Zajac poľný (Lepus europaeus) je na Slovensku typickým obyvateľom úrodných nížin a pahorkatín. Pôvodne pochádza zo stepí, žije však aj na vresoviskách, v piesčitých oblastiach i v alpských údoliach, kde výnimočne vystupuje do nadmorskej výšky až 1 500 m. Obľubuje poľnohospodársku krajinu s malými lesíkmi. Rozsiahlym lesným komplexom sa vyhýba. Viac zajacov pokope možno vídať len cez hlavné obdobie párenia, ktorým je skorá jar. Hovoríme tomu, že zajace sa honcujú. Vtedy je na ne komický pohľad. Môžeme pozorovať ich naháňačky po poliach. Samce vyskakujú do výšky, prenasledujú ostatných a usporadúvajú priam boxerské súboje. Na pašu vychádza za šera a na svitaní sa vracia späť na ležovisko. Živí sa predovšetkým trávou a bylinami, príležitostne korienkami, obilím, bobuľami a v zime kôrou stromov. Je verný svojmu stanovišťu a má svoje vychodené chodníčky, ktorých sa drží. Stáva sa, že lesné robotníčky alebo poľovníci pri zalesňovaní vysadia sadenice rozličných lesných drevín priamo na zajačej cestičke. Zakrátko sú sadenice zhryzené a ležia, ako by boli pohodené na zemi. Keď sa výsadba na týchto miestach opakuje, zajace ich zhryzú znova. Tieto chodníčky som využíval pri fotografovaní najmä ráno za lepšieho svetla, keď sa zajac vracal z paše. Niekoľkokrát sa stalo, že mi prihopkal až k nohám. Raz som ho skúšal, sedel som nehybne, nepohol som ani okom a vtedy prišiel do takej blízkosti, že sa nosom dotkol mojej topánky.

Zajac cez deň oddychuje na ležoviskách, pelechoch, ktorých má na medziach a pod kríkmi vytvorených viac a stále ich strieda. Vďaka zafarbeniu srsti dokonale splýva s okolím. Ležovisko je neveľká vyhrabaná jamka. Zadné nohy má vždy na najhlbšom mieste a uši sklopené k telu. Aj tu možno urobiť počas dňa dobré snímky odpočívajúceho zajaca. Kým na neho náhodou takmer nestúpite, ani sa nepohne. Ešte aj pohľad uprie na votrelca a už ani nemrkne. Vyrazí len vtedy, keď cíti bezprostredné nebezpečenstvo. Spolieha sa na svoje rýchle nohy. Zajac je totiž vynikajúci bežec a na rovine dosahuje rýchlosť až 60 kilometrov za hodinu. Skoky máva až sedem metrov dlhé. Vie bleskovo meniť smer a neustálym kľučkovaním mýli svojho prenasledovateľa.

Samica môže mať až štyri vrhy do roka a z každého sa narodia dve až štyri mláďatá. Na svet prichádzajú osrstené a vidiace, priebežne od marca do novembra. Matka s mláďatami nespáva, ani ich nezahrieva. Niekedy ich po pôrode rozdelí po jednom do niekoľkých pelechov. Dojčiť ich prichádza jedenkrát za noc. Keď sa objaví nepriateľ, odskočí inýmsmerom, aby ho odlákala od mladých, podobne ako to robieva vtáčia matka pri svojom hniezde. Často sa tiež votrelcovi postaví na odpor. Zajac poľný sa najviac podobá králikovi divému. Je však väčší a robustnejší. Má dlhšie uši a zadné nohy, ktorým vďačí za schopnosť bleskurýchleho kľučkovania na úteku pred nepriateľom. Postranne uložené oči mu umožňujú súčasne vidieť na obidve strany, ale aj dopredu a dozadu. Môže pozorovať všetko, čo sa okolo neho deje. Typické pri zajacovi je panáčkovanie. Práve vtedy je na stráži pred nepriateľmi a spolieha sa na jemný čuch, sluch a svoje únikové schopnosti. Dospelý zdravý zajac nemá v našej prírode medzi predátormi veľa vážnych nepriateľov. Pre líšku, našu najbežnejšiu šelmu, je ulovenie dospelého zajaca spojené s neúnosne vysokým výdavkom energie. Najväčším nebezpečenstvom sú pytliačiace psy. Mláďatá zajaca sú však v opačnej situácii. Stávajú sa ľahkou korisťou všetkých druhov šeliem aj dravých a havranovitých vtákov. Aj pre malé zajačiky predstavujú veľké nebezpečenstvo pytliačiace psy a mačky.

Zoznáme sa, zajac poľný: Rýchly bežec a majster v kľučkovaní

Výber pre vás

Zoznáme sa, zajac poľný: Rýchly bežec a majster v kľučkovaní

Súvisiace články

Akrobati nad hladinou: Poznáte vážky, ktoré žijú u nás?

FOTO Krakľa belasá: Vidieť tohto krásneho vtáka je vzácny zážitok

KOLOSÁLNY ÚSPECH: Školák ulovil pri Nitre obrovského sumca! AHA, na to monštrum

Aj malá jaštetička vie byť nebezpečná, TU je dôkaz

Výber pre vás