rybačke. Máj bol pre mňa rybársky najúspešnejší mesiac, pokiaľ ide o počet vychádzok k&nbsp;vode.

Sezóna bola v&nbsp;plnom prúde. Na ryby som však nemal čas. Firma ma potrebovala 15&nbsp;hodín denne. Dokázal som sa odtrhnúť od povinností len dvakrát. Skúšal som nové vlasce Shock na mušľových poliach neďalekého štrkoviska. Z&nbsp;nástrah skvele fungovali naše najmenšie Micro Dumbell. Každý lovil v&nbsp;teplej vode na väčšie kúsky, ja som bol opäť iný. Ryby tesne pred trením alebo po ňom na tieto malé nástrahy výborne reagovali.

Veľmi podobný mesiac ako predchádzajúci. Nekonečne veľa práce, do toho prázdniny. Čo s&nbsp;deťmi? Babičky fungovali, no to nestačilo. Týždeň dovolenky ešte viac prehĺbil pracovný deficit. A&nbsp;ryby? Druhé kolo spomenutého seriálu som takmer zrušil. Nakoniec som sa zúčastnil, ale len na polovici podujatia. Namiesto v&nbsp;piatok ráno som prišiel v&nbsp;sobotu popoludní. Podpísalo sa to na výsledku. Tentoraz sme skončili v&nbsp;prvej polovici. Na rybách som bol len tento jeden raz.

Druhá dovolenka naplánovaná na koniec mesiaca. Veď čo s&nbsp;deťmi? Babky už kolabovali, potrebovali si oddýchnuť. Ihneď po prílete domov aj ja. Method feeder a&nbsp;aktívny relax boli správnou voľbou. Tridsaťpäťstupňový záver leta som si užil. Z&nbsp;vody teploty a&nbsp;farby kakaa som vyťažil maximum. Správnou voľbou boli znova drobné nástrahy Micro Dumbell.

Na tento mesiac som mal veľké rybárske plány. Milujem jeseň. Čas, keď sa všetko akosi po lete vráti do normálu. Realita bola však taká, že som bol na rybách len raz. Ukončiť seriál <a rel="noopener" href="https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/rybarstvo/genialne-riesenie-na-lov-kapitalnych-kaprov-boilies" target="_blank">boiliesových </a>pretekov. Vodu som už poznal viac a&nbsp;tentoraz som sa pripravil. No úprimne, viac zabral kolega a&nbsp;vyniesol nás s&nbsp;prehľadom na stupeň víťazov. Nakoniec sme tento ročník skončili na krásnom druhom mieste.

Stoj čo stoj som chcel chodiť k&nbsp;vode viac, vynahradiť si zameškané. Azda žiadny iný rybársky rok nebol pre mňa taký skúpy na čas. Štyri rybačky na miestnej vode po pár hodinách večer stáli za to. Nástraha Soft Pellet kaprom chutila. Jeseň som si teda užil viac ako leto.

<p>Odtrhnite sa od každodenných starostí a&nbsp;užite si krásne chvíle pri vode.</p>

V&nbsp;novembri som sa venoval novému revíru. Dve prieskumné rybačky vystriedali preteky. Povedal som si, že na tejto súťaži nebudem fotiť, natáčať, pracovať. Budem oddychovať. Preto žiadne fotky z&nbsp;nej nemám. Skončil som tretí v&nbsp;sektore. Ani sklamaný, ani spokojný, o&nbsp;skúsenosti bohatší.

Posledný mesiac priniesol zásadnú zmenu do môjho osobného života. Sťahovanie sa. Na ryby som začiatkom mesiaca ani nepomyslel. V&nbsp;čase, keď píšem tento článok, poletuje za oknom sneh. Čo najrýchlejšie chcem ukončiť nielen sťahovanie, ale aj nastavovanie procesov vo firme pred novým rybárskym rokom. A&nbsp;cez vianočné voľno skúsiť prekabátiť zopár rýb. Ak nebude voda zamrznutá, aspoň jednu zimnú rybačku si určite doprajem.

Tak, priatelia, takýto bol môj rok. Pred tým, ako som začal žiť svoj sen, som mal pri vode doslova prechodný pobyt. Absolvoval som vyše 250 vychádzok ročne. Teraz je všetko inak. Čínske príslovie hovorí: Rozmyslite si, čo si želáte, mohlo by sa vám to splniť. Mne sa to teda splnilo. Nesťažujem si, naopak, som šťastný. Hoci na rybačku nemám toľko času ako predtým, dennodenne robím to, čo som chcel. Verím, že prinášame rybárom radosť. Azda aj my prispievame k&nbsp;tomu, že sa dokážete odtrhnúť od každodenných starostí a&nbsp;užíváť si krásne chvíle pri vode. Ďakujeme vám za dôveru a&nbsp;podporu poctivých domácich výrobcov.

Method feeder: Odtrhnite sa od starostí a užite si krásne chvíle pri vode

Výber pre vás

Method feeder: Odtrhnite sa od starostí a užite si krásne chvíle pri vode

Súvisiace články

Pečený zubáč v rúre: Jednoduchý recept na šťavnaté filety

Najdlhší mesiac? Každé obdobie roka obdarí vnímavých a trpezlivých

Tajomstvo úspechu: Zábery dravcov v zimnej rieke nie sú agresívne

Že ryby už neberú? Mýtus, stačí ich nájsť a trafiť sa im do chuti!

Mokrý príbeh: Keď sa pri čiastočne zamrznutom rybníku nedarí...

Výber pre vás