Bez rozdielu, či je to vo vode alebo na súši, sa aj po smrti každá ryba zapojí do potravového reťazca. Na súši obyčajne ako prvé nájdu uhynuté ryby muchy. Aj keď ich väčšina z nás volá mäsiarky, viac než samotné mäsiarky obyčajné sa na tejto „rozvoniavajúcej“ pochúťke koncentrujú kovovolesklé bzučivky. Larvy „mäsiarok“ sú rybárom dobre známe a netreba ich osobitne predstavovať. Len pripomeniem, že sú to tzv. kostné červy, „kostnáče“ či „kostiaky“. Tie, čo sa vyvinuli v rybacom mäse, sú zvyčajne o niečo menšie než z mäsa teplokrvných živočíchov, ale kto ich už vyskúšal, určite mi dá za pravdu, že rybám chutia rovnako.

Na kadávery rýb sa zlietajú aj iné požierače zdochlín z ríše hmyzu. Pomerne často sú to napríklad hrobáriky a zdochlináre. Niektoré majú nenápadnú čiernu alebo sivú farbu ako typickí funebráci (napríklad zdochlinár vráskavý), iné sú sfarbené pestrejšie, napríklad hrobárik hôrny či zdochlinár červenoštíty. Ich život môže byť napriek tomu, že využívajú taký nevábny zdroj potravy, veľmi zaujímavý. Napríklad zdochlináre červenoštíte, dorastajúce do dĺžky 1,5 centimetra, vedia intenzívne bojovať o menšiu mŕtvolku so súkmeňovcami, aby zabezpečili optimálne podmienky pre svoje potomstvo. Pozoruhodné je, že na mršine zápasia samičky len so samičkami a samčeky so samčekmi. Keď sa jej nakoniec zmocní jeden pár, po spárení do nej nakladie samička vajíčka a o krátky čas tu spolu s rodičmi hodujú aj drobné čierne larvy. Nečudo, že zdochlina sa postupne scvrkáva, až z nej nakoniec zostane len zopár kostí a šupiny, no aj tie postupne strovia iné živočíchy, huby, plesne a baktérie. Keďže larvy týchto chrobákov sú svetloplaché a veľmi mrštné, vždy, keď som nadvihol zdochlinu kapra s úmyslom odfotiť ich, rýchlo sa schovali do útrob šupináča. Radšej som ich preto ďalej nevyrušoval, aby v pokoji dokonali začaté dielo, ukončili vývin a mohli pokračovať v poslaní, ktoré im nadelila matka príroda. Poslanie funebrákov z ríše hmyzu je určite odpudzujúce, no o to viac by sme si mali vážiť činnosť týchto špecializovaných živočíchov, bez ktorých by sa potravové reťazce zrútili ako domček z karát a aj náš pobyt pri vode by sa stal neznesiteľným.

V prírode platí, ani šupinu nazmar: Môže za to aj tento hmyz

polovnictvoarybarstvo

Poľovníctvo a rybárstvo

Rybárstvo

korektný obsah

Rubrika

Vaše úlovky

Poľovníctvo

Poradňa

Video

PLUSKA.sk

V prírode platí, ani šupinu nazmar: Môže za to aj tento hmyz

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

V prírode platí, ani šupinu nazmar: Môže za to aj tento hmyz

Súvisiace články

Ekologickí inžinieri pod hladinou: Volajú ma krivák

Existuje univerzálne pravidlo, ako rozlíšiť jedlé, nejedlé a jedovaté huby? Tomuto neverte!

Citlivé senzory aj užitočné fúzy: Na čo majú chuť ryby?

Pozor na moriaka: Najväčší hrabavý vták Ameriky je riadny bitkár

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás