Dobrých ľudí na Poľane nájdeš na každom kroku a v lese zas nevieš, koľko očí na teba hľadí. Jeleních, srnčích, diviačich či medvedích. Tu sa dožívam staroby. Ja a mne podobní, Vlasto, Vlado, Milko. Poľovníctvo bolo pre nás oddychom. Teraz sa aj pre nás spoločná poľovačka začína nástupom a pokynmi: „Guláš varia Vlasto, Paľo, Milko, Jozef, ostatní do revíru...“

A predsa sa stalo. Pozvali ma na poľovačku do susedného revíru na Vrch Dobroč. Hospodár Jozef a predseda združenia Dušan sa dohodli, že ako strelca ma treba postaviť pod horný okraj kopca, ktorý je strmý ako strecha. Dalo fušku sa tam vyterigať. Je to azda najhoršie miesto pre strelca v revíri. Vpravo šikmina do doliny, vľavo a pred sebou mám húštinu. Ak do nej strelím, guľa sa možno aj vráti. Dole zvážnicou som pozoroval sedem strelcov. Prechádzajú sa ako na korze, kým ja sa pre istotu pridŕžam statného buka. Nad sebou len tuším, kde stojí Jozef. Užívam si ticho, keď vtom začujem brechot psov, klepot palíc a hlasité pokrikovanie honcov: <strong>„Pozor, v pohone je medveď a aj vlk!“ </strong>A práve vtedy zaregistrujem v blízkej mladine lomoz. Odistím guľovnicu a hľadám skrytý cieľ. No beda, slnko je nízko a svieti mi rovno do puškového ďalekohľadu. Vidím jemné šero a farby dúhy, nejaké obrysy v mladine. Je to medveď alebo veľký diviak? Zver zastane asi 30 krokov oproti mne, ešte v kryte mladiny zisťuje, čo sa deje. Urobí 2-3 kroky, znova sa zastaví a istí. Ja cez optiku matne, ale predsa poznávam diviaka. Čakať už nemôžem...

Zarachotil výstrel, nasledoval šuchot či skôr buchot, akoby spadlo vrece z buka. Potom ticho. Na nástrele nič nie je. Kde sa to čudo podelo? „Čo si strieľal do nohavíc?“ pýta sa Jozef z nadhľadu. Strelec pod nami však zvolá: „Čo sa tam mocete, poďte dole, je tu.“ Kto? No diviak ako kredenc. Zasekol sa medzi trojákom buka asi 100 metrov od nástrelu. Dole svahom spravil asi trojskok. Jeho život sa skončil tak, že ani nezbadal, čo sa deje. Bola to smrť diviaka bez trápenia a bolesti. Pre mňa zrejme posledný diviak, posledná hosťovská poľovačka. Tu sa už začína chodník staroby, kamenistý, tŕnistý, ale posiaty aj ružami a spomienkami. Hora, ďakujem. Kamarát sa ma pýta „Palino, pamätáš?“ Ja odpovedám: „Pamätám!“ Už nie na lúčinách pod Poľanou, ale v papučiach na chalupe.

<strong>Archív PaR 2019/01 - Pavol Sarvaš</strong>

Váš príbeh: Odistím guľovnicu a hľadám skrytý cieľ, no kde sa to čudo podelo?

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

Váš príbeh: Odistím guľovnicu a hľadám skrytý cieľ, no kde sa to čudo podelo?

Súvisiace články

PRÍBEH, o ktorom sa muselo dlho mlčať: Za diviakom na saniach!

Váš príbeh: Pamätný diviak sa zviezol a zostal v ohni

VÁŠ PRÍBEH Medená kráska: Lov hlavátky má naozaj zvláštne čaro

Váš príbeh: Nádherný jeleň vystúpil z ranného oparu

PRÍBEH: Štefanská poľovačka, alebo keď spoločný lov nevyšiel celkom podľa predstáv

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás