Poľovníctvo a rybárstvo

V jeden septembrový deň sme sa spolu s&nbsp;Milanom T. a&nbsp;Albínom D. vybrali do&nbsp;nášho dosť vzdialeného revíru na&nbsp;srnca. Podarilo sa nám ho uloviť ešte pred večerom a&nbsp;domov sme sa vracali za slnečného svetla. Dohodli sme sa, že srnca odnesie Albín, ktorý bol z&nbsp;nás najmladší, a&nbsp;my s&nbsp;Milanom si ešte urobíme krátku pochôdzku po revíri. Stretnúť sme sa mali na&nbsp;obvyklom mieste nad dedinou. Pri návrate sme začuli výstrely z&nbsp;pušky. Na&nbsp;dohodnuté miesto som prišiel prvý a&nbsp;o&nbsp;chvíľu po mne aj Milan.

Keďže ani jeden z&nbsp;nás nevystrelil, mysleli sme si, že záhadu vyrieši Albín. Dlho sme však naňho čakali a&nbsp;veru sme sa začali aj obávať, čo sa mu mohlo stať. Albín so&nbsp;srncom prišiel asi o&nbsp;hodinu, sadol si na&nbsp;zem a&nbsp;zapálil si cigaretu. V&nbsp;mihotavom ohníčku zápalky sme si všimli, že prinesený srnec nie je ten, ktorého sme ulovili, teda výradový šestorák, ale je to nádejný mladý srnček. Albínovi sme okamžite začali klásť zvedavé otázky. Spočiatku žartoval, keď tvrdil, že srnca vymieňal, čo mu trvalo istý čas, a&nbsp;preto sa oneskoril. Čoskoro však začal vážne vysvetľovať, že keď kráčal so&nbsp;srncom na&nbsp;pleci, začul pomerne blízko výstrely. Zastavil sa a&nbsp;sledoval okolie. Jeho psík Lesan odbehol v&nbsp;smere výstrelov a&nbsp;čoskoro začal hlásiť. Albín si pomyslel, že strieľal niekto z&nbsp;nás, zložil teda uloveného srnca a&nbsp;pobral sa za Lesanovým štekotom.

Čoskoro prišiel na&nbsp;miesto, kde Lesan hlásil zhasínajúceho srnčeka. Albín chvíľu čakal, či sa neobjaví niektorý z&nbsp;nás, dokonca nás aj volal po mene, a&nbsp;keď dlhší čas nikto neprichádzal, začal mať podozrenie, že tu išlo najskôr o&nbsp;pytliactvo. Vzal teda srnčeka a&nbsp;odniesol ho na&nbsp;miesto, kde predtým položil toho nášho. Nášho srnca však nenašiel, nuž sa začal domnievať, že si pytliak dovolil drzý žart a&nbsp;nášho srnca jednoducho ukradol. Nám s&nbsp;Milanom sa táto verzia nezdala pravdepodobná, skôr sme si mysleli, že Albín srnca nenašiel, keďže sa už medzitým zotmelo. Dohodli sme sa teda, že pôjde na&nbsp;druhý deň srnca ešte raz pohľadať.

Tak sa aj stalo a&nbsp;Albín nášho srnca o&nbsp;deň neskôr skutočne našiel. Po čase sme sondovali, kto má asi na&nbsp;svedomí tento pytliacky čin. Podozrenie padalo na&nbsp;nám už dobre známeho, dnes už nebohého Romana S. On sám sa totiž pri istej príležitosti pod vplyvom ružovej nálady k&nbsp;tomuto činu priznal.

Prinesený srnec nebol ten, ktorého sme ulovili

Výber pre vás

Prinesený srnec nebol ten, ktorého sme ulovili

Súvisiace články

Tento príbeh je o medveďoch z Kremnického pohoria, čo medu holdovali

Príbeh so smutným koncom: muflón zamotaný do pletiva dlho bojoval o život

Na Horehroní chytili vlka: psy sa ho báli a ľudia obzerali

Výber pre vás