Vrana túlavá (Corvus corone) je veľmi prispôsobivý vták. V našich podmienkach sa zdržiava často na poliach, v parkoch, záhradách, ale osídľuje aj mestské prostredie, kde veľmi rýchlo objavila nové zdroje potravy. Jej rozšíreniu veľmi pomohlo zakladanie skládok odpadu pod holým nebom. Nie je ani trochu prieberčivá.

Svojím pevným zobákom môže odštipovať časti rastlín, usmrcovať malé živočíchy alebo ozobávať zdochliny. Podľa potreby použije aj konáriky na predĺženie dosahu svojho zobáka.

Dôležitú súčasť jej jedálneho lístka tvorí obilie, ovocie, hmyz, larvy, červy, obojživelníky, vajíčka, vyplavené ryby, hlodavce, ale aj zajačiky. O šikovnosti a prešibanosti vrán existuje veľa dôkazov. Inteligentné vrany sa naučili využívať aj gravitáciu, aby sa nasýtili. Keď orech nevedia rozbiť zobákom, vyletia s ním do výšky a zhodia na tvrdé miesto, kde sa rozbije. Dožívajú sa vysokého veku, a tak sa učia i zo skúseností. Vedia využiť situáciu, keď napríklad človek vyplaší iné vtáky z hniezda, aby následne opustené hniezdo vylúpili.

Nám sa zdajú všetky vrany rovnaké. Jednu od druhej na prvý pohľad nerozoznáme. Ony sa však navzájom poznajú. A nielen medzi sebou, ale vedci experimentálne zistili, že si pamätajú napríklad aj tváre jednotlivých ľudí. Sú schopné identifikovať človeka, ktorý im niekedy ublížil a upozorniť na neho súkmeňovcov. O súdržnosti vrán sa presvedčili mnohí farmári, ktorým zničili úrodu na poliach. V deň, keď začali proti nim bojovať, zastrelili možno tak len jednu vranu. Ostatné sa totiž na nebezpečenstvo upozornili a úspešne sa mu vyhli.

U nás je zastúpená východoeurópska forma vrany, pre sfarbenie prezývaná aj šedivka či vrana sivá, alebo popolavá (Corvus corone cornix). Na západ od nás sa vyskytuje vrana západoeurópska (Corvus corone corone), nazývaná zasa vrana čierna. Príležitostne sa však objavuje aj na západnom Slovensku. Obe formy sa môžu medzi sebou krížiť a mať potomstvo.

Vrana túlavá je veľmi agresívna k malej zveri, obnažuje hniezda prepelíc, ​​škovránkov, jarabíc, bažantov a veľké škody spôsobuje aj usmrcovaním malých zajačikov. Je zaradená medzi poľovnú zver s časom lovu od 1. augusta do 10. februára a v poľovných oblastiach s chovom malej zveri od 1. júna do konca februára. Avšak regulácia početnosti vrán by bola zvlášť užitočná začiatkom jari, keď sa tvoria dlhodobé páry.

Vrana k vrane sadá: Tie naše sú sivé, západné skôr čierne

Výber pre vás

Vrana k vrane sadá: Tie naše sú sivé, západné skôr čierne

Súvisiace články

Úlovok roka 2024: Kto zvíťazil v 40. ročníku rybárskej súťaže?

Zážitky, ktoré majú význam: Zásah do srdca poľovníka

Rytierske pytačky: Zimný les má príchuť chrutia diviačej zveri

Lovy objektívom: Obnovovateľka lesa a roztomilá zlodejka

Tieto zvieratá si nechcete pohnevať: Nezabudnú vám to až 17 rokov!

Výber pre vás