Marián Vrba

Prebudil som sa do nádherného slnečného rána. Bol novembrový sviatok. Na chvíľku som sám so sebou bojoval: Ísť či neísť? Pripomínalo mi to Hamletovo rozhodovanie sa: „Byť či nebyť, to je otázka.“ Po raňajkách a&nbsp;káve som sa akosi automaticky obliekol do „rybárskeho“ a&nbsp;pobral som sa k&nbsp;vode. Kedy, ak nie dnes. Najbližšie dni sa horko-ťažko dostanem k&nbsp;vode. Čakajú ma totiž dôležité zmeny v&nbsp;osobnom živote, ktoré zaberú takmer všetok voľný čas. Hneď pri nakladaní výbavy do auta ma pribrzdilo niekoľko faktov. Na ryby mám tri hodiny. Neoplatí sa mi teda cestovať na vzdialenejšie revíry. Musím si vystačiť s&nbsp;miestnymi vodami. Ďalším problémom bolo jesenné zarybnenie, ktoré prebehlo pred pár dňami. Hoci platí „len“ druhová ochrana kapra, pripadalo mi nemorálne loviť na method feeder, aj keby som teo­reticky mohol. Jediný revír, ktorého sa obmedzenie nedotýkalo, bolo malé štrkovisko v&nbsp;režime „chyť a&nbsp;pusť“. Tu sa vedenie miestnej organizácie rozhodlo ryby nenasadiť. S&nbsp;hlavou plnou otázok som vyrazil k&nbsp;vode. Hneď za mestom padla hmla. Zo slnečného rána bola razom deprimujúca nálada. Hmla taká, že by sa dala krájať. Auto sa ňou predieralo ako v&nbsp;horore. Posledné padajúce listy zo stromov dotvárali typické jesenné ráno. Teplota ľahko nad nulou. Od rybačky som si veľa nesľuboval.

Som pri jazere. Toto miesto poznám doslova ako vlastné topánky. Vedel som presne, kde chcem chytať. Čo čert nechcel – mal som obsadené. Revír, kde by som inak len ťažko stretol rybára, bol teraz z&nbsp;polovice obsadený. Rovnako ako ja ani iní nemali na výber, ak chceli ísť na ryby. Auto som nechal na ceste. Mäkký terén ma vystrašil. Naposledy som tu zapadol. Veci som k&nbsp;vode odniesol na dvakrát. S&nbsp;výberom nástrahy som to mal jasné. Omnoho jasnejšie než všetok ten miš­maš, čo mi letel hlavou. Rybačku som už naozaj potreboval. Zresetovať si hlavu. Ako každý rok, aj tento som sám sebe sľuboval viac priestoru na ryby práve v&nbsp;tomto období, ktoré tak milujem. Celú sezónu zhon, stres, jeseň mala byť iná. Nastavovanie procesov v&nbsp;Method Feeder Fans, príprava noviniek, zmena veľkoobchodnej distribúcie, to všetko trvalo dlhšie, ako som predpokladal. Soft peletky, môj „neskoro jesenný a&nbsp;skoro jarný“ favorit – mäkčená dvojvrst­vová peletka, ma v&nbsp;tomto období ešte nesklamali. Naposledy som v inom revíri – na Zelenej vode, nestíhal dva prúty. Ihneď po vhodení do vody začne uvoľňovať prvú, farebnú vrstvu. Láka tak rybu nielen vi­zuálne, ale aj pachovo. Je totiž mimoriadne voňavá. Zaznamená ju každá ryba plávajúca okolo. Jedinou nevýhodou je vari len jej mäkkosť. Nevydrží pod háčikom dlho. Tento drobný nedostatok sa dá pomerne jednoducho vyriešiť použitím nadväzca z&nbsp;nekonečnej zarážky. Takto drží celkom fajn. Výhody nekonečnej zarážky spoznáte pri prezentácii akejkoľvek mäkkej nástrahy, kde hrozí jej rýchle odpadnutie z&nbsp;nadväzca. Čo je nekonečná zarážka? Je to vlastne plastový kónický valček, z&nbsp;jednej strany má špic na prepichnutie nástrahy, z&nbsp;druhej dierku na navlečenie rybárskej ihly, uprostred valčeka je dierka pre upevnenie na šnúrku. Aj s&nbsp;návnadou som to mal od začiatku jasné. Do kŕmidla šla zmes drobných peletiek pod názvom Premium Pellet Mix, zaliata vodou z&nbsp;jazera, a&nbsp;už to tam letelo.

Hmla sa pomaly zdvíhala a&nbsp;špička prúta sa jemne zachvela. Pleskáč. Počas krátkeho zdolávania sa zohla špička aj na druhom prúte. Karas. Nahodil som znova. Opäť pleskáč, na druhý prút „skočil“ menší kapor. Rybárov v okolí to zdvihlo zo stoličky. Nedarilo sa im príliš. Ich boilies si ryby nevšímali. Darmo. Method feeder je určite najrýchlejšia, najúčinnejšia a&nbsp;najuniverzálnejšia rybolovná technika, pokiaľ ide o&nbsp;lov priemerne veľkých rýb. Darilo sa mi, užíval som si krásnu neskorú jeseň. Už aj so slnkom. Zostávala mi ešte hodina lovu. Miesto, kde som chcel ísť ráno, sa uvoľnilo. Rozhodol som sa tam presťahovať. Ako sa hovorí – zmena miesta, ryba istá. Hoci na nedostatok rýb som sa sťažovať nemohol. Spadnutý strom a&nbsp;hlbšia voda boli aj po minulé roky správna voľba. Vedel som, že ryby tu budú, aj keď sa neukazovali. Nahodil som kúsok od potopeného stromu. Baitrunner som nateraz vyradil z&nbsp;hry. Brzdu som jemne dotiahol. Stoličku som si dal bližšie k&nbsp;prútom. Vedel som, že ihneď po zábere musím rybu otočiť od prekážky. Navinutý som mal oranžový vlasec Shock s&nbsp;priemerom dvadsaťšesť milimetrov. Tvrdšie prúty do deväťdesiat gramov mi dovoľovali oprieť sa do ryby. Záber nenechal na seba dlho čakať. Začal som tak ako na prvom mieste –&nbsp;pleskáčom. Nasledoval pekný karas, mal azda tri kilogramy. S&nbsp;väčšou istotou som nahodil ešte bližšie k&nbsp;stromu. Záber do piatich minút ma vystrelil z&nbsp;kresla. Na túto rybu som čakal. Nasledovalo tvrdé zdolávanie, na ktoré nie som zvyknutý. Od stromu som súpera otočil, ten však presne vedel, čo má robiť. Dokonale využil každú prekážku, aby sa zbavil háčika. Po niekoľkých minútach sa mu to podarilo. Nebol som však smutný, práve naopak. Vedel som, že všetko čo robím, robím správne, a&nbsp;že ďalší záber je len otázkou času. Ten sa mi však míňal.

Vo vedierku mi zostávalo niekoľko posledných dávok peletiek. Skúsil som rybám ponúknuť nie jednu, ale dve soft peletky. Chcel som takto vyselektovať menšie ryby a&nbsp;zopakovať si krásny súboj s&nbsp;tou väčšou. Interval prehadzovania som predĺžil, lákavý Fluo Gel som vynechal, no bez výsledku. Väčší kúsok si ryby vôbec nevšímali. Zvláštne. Pred pár týždňami na spomenutej Zelenej vode mi to fungovalo a&nbsp;dokázal som tak oklamať väčšie jedince. Aj keď som si rybačku o&nbsp;30 minút predĺžil, nepomohlo mi to k&nbsp;väčšiemu úlovku. Skvele som si však zachytal i&nbsp;z&nbsp;tohto miesta. Niekoľko kaprov v&nbsp;hmotnostnej kategórii tri-štyri kilogramy mi zlepšilo náladu. Aj toho jesenného slnka som si nakoniec užil dostatok a&nbsp;postupne som zo seba vyzliekal jednotlivé vrstvy oblečenia. S&nbsp;odstupom času ma mrzí strata krajšej ryby, je však dostatočnou motiváciou, aby som sa čím skôr vrátil k&nbsp;vode. Milí čitatelia, využite záver kalendárneho roka aj rybárskej sezóny tak ako ja, na dokonalý relax, ktorý nám príroda ponúka. Na brehoch našich vôd je už ticho. Vodnú hladinu vlascami bičujú už len tí skalní. Pridajte sa aj vy medzi nás. Vytiahnite zazimované náradie z&nbsp;garáže alebo pivnice. Teraz je ten správny čas užiť si method feeder naplno. Že ryby v&nbsp;zime neberú, je mýtus. Stačí ich len nájsť a&nbsp;trafiť sa im do chuti.

Že ryby už neberú? Mýtus, stačí ich nájsť a trafiť sa im do chuti!

Marián Vrba

Výber pre vás

Že ryby už neberú? Mýtus, stačí ich nájsť a trafiť sa im do chuti!

Marián Vrba

Súvisiace články

Februárové vydanie časopisu Poľovníctvo a rybárstvo je už TU! Čo v ňom prinášame?

Perla východu: Pekné úlovky sú vizitkou rybárskeho obhospodarovania

Tak to vidím ja: Čo priniesol vlani rybám a rybárom Dunaj?

Prvá šťuka: Na dvojicu čakala v Dunaji masívna ryba, bol to napínavý boj!

Vtáčí drahokam: Kam sa podejú rybáriky počas zimy?

Výber pre vás