Keď stretnete srnca, spravidla od&nbsp;polovice júla, s&nbsp;„nosom“ pri zemi a&nbsp;pasúce sa srnčatá bez matiek, je to neklamný znak, že ruja sa začala. No treba byť trpezlivý. Ešte nie je ten správny čas na vábenie! Práve v&nbsp;tomto období by sme sa mali v&nbsp;revíri správať nenápadne, byť iba neviditeľnými pozorovateľmi a&nbsp;hlavne, ruju čo najviac vnímať ušami! Spoznáme tak hlasové prejavy mladých i skôr narodených sŕn, ktoré roztúžene vábia svojich nápadníkov. A&nbsp;samozrejme, čas do vyvrcholenia ruje treba využiť na spoznávanie srncov v&nbsp;revíri. Pritom pozor na smer vietra! Vie zradiť!

Nájdu sa oponenti nášho odporúčania, ktorí argumentujú, že pískaním možno v&nbsp;tomto období navábiť mnoho srncov. Áno, najmä na vrchole ruje sa dá naozaj privábiť veľa srncov, mladých aj starých, niekedy priskočia i traja naraz. Avšak, verte, že pri srnách sa budú ukazovať aj bez nášho pričinenia a&nbsp;vytrvalé pískanie niektorých „vábičov“ môže spôsobiť viac škody ako úžitku. Najmä ak sú netrpezliví a&nbsp;skúšajú „osvedčený trik“ na teritoriálneho srnca, teda napodobňovať hlas nespokojnej vrieskajúcej srny, ktorá odbíja roztúženého samca. Srnčia zver na tento zvuk reaguje veľmi citlivo a&nbsp;doslova negatívne. Niekedy až tak, že náš vyhliadnutý srnec zmizne bez stopy.

U&nbsp;zodpovedného poľovníka predpokladáme dokonalú znalosť revíru. A&nbsp;preto výber miesta na vábenie nechávame výsostne na ňom. Dôležité je mať bez očividného pohybu tela dokonalý prehľad o dianí okolo seba. Srnec totiž často prichádza práve odtiaľ, odkiaľ ho najmenej očakávame. Ak sa na miesto dostaneme nepozorovane, môžeme začať s&nbsp;vábením.

K dispozícii je obrovská ponuka vábničiek, mnohé sú naladené na určitý tón, ktorým imitujeme hlas srnčaťa, rujnej srny a&nbsp;podobne. Po dlhoročnom používaní a&nbsp;skúšaní mnohých vábničiek sme dospeli k&nbsp;názoru, že najlepšie sú tie domácej výroby. Napríklad od Ing. Karola Mihálku, majstra vo vábení zveri, ktorý vyrába vábničky na rôzne druhy raticovej zveri.

Na rannej postriežke odporúčame vábiť pri východe slnka a&nbsp;pri večernej, keď slnko zachádza za horizont. Ak použijeme hlas srnčaťa, môžeme čoskoro očakávať príchod predátora. Kuny, líšky či diviaka, ale v&nbsp;podhorských lokalitách aj medveďa. Mnohí poľovníci tu preto radšej vábia srnce z&nbsp;posedov a&nbsp;vysokých lavičiek. Na hlas srnčaťa pravdepodobne priskočí srna, ktorú spravidla nasleduje aj srnec. No srna, ktorá z&nbsp;akýchkoľvek dôvodov srnča pred rujou stratila, na toto vábenie nebude zvlášť reagovať. Ak chceme privábiť starého srnca, treba mať na pamäti, že takéto sa zdržujú skôr na okrajoch lánov a&nbsp;remízok, ako v&nbsp;ich strede. Neznášajú totiž vyrušovanie, ani od jedincov vlastného druhu

Ak budeme vábiť hlasom rujnej srny, dominantný srnec, ktorý počas ruje ovláda niekoľko sŕn, určite nepriskočí. Skôr nám pred puškou alebo fotoaparátom zapózuje iný srnec, ktorý hľadá voľné, rujné srny. Preto odporúčame vábiť až na konci ruje, teda okolo 10. augusta. Mnoho sŕn je vtedy už po ruji, ktorá u nich väčšinou trvá 4 až 5 dní, ale srnce sú ešte stále vitálne a&nbsp;pripravené na reprodukciu. Aj tie dominantné.

Správnym výberom hlasu môžeme privábiť srnca, ktorého sme si vyhliadli.

A&nbsp;tu si spomeňme na odporúčanie z úvodu, že ruju treba najskôr počúvať. Srnce veľmi dobre poznajú srny vo svojom teritóriu, počas roka s&nbsp;nimi občas komunikujú, a&nbsp;tak rozoznávajú ich hlasy.

Iba napodobením týchto hlasov navábime vyhliadnutého srnca. A&nbsp;to je práve umenie. Občas sa stane, že na naše vábenie priskakuje iný, rovnako silný srnec. Zo začiatku doslova trieli k nášmu stanovišťu, ale zrazu sa zastaví a&nbsp;vetrí! Urobili sme niekde chybu? Ak sme dostatočne krytí a&nbsp;proti vetru, určite nie. To skôr srnec narazil na hranicu teritória iného dominantného samca a&nbsp;rešpektuje ju. Väčšinou rýchlo odbieha s&nbsp;nervóznym bäkaním.&nbsp;

„Predčasný odchod z miesta, časté a nedôveryhodné pískanie sú istým zdrojom neúspechu.“

Priebeh srnčej ruje, od jej začiatku, cez&nbsp; vyvrcholenia až po&nbsp;ústup ovplyvňuje mnoho faktorov. Nadmorská výška, počasie, vyrušovanie predátormi a&nbsp;človekom. Dôležitá je však aj hustota populácie a&nbsp;jej pohlavná i&nbsp;veková štruktúra. Asi neexistuje poľovný revír s&nbsp;ideálnym pomerom pohlaví 1:1, respektíve 1:1,2. Skôr máme revíry, kde jednoznačne prevládajú srny. A to pri vábení môže byť problém. Vyrovnaný pomer pohlaví nahráva aj dominantným srncom. V&nbsp;opačnom prípade sú na konci ruje kondične vyčerpané. Vedú totiž polygamný život a&nbsp;snažia sa v&nbsp;rámci možností pokryť čo najviac sŕn. Unavení a&nbsp;vysilení nedokážu neskôr pasením dostatočne nabrať požadovanú energiu, ktorá im chýba takisto pri tvorbe nového parožia. Preto by sme sa mali k&nbsp;srnčej zveri chovať zodpovedne aj po ruji. Podľa možnosti ju chrániť a loviť iba veľmi sofistikovane. A&nbsp;zamerať sa na intenzívny lov premnožených diviakov, ktoré dokážu, rovnako ako poľnohospodárske stroje, enormne zdecimovať prírastky srnčej zveri.&nbsp;&nbsp;

Začína sa tá pravá srnčia ruja! Kedy, kde a čím vábiť?

Výber pre vás

Začína sa tá pravá srnčia ruja! Kedy, kde a čím vábiť?

Súvisiace články

Prinesený srnec nebol ten, ktorého sme ulovili

Je to srnec, nie je to srnec? Je to zajac, nie je to zajac?

VIDEO: Priskočený srnec, pozrite sa ako to prebiehalo

Výber pre vás