<p><strong>Jeho celé meno bolo Thomas Drake Martinez Cardeza. Pri jeho narodení stáli minimálne sudičky šťastia a bohatstva.</strong> Matka Charlotte pochádzala z rodiny anglického textilného magnáta Thomasa Drakea, ktorému patrili aj mnohé nehnuteľnosti. Sobášom s Jamesom Cardezom, bohatým právnikom z Filadelfie, v roku 1874 pribudol do ich rodiny grófsky titul. Príbuzní jej manžela pochádzali zo starobylého španielskeho rodu z provincie La Coruña. Z manželstva sa narodil jediný syn Thomas.<strong> Vyrastal obklopený rozprávkovým bohatstvom pod dohľadom starostlivej a láskavej matky, ktorá synovi dopriala štúdium v prestížnych školách.</strong></p>
<h3><a href="https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/gal/polovnictvo/prezil-skazu-titanicu-americky-miliard" target="_blank" rel="noopener">Viac foto nájdete v galérii TU</a></h3>
<p>Kvalitné vzdelanie a&nbsp;dostatok financií mu v&nbsp;dospelosti umožnili venovať sa viacerým činnostiam. Bol bankár, podnikateľ, zberateľ umenia, bádateľ, filantrop. Milovník športu a&nbsp;zábav bol v&nbsp;mladosti vyhláseným plejbojom. Po matke zdedil dobrodružnú povahu. Charlotte míňala obrovský majetok na spoznávanie sveta, najmä po rozvode, ktorý prišiel po 26 rokoch manželstva, v&nbsp;roku 1900. V&nbsp;tomto čase nielenže ukončila partnerský zväzok, skonal aj jej otec a&nbsp;miliardové impérium zanechal Charlotte. Jej túžba po cestovaní a&nbsp;poznávaní a&nbsp;dostatok financií jej umožnili spolu so synom dvakrát oboplávať zemeguľu na svojej jachte Eleanor. <strong>Obaja boli nielen vášniví jachtári, ale aj zanietení poľovníci a&nbsp;často chodievali na safari do Afriky. Na jednej z&nbsp;afrických výprav sa zoznámili s&nbsp;Henrichom Aponim z&nbsp;vtedajšieho Rakúsko-Uhorska, posledným majiteľom kaštieľa v&nbsp;Oponiciach. Náruživí poľovníci a&nbsp;milovníci života našli veľmi rýchlo spoločnú reč.</strong></p>
<h3><strong>Pokračovanie je na druhej strane!</strong></h3>

<h3>C’est la vie</h3>
<p>Búrlivák Cardeza miloval bohém­sky život. Užíval si ho najmä v&nbsp;Monte Carle v&nbsp;Monaku či v&nbsp;Paríži. Jeho častým spoločníkom pri návštevách parížskych klubov a&nbsp;nočných zábavných podnikov bol Henrich Aponi. <strong>Tento poslanec uhorského snemu a&nbsp;diplomat, po rozpade monarchie už len cestovateľ a&nbsp;dobrodruh, pochádzal z&nbsp;významného a&nbsp;veľmi bohatého rodu.</strong> Zároveň to bol človek, ktorý mal rád luxusný život, zábavu, poľovačky a&nbsp;nemožno mu uprieť ani cit pre umenie. Americký miliardár a&nbsp;uhorský gróf, bonviván, sa v&nbsp;meste nad Seinou cítili ako v&nbsp;raji. Obaja vedeli, kde sa nachádzajú vychýrené nočné kluby, kde podávajú najlepšie jedlá a&nbsp;nápoje, najmä vtedy medzi smotánkou obľúbený absint, kedy a&nbsp;v&nbsp;ktorom podniku budú vystupovať slávne hviezdy. Ich „domovským prístavom zábavy“ bol Montmartre.</p>

<p>Najčastejšími hosťami bývali v&nbsp;svetoznámom kabarete Moulin Rouge. V&nbsp;ňom sa zoznámili s&nbsp;americkou tanečnicou a&nbsp;speváčkou Josephine Bakerovou, ktorej hviezdna kariéra začínala v&nbsp;tom čase prudko stúpať. Nevedno, čí to bol nápad, no obaja zámožní páni <strong>sa zhodli na tom, že budúcu slávnu hviezdu pozvú do Oponíc</strong>. To by bola prestíž! Spočiatku pochabá vízia sa stala skutočnosťou. Čo u&nbsp;nej zavážilo, ťažko povedať. Určite výška honoráru, ktorý jej Henrich Aponi ponúkol, a&nbsp;možno bola zvedavá na neznámu krajinu. Kedy bola Josephine Bakerová v&nbsp;oponickom kaštieli, to sa s&nbsp;určitosťou nevie. Bolo to zrejme v&nbsp;období rokov 1927 až 1930. Je však isté, že vystúpila na jednom z&nbsp;veľkolepých večierkov v&nbsp;starobylej knižnici, ktorú Aponiovci budovali po generácie. <strong>Múza Picassa, Hemingwaya a&nbsp;ďalších umelcov spievala a&nbsp;údajne tancovala na biliardovom stole. Prítomní páni vraj zabudli aj dýchať. Cardeza a&nbsp;majiteľ panstva v&nbsp;Oponiciach zožali u&nbsp;hostí úspech, o&nbsp;ktorom sa dlho rozprávalo. Vznik priateľstva týchto zámožných mužov má zaujímavú genézu.</strong></p>
<h3><strong>Pokračovanie je na druhej strane!</strong></h3>

<h3>Priateľstvo s&nbsp;miliardárom</h3>
<p>Gróf Aponi vlastnil nielen kaštieľ v&nbsp;Oponiciach, ale aj priľahlé majetky, medzi ktoré patrila veľká zvernica. V&nbsp;nej, no aj na ďalších pozemkoch usporadúval poľovačky pre svetovú smotánku. Na jednej bol medzi prominentnými hosťami napríklad budúci americký prezident Theodore Roosevelt. Po zoznámení s&nbsp;Charlotou Cardezovou a&nbsp;jej synom Thomasom na safari v&nbsp;Afrike pochopil, že poľovníctvo je ich vášňou. Podobne ako jeho. <strong>Pozval ich preto na poľovačku na oponické panstvo. Gróf možno svoje poľovné revíry ospevoval natoľko, až vzbudil pozornosť bohatých Američanov a&nbsp;pozvanie k&nbsp;nemu prijali. Zvedaví boli, samozrejme, aj na grófske sídlo v&nbsp;srdci strednej Európy a&nbsp;krajinu dovtedy nepoznanú. Návštevy zámožných Američanov znamenali aj slušný príjem do šľachtických pokladníc za prenájmy.</strong></p>
<p><strong>Možno aj toto bol spočiatku dôvod, prečo Henrich Aponi pozval Cardezovcov do Oponíc. Matke i&nbsp;synovi kút v&nbsp;Hornom Uhorsku učaroval. Ich návštevy boli čoraz častejšie, až im Henrich Aponi ponúkol na prenájom svoj kaštieľ v&nbsp;neďalekých Kovarciach. Písal sa rok 1906, panstvo si luxusne zveľadili a&nbsp;stalo sa ich stálym sezónnym sídlom. Vyzdobili ho množstvom trofejí a&nbsp;vybudovali pri ňom zoologickú záhradu s&nbsp;exotickou zverou. Mnohé neznáme zvieratá domácich neraz vydesili. A&nbsp;z&nbsp;bohatého Američana a&nbsp;grófa s&nbsp;modrou krvou sa postupne stali dlhoroční priatelia.</strong></p>

<p>Pre ľudí v&nbsp;Oponiciach i&nbsp;Kovarciach bol Thomas Cardeza čudákom. Volali ho Amerikán, tí bigotnejší aj diabolský prelud, a&nbsp;jeho výstrelky ich neraz privádzali do úžasu. O&nbsp;jeho povahe veľa nevedeli. Thomas síce s&nbsp;domácimi komunikoval, ale držal si od nich odstup. <strong>Zato nemohli zabudnúť, ako si do Kovariec priviezol šimpanza, vraj mal meno Kikion, a&nbsp;prechádzal sa s&nbsp;ním po parku v&nbsp;kaštieli alebo ako sa na kolieskových korčuliach prehnal v&nbsp;obci po chodníku.</strong></p>
<p>Jeho matka Charlotte vraj zase rada zbierala v&nbsp;záhrade orechy. <strong>Lenže vždy ju predbehli ľudia z&nbsp;dediny, jednoducho ich ukradli. Takže keď sa ráno vybrala pod stromy, ich plody už mali iných majiteľov.</strong> To ju dokázalo poriadne nahnevať. Služobníctvo to vyriešilo tak, že skoro ráno orechy vyzbieralo, a&nbsp;keď videlo, že pani sa chystá do záhrady, predbehlo ju a&nbsp;porozhadzovalo ich pod stromy. A&nbsp;ona si ich spokojná pozbierala.</p>
<h3><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></h3>

<h3>Tragédia Titanicu</h3>
<p><strong>V&nbsp;apríli 1912 sa do Kovariec vrátila Charlotte Cardezová aj so synom z&nbsp;afrického safari. V&nbsp;kaštieli na nich čakala Thomasova manželka Mary.</strong> Predtým pôsobila ako herečka v&nbsp;New Yorku. V&nbsp;Kovarciach mala ako prvá auto, na ktorom navštevovala okolité krajiny. V&nbsp;záhrade kaštieľa chovala medvede, a&nbsp;kým boli malé, mohli sa s&nbsp;nimi hrávať deti z&nbsp;dediny. V&nbsp;kovarskom sídle trávila veľa času, miestni spomínali, že sa venovala charite. Rozdávala ľuďom jedlo, peniaze, šatstvo, pomáhala, kde bolo treba. V&nbsp;čase prvej svetovej vojny v&nbsp;ich tamojšom kaštieli našli dočasný domov vojnoví invalidi.</p>
<p>Po príchode z&nbsp;Afriky matka i&nbsp;syn strávili v&nbsp;Kovarciach nejaký čas, potom sa rozhodli, že pôjdu na niekoľko mesiacov do Ameriky. Mary s&nbsp;nimi nešla. Na návrat si vybrali cestu loďou. Zlákal ich luxusný parník Titanic, ktorý mal vyraziť na svoju prvú plavbu. Titulky novín ho opisovali ako nepotopiteľné plavidlo. Cardezovci sa nalodili vo francúzskom Cherbourgu 12. apríla.<strong> Ich batožinu tvorilo štrnásť lodných kufrov, štyri cestovné tašky a&nbsp;tri lodné koše. Keďže plavba na Titanicu bola prestížna záležitosť, okrem prepychových toaliet si Charlotte Cardezová pribalila šperky v&nbsp;súčasnej hodnote viac ako štyri milióny dolárov. V&nbsp;batožine mala aj veľký tmavý diamant v&nbsp;tvare srdca.</strong> Takže šperk známy z&nbsp;filmu Titanic ako Srdce oceánu mal reálny základ.</p>

<p>Za kajutu prvej triedy zaplatili 512 libier, čo bola v&nbsp;tom čase horibilná suma. Dnes by to bolo takmer 130-tisíc dolárov. Bol to najdrahší a&nbsp;najluxusnejší apartmán na celej lodi, najbližšie k&nbsp;záchranným člnom. Mal dve spálne, veľkú obývaciu izbu, súkromnú 15-metrovú terasu. Cestovala s&nbsp;nimi aj slúžka a&nbsp;komorník. Aj služobníci mali svoje kajuty, hoci zďaleka nie na takej úrovni ako panstvo. <strong>Noblesu a&nbsp;prepych na parníku Titanic si matka a&nbsp;syn Cardezovci užili iba dva dni. Krátko pred polnocou zo 14. na 15.&nbsp;apríla 1912 narazil v&nbsp;Atlantickom oceáne do ľadovca a&nbsp;o&nbsp;necelé tri hodiny loď klesla ku dnu.</strong></p>
<h3><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></h3>

<p>Záchranná akcia sa začala približne hodinu po polnoci. Cardezovci aj so služobníctvom a&nbsp;s&nbsp;časťou batožiny nastúpili do člna číslo 3. Ten spustili na vodu ako prvý. Bolo v&nbsp;ňom 65 miest, no sedelo v&nbsp;ňom asi 40 pasažierov. Údajne bol v&nbsp;člne aj ich psík, pekinský pinč, za čo sa na nich neskôr zniesla spŕška kritiky, pretože na parníku v&nbsp;druhej a&nbsp;tretej triede okrem dospelých zahynuli desiatky detí. V&nbsp;studených vodách Atlantiku z&nbsp;2&nbsp;200 pasažierov a&nbsp;posádky našlo smrť asi 1&nbsp;500 ľudí. P<strong>arník Carpathia, ktorý prišiel na pomoc, zachránil vyše sedemsto cestujúcich, medzi nimi aj Charlotte Cardezovú a&nbsp;jej syna Thomasa. Keď sa ho novinári pýtali, ako sa mohol dostať medzi prvými do záchranného člna, vraj to vysvetlil takto: „Pomáhal som matke do člna a&nbsp;čakal som, kým doň nastúpia aj ostatné ženy a&nbsp;deti z&nbsp;tejto časti lode. Keď tam už žiadne neboli, po výzve, aby zostávajúce voľné miesta zaujali aj muži, som to spravil.“</strong></p>

<p><strong>No v&nbsp;nekrológu Charlotte Cardezovej sa v&nbsp;roku 1939 objavila iná verzia. Miliardárka odmietla nastúpiť do záchranného člna bez svojho jediného milovaného syna.</strong> Takže život mu zrejme zachránila nehynúca materinská láska. O&nbsp;tom, čo sa dialo na lodi, poskytla rozhovor denníku Washington Post: „Na parníku vypukla panika pre nedostatok záchranných člnov. Bolo to hrozné. No dostať sa do člnov neznamenalo aj prežiť. V&nbsp;našom zomreli štyria ľudia, kým nás zachránila Carpathia. Zabila ich príšerná zima z&nbsp;ľadovej vody Atlantického oceánu.“</p>
<p>Toto bolo jediné vyhlásenie, ktoré po tragédii poskytla. Viac sa k&nbsp;nej na verejnosti ani ona, ani jej syn nechceli vracať. Dôvodom mohla byť aj nemilosť, do ktorej upadli. Od poisťovne žiadali peňažnú náhradu za drahé šperky, ktoré skončili v&nbsp;trezore na dne Atlantiku.<strong> Spor o&nbsp;financie za klenoty sa vliekol niekoľko rokov, nakoniec im poisťovňa vyplatila sumu, ktorá v&nbsp;tom čase nemala obdobu – takmer 37-tisíc libier, čo by bolo asi sedemnásť miliónov dolárov. Američania to vtedy vnímali tak, že miliardárska rodina profitovala z&nbsp;nešťastia, pri ktorom zahynulo takmer 1&nbsp;500 ľudí.</strong></p>
<h3>Pokračovanie na ďalšej strane...</h3>

<h3>Návrat do kaštieľa</h3>
<p>O&nbsp;tragédii na Titanicu sa Thomas Cardeza nezmienil Henrichovi Aponimu ani v&nbsp;listoch, ktoré si vymieňali. <strong>V&nbsp;jednom z&nbsp;nich mu napísal, že je to na osobný rozhovor. Zrejme sa to aj stalo, pretože aj po veľkom lodnom nešťastí Cardezovci prichádzali do Kovariec i&nbsp;Oponíc. Prišli tam aj rok po havárii parníka, v&nbsp;roku 1913, a&nbsp;zachovaná dobová fotografia oboch pánov zachytáva na nádvorí oponického kaštieľa.</strong> A&nbsp;to bol zrejme aj čas, keď sa vrátili k&nbsp;potopeniu Titanicu. Priateľovi Aponimu sa zrejme Cardeza zdôveril aj s&nbsp;tým, že po prežitom nešťastí prestúpil na katolícku vieru a&nbsp;dal sa pokrstiť. V&nbsp;kovarskej kronike sa zas našiel zápis, že v&nbsp;kaštieli dal zariadiť jednu izbu ako kajutu na Titanicu.</p>

<p><strong>Cardezovci chodievali do Kovariec s&nbsp;prestávkami až do roku 1918. Opäť bývali hosťami na poľovačkách a&nbsp;veselých zábavách Henricha Aponiho. Ich manželstvo zostalo bez potomkov. Mary Cardezová sa naďalej venovala charite, Thomas zasa dobrodružným cestám a&nbsp;lovu zvierat. Po vzniku Československa ich návštevy postupne ustali. S&nbsp;grófom Aponim si posledný list vymenil v&nbsp;roku 1935. Po návrate do Ameriky sa Mary venovala práci v&nbsp;Červenom kríži.</strong> Po Charlottinej smrti majetok zdedil jej jediný syn. Univerzite Thomasa Jeffersona vo Filadelfii venoval na výskum krvi päť miliónov dolárov. Keď v&nbsp;roku 1943 jeho manželka Mary skonala na leukémiu, spísal závet a&nbsp;všetok majetok odkázal univerzite na ďalšie projekty zaoberajúce sa chorobami krvi. Dnes by mal hodnotu asi 125 miliónov dolárov. Thomas Cardeza prežil manželku o&nbsp;9 rokov, tento svet opustil v&nbsp;roku 1952 vo svojom dome, mal 77 rokov. Henrich Aponi zomrel v&nbsp;roku 1935 ako 50-ročný.</p>

Prežil skazu Titanicu! Americký miliardár bol vášnivý poľovník, ktorý Slovensko zbožňoval

Výber pre vás

Prežil skazu Titanicu! Americký miliardár bol vášnivý poľovník, ktorý Slovensko zbožňoval

Súvisiace články

Ste naozajstní znalci našich hradov a kaštieľov? OTESTUJTE SA!

Poľovnícke hrady, zámky a kaštiele v minulosti a dnes! TO STOJÍ ZA POZRETIE!

V areáli kaštieľa v Betliari sa cez víkend konal Poľovnícky deň Gejzu Andrássyho

Výber pre vás