Juraj Příhoda

Chov kapra rybničného pre spotrebiteľský trh je náročný a&nbsp;zdĺhavý proces. Trvá až tri roky, kým táto obľúbená vianočná ryba dosiahne najžiadanejšiu trhovú hmotnosť 2 až 3 kilogramy. Na vyššie hmotnosti si treba počkať štyri a&nbsp;viac rokov. Na porovnanie, v&nbsp;prípade kurčiat sa výkrm končí vo veku 41&nbsp;až 42 dní, podmienkou je zrelé perie a&nbsp;kusová hmotnosť okolo 1,5 kilogramu. Kačice sa vykrmujú približne 8 týždňov, do kusovej hmotnosti 3 až 4 kilogramy. Výkrm moriakov trvá 5 až 6 mesiacov, keď vážia až 25 kilogramov (pri konverzii asi 3 kg krmiva na 1 kg prírastku živej hmotnosti). Výkrm moriek trvá 4&nbsp;až 5 mesiacov, keď majú 13 až 15 kilogramov (pri konverzii krmiva podobnej ako pri&nbsp;moriakoch). Výkrm husí trvá 56 dní pri dosiahnutí hmotnosti 4,75 kilogramu, respektíve 112 dní pri vyše 6 kilogramoch živej hmotnosti. Výkrmové ošípané – šunkové typy, sa porážajú päťmesačné, ostatné najmä šesťmesačné pri hmotnosti 107 až 115 kilogramov, sedemmesačné a&nbsp;staršie s&nbsp;vyšším podielom tuku sa chovajú prevažne na domáce zakáľačky. Ošípané sa bežne porážajú pri hmotnosti 110 kilogramov. Býčky sa zastavujú do výkrmu vo veku 6 mesiacov pri hmotnosti okolo 180 kilogramov a&nbsp;výkrm trvá 12 až 14 mesiacov pri prírastkoch 900 až 1 200 gramov na kus a&nbsp;deň do veku 18&nbsp;až 20 mesiacov (po dosiahnutí hmotnosti 550 až 650 kg). Prečo je chov kapra taký zdĺhavý a&nbsp;náročný?

Kapor patrí ekologicky medzi nešpecifické mäsožravce. Na rast, a&nbsp;tým aj produkciu svaloviny, využíva predovšetkým prirodzenú potravu. Od vyliahnutia si vyžaduje živočíšnu potravu, či už zoo­planktón alebo bentos. Dosiaľ sa nepodarilo túto potravovú zložku živočíšnej bielkoviny ničím nahradiť. Na stanovenie optimálnej hustoty obsádky kapra vychádzame z&nbsp;prirodzenej produkcie rybníka vyjadrenej na plochu jeden hektár. V&nbsp;kukurično-repárskej oblasti uvažujeme s&nbsp;priemernou prirodzenou produkciou až do 400 kilogramov na hektár, v&nbsp;iných oblastiach s&nbsp;300 kilogramami, v&nbsp;chladnejších oblastiach lúčnatých a&nbsp;lesnatých pahorkatín výnimočne so&nbsp;150 až s 200 kilogramami na hektár. Bielkovina je nízkoenergetický zdroj. Kryť celý energetický metabolizmus kapra vzácnou živočíšnou bielkovinou by bolo jej mrhaním. Preto sa v&nbsp;rybničnom chove prikrmuje glycidovými krmivami, čo sú v&nbsp;podstate obilniny. Používané prikrmovanie obilninami zužitkujú kapry iba na krytie energie a&nbsp;vytváranie rezervných látok na prezimovanie. Tie kryjú energetickú zložku metabolizmu a&nbsp;bielkovina sa môže v&nbsp;plnom rozsahu využiť na stavbu rybieho organizmu, teda v&nbsp;podstate na prírastok. Rast kapra ako anizotermného živočícha závisí od teploty vody. V&nbsp;našich podmienkach rastie iba počas vegetačného obdobia, v&nbsp;podstate od jari, keď teplota vody presiahne 12 stupňov Celzia, do jesene, keď opäť klesne pod túto úroveň. Potom sa metabolizmus kapra spomalí natoľko, že upadne do letargie, akéhosi „zimného spánku“. Tomuto cyklu sa musí prispôsobuť aj celá technológia chovu kapra (podrobne sme ju opísali v&nbsp;predošlých číslach PaR).

Podľa účelu a&nbsp;veku chovaných rýb máme rybníky určené na odchov plôdika (plôdikové predvýťažníky a&nbsp;plôdikové výťažníky), rybníky na odchov dvojročnej násady (výťažníky) a&nbsp;rybníky na odchov trhových rýb (hlavné rybníky). Na prirodzený neres kapra slúžia neresové rybníky, v&nbsp;ktorých často plôdik kapra odrastá (to sú súčasne plôdikové výťažníky). Na prezimovanie rýb slúžia komorové rybníky (komory) a&nbsp;potom na prechovávanie rýb sádky.

Ako som uviedol, kapor rybničný je nešpecializovaný mäsožravec, to znamená, že jeho potravou je zooplanktón a&nbsp;zoobentos. Rybníky sa pred obsadením musia pripraviť tak, aby obsahovali dostatok potravy pre danú vekovú skupinu rýb. Plôdikové rybníky sa vyhnoja, aby sa vytvoril planktón vhodnej veľkosti a&nbsp;v&nbsp;dostatočnom množstve, čo musí rybnikár pozorne sledovať. Zároveň musí kontrolovať, či sa nepremnožili dravé buchanky, ktoré zabíjajú vysadený plôdik. Po vyžraní planktónu sa musí plôdik zloviť a&nbsp;presadiť do ďalšieho rybníka, ktorý musí byť opäť náležite pripravený, vydezinfikovaný, opäť vyhnojený a&nbsp;už dlhší čas napustený, aby sa vytváral bentos. Táto etapa je pre chov najchúlostivejšia, pretože sa objavujú parazity s&nbsp;priamym vývojom (kožovec, žiabrohlísty a&nbsp;mnoho ďalších), ktoré môžu výrazne zdecimovať obsádku. Tomu rybnikár čelí rôznymi kúpeľmi a&nbsp;prevenčnými opatreniami. V&nbsp;tomto období začíname s&nbsp;prikrmovaním glycidovými krmivami (napríklad pšeničným šrotom) na pokrytie energetickej spotreby organizmu. Keď rybky podrastú, na konci sezóny sa začnú zasa vo väčšom počte objavovať rybožravé predátory, najmä volavka popolavá a&nbsp;beluša veľká, ktoré sú zákonom chránené. Na jeseň treba kapríky opatrne vyloviť, pretriediť a&nbsp;previesť do komory na prezimovanie, kde v&nbsp;chladnej vode upadnú do letargie. Metabolizmus sa spomalý na minimum, sústredí sa prevažne na dýchanie. Keď komoru v&nbsp;zime pokryje ľad, voda nemá styk so vzduchom a&nbsp;nedostáva sa do nej kyslík. To by mohlo spôsobiť zadusenie komorovaných rýb. Rybnikár musí urobiť do ľadu otvory a&nbsp;udržiavať ich celú zimu, aby mal vzduch voľný prístup k&nbsp;hladine, kde sa disociáciou dostáva do vody kyslík a&nbsp;zároveň unikajú vznikajúce plyny (oxid uhlíka, metán a&nbsp;ďalšie).

<p>Úroda z&nbsp;rybníkov na vianočný trh sa zberá v&nbsp;chlade, blate a&nbsp;daždi.</p>

Keď sa na jar voda oteplí a&nbsp;kapry sa preberú z&nbsp;letargie, komora sa zloví, ryby roztriedia a&nbsp;rozvezú do pripravených rybníkov, ktoré boli zimované, vyvápnené, aby sa zneškodnili prípadne choroboplodné zárodky, opäť vyhnojené a&nbsp;napustené vodou. Toto je veľmi kritické obdobie pre kapry, pretože výlov, preprava a&nbsp;manipulačný stres ryby oslabia. Imunita, ktorú získali predchádzajúci rok počas vegetačného obdobia, cez zimu zanikne a&nbsp;nová sa začne vytvárať, až keď teplota vody presiahne 14 stupňov Celzia. Preto musí rybnikár začať ryby prikrmovať glycidovými krmivami – na pokrytie energie potrebnej pri hľadaní živočíšnej potravy, ktorej je na jar menej. Druhý rok chovu je v&nbsp;súčasnosti kritický aj z&nbsp;iného dôvodu. Kapry vtedy dosiahnu kusovú hmotnosť 200 až 500 gramov a&nbsp;sú najlákavejšie ako potrava pre kormorány veľké – invázne predátory chránené zákonom. Tieto vtáky pri spotrebe 500 gramov rýb na jedinca denne dokážu behom pár dní zdecimovať obsádku na minimum. Štát síce po dodržaní viacerých byrokratických úkonov finančne hradí vyčíslené škody, ale to nenahradí ryby určené na chov v&nbsp;ďalšom roku, ktoré sú následne určené na vianočný trh. A&nbsp;keďže sa to deje aj v&nbsp;okolitých štátoch, stáva sa dvojročná násada úzkoprofilovou. Preto rybnikári s&nbsp;obavou pristupujú k&nbsp;jesenným výlovom toho, čo im neželaní hostia v&nbsp;rybníkoch zanechali. Po výlove sa situácia opakuje ako v&nbsp;prvom roku. Ryby sa pretriedia a&nbsp;prevezú do komory, kde prezimujú ako dvojročná násada s&nbsp;rovnakou starostlivosťou rybnikára.

Na jar v&nbsp;treťom roku sa postup opakuje ako v&nbsp;predošlom roku, ale s&nbsp;tým, že dvojročná násada sa vysadzuje do väčších rybníkov, opäť pripravených na novú sezónu. Rybnikár už v&nbsp;tomto období musí mať jasnú predstavu, akú veľkú vianočnú rybu chce dochovať. Podľa toho vypočíta obsádku, koľko rýb prezimovanej násady treba vysadiť na jeden hektár a&nbsp;koľko krmiva spotrebuje na pokrytie energetickej zložky kŕmnej dávky, aby dosiahol požadovanú individuálnu hmotnosť. Lebo ryby nerastú z&nbsp;vody, ako si to mnohí predstavujú. Na potvrdenie daného predpokladu musí okrem merania dennej teploty a&nbsp;vypočítavania kŕmnej dávky robiť mesačne próby, aby zistil, ako ryby priberajú, či dosahujú plánovaný prírastok. Keďže sa mení klíma, zvyšuje sa teplota vody, znižuje sa jej množstvo a&nbsp;tým klesá obsah rozpusteného kyslíka vo vode. Jeho množstvo je v&nbsp;nepriamej úmere s&nbsp;teplotou. Zvyšuje sa riziko udusenia rýb. Preto sa musia používať aerátory, čo opäť zvyšuje náklady na chov.

Keď príde vytúžená tretia jeseň a&nbsp;v&nbsp;októbri a&nbsp;novembri začnú výlovy, rybári v&nbsp;chlade, daždi a&nbsp;blate sieťami vylovujú trojročné úsilie vo forme rýb, ktoré budú určené na vianočný predaj. Tým sa to však nekončí. Ryby sa po výlove musia nechať v&nbsp;pripravených kadiach prepláchnuť v&nbsp;tečúcej vode, prípadne ich treba podľa potreby pretriediť, naložiť na špeciálne bezpečné prepravné prostriedky a&nbsp;premiestniť na sádky, kde sa „vyčistia“ od neželaných pachov a&nbsp;vyprázdni sa im zažívací trakt. Až potom sú pripravené na vianočný trh.<br>Ako vidieť, práca rybnikárov nie je vôbec ľahká. Nedá sa&nbsp;vykonávať bez lásky k&nbsp;tejto profesii. Pritom dodávajú na trh kvalitné rybie mäso, vychované na prírodnej báze, bez éčiek a&nbsp;konzervantov.

Chov kapra pre spotrebiteľský trh je náročný a zdĺhavý proces

Výber pre vás

Chov kapra pre spotrebiteľský trh je náročný a zdĺhavý proces

Súvisiace články

Muž v Nitre si poriadne zavaril: Nelegálna rybačka, drogy a útek pred policajtmi

Rybársky festival v maďarskom Kaposváre: Varili sa rybie špeciality aj vystavovali trofeje

Rybár v novembri: Dravé ryby sú pri chuti, buďte aj vy!

V prírode platí, ani šupinu nazmar: Môže za to aj tento hmyz

Skúsili sme dlhodobý lov na feedrové náčinie: Ako to dopadlo?

Výber pre vás