 Vedúci poľovačky Paľko Ďuriš nám oznámil, že sa bude poľovať na diviačiu zver bez rozdielu veku a pohlavia a na takzvanú škodnú a škodlivú zver. Prvý pohon mal byť v lokalite Krtíšske jarky. Strelci sa presunuli na svoje štandy a ja s Centou sme sa ocitli uprostred pohonu. V tom čase bol v našom združení kráľom duričov slovenský kopov Brok.<strong> Hoci nemal príslušné skúšky, bol skutočne vynikajúci diviačiar. Po začatí pohonu sme vypustili psy, ktoré asi po 10 minútach spustili svoj koncert. Podľa výšky a spôsobu brechotu nám bolo jasné, že narazili na srnčiu zver. </strong>Až pred koncom pohonu sa z jednej agátovej mladiny ozval hrubý Brokov hlas. O chvíľku sa k nemu pridala aj Centa a ostatné psy. Keď sa ich hlasy začali vzďaľovať, vedeli sme, že ide o pohybujúcu sa čriedu diviakov. Vzápätí sa ozvala aj streľba z línie strelcov.

Výsledkom prvého pohonu bolo päť ulovených diviakov, z čoho boli tri diviačatá a dva odrastené lanštiaky. Najúspešnejším strelcom bol náš hosť Ing. Zimányi. Po krátkom oddychu sa začal druhý pohon. Strelci sa presunuli na koniec lesného masívu zvaného Polianky. V tomto pohone sa nedialo veľa zaujímavého, a tak sa asi piati honci vrátane vedúceho poľovačky a mňa v tichosti presunuli na hrebeň, kde sme vyčkávali na ukončenie pohonu. Centa bola ešte niekde v pohone, a tak som ju privolal píšťalkou. Začala sa k nám približovať, no odrazu sa zastavila pri rozsiahlom kroví hlohu a vysokým nosom zavetrila. Vedel som, že v kroví bude nejaká zver, čo mi potvrdila tlmeným zaštekaním. Obehla krík na stranu smerom do hory a začala hrubým hlasom hlásiť na mieste. Janko Mikuš, ktorý okrem Broka neuznával iného psa, poznamenal, že Centa asi šteká na ježka, pretože iná zver by pri našom hlučnom správaní už dávno ušla. Paľko Ďuriš však poznamenal, že môže ísť o postrelený kus z prvého pohonu a že sa tam musíme pozrieť. Vrátili sme sa teda späť a zo strany lúky sa usilovali preniknúť zrakom pomedzi pichľavé kríky.

Rozhodol som sa ísť z druhej strany s nabitou guľobrokovou kozlicou a skúsiť predpokladaného diviaka dostreliť. Z jedného miesta sa mi podarilo pomedzi husté kríky zazrieť čiernu ležiacu masu. Pomyslel som si, že ide o zhasnutého diviaka.<strong> V tom momente sa však Centa prepchala celkom blízko a tá čierna masa sa postavila na nohy a vyrazila na druhú stranu. Tam stál Paľko Ďuriš, ktorý okamžite vystrelil zo svojej kozlice a vzápätí oznámil, že diviak leží. </strong>Pripiť strelcovi sme však už nestihli. Diviak sa totiž postavil a vyštartoval šikmo dolu svahom pomedzi hustý porast duba. Centa ho sprevádzala hlasným štekotom. Ing. Zimányi, ktorý sa vracal zvážnicou na miesto zrazu po druhom pohone, si našťastie stihol pripraviť guľovnicu. Podľa jeho svedectva diviak skočil na zvážnicu desať metrov pred ním asi z metrového svahu, a kým sa po skoku znovu postavil, dostal pohotovú ranu na krk. Neskôr sme zistili, že diviak má len dve rany. Prvá po S-ball plastiku od Paľka Duriša bola umiestnená na vrchu chrbta. Doslova ho len „lízla“ a spôsobila mu otras s následným šokom. Druhá – dostrelná rana od Ing. Zimányiho sedela na krku.

Kráľ dnešnej poľovačky Ing. Zimányi si okrem troch diviakov z prvého pohonu mohol pripísať aj štvrtého, dostreleného, ako bonus. Diviak mal teda dvojnásobnú smolu – narazil na vytrvalého psa a tiež na pohotového strelca

VÁŠ PRÍBEH: Bonusový diviak, ktorého nikto nečakal

Výber pre vás

VÁŠ PRÍBEH: Bonusový diviak, ktorého nikto nečakal

Súvisiace články

PRÍBEH Z ARCHÍVU: Ozbrojený diviak? To nikto nečakal!

VÁŠ PRÍBEH: Polovačka na husi a zamrznuté úsmevy v tuhej zime

Váš príbeh: Pamätný diviak sa zviezol a zostal v ohni

Príbeh z "nešťastnej" poľovačky: Trpká príchuť na malinovom chodníku

Váš príbeh: Odistím guľovnicu a hľadám skrytý cieľ, no kde sa to čudo podelo?

Výber pre vás