Parohy sú zoologicky definované ako kostené útvary vyrastajúce každoročne z násadcov čelovej kosti, takzvaných pučníc. Vývin parohov je veľmi zložitý fyziologický proces, ktorý priamo súvisí s činnosťou pohlavných žliaz, produkciou hormónu (somatotropín) v prednom laloku mozgového podvesku (hypofýze) a produkciou hormónu testosterónu. Hypofýza, ktorá spolu s hypotalamom, subtalamom, talamom a epitalamom tvorí medzimozog, je hlavná žľaza s vnútornou sekréciou. Pozostáva z neurohypofýzy a adenohypofýzy. V neurohypofýze sa syntetizuje antidiuretický hormón a oxytocín.

V adenohypofýze sa syntetizujú hormóny somatotropný (rastový), adenokortikotropný, prolaktín, tyreotropný, folikulostimulačný, luteinizačný a hormón stimulujúci melanocyty (Hell). Rastový (somatotropný) hormón stimuluje telesné (somatické) bunky a tým aj zväčšovanie telesných rozmerov a pri jeleňovitých takisto rast parožia. Testosterón zas umožňuje vznik a udržanie libida, sekréciu prídavných pohlavných žliaz a tvorbu sekundárnych samčích pohlavných znakov, teda i rast parožia, väčšiu veľkosť tela, hrubšiu kožu a hlas a zostup semenníkov počas fetálneho vývoja. Svojím anabolickým pôsobením zvyšuje osvalenie samcov. Z hľadiska látkového a energetického metabolizmu je parožie veľmi náročný útvar.

Parožie sa jeleňovi začína vyvíjať v 6. mesiaci, keď mu začínajú rásť pučnice. Prvé&nbsp; parožie má zvyčajne tvar ihlíc bez ružíc a jeleň ho vytĺka vo veku 14 mesiacov a neskôr, a zhadzuje ho spravidla vo veku 24 mesiacov. Výnimočne môže mať prvé parožie náznaky vetiev alebo priamo krátke vetvy. S pribúdajúcim vekom sa posúva zhadzovanie, nasadzovanie i vytĺkanie parožia do čoraz skoršieho obdobia. Maximálnu mohutnosť dosahuje parožie v 12. – 14. roku života jeleňa. Potom počet vetiev a sila parožia, najskôr v jeho hornej časti klesá. Takéhoto jeleňa nazývame spiatočníkom.&nbsp;

Začiatkom roka poklesne hladina testosterónu v krvi jeleňa a zvýšená tvorba rastového hormónu spôsobí, že na roz hraní medzi pučnicou a ružicou sa paroh naruší do takej miery (vznikne štrbina – osteolýza), že sa odlomí. Tomuto procesu pomáhajú osteoklasty. Sú to veľké pohyblivé bunky, schopné resorbovať kostnú hmotu, teda vlastne rozrušovať kosť. Jeleň zhodí parožie. Staršie jedince skôr, od februára do apríla, mladé neskôr. Časť, ktorou sa parožie dotýka s pučni cou, sa nazýva pečať. Zhod staršieho jeleňa má zvyčajne konkávnu (vydutú) pečať a mladšieho konvexnú (vypuklú), ale nie je to pravidlo. Na pučnici sa následne vytvorí záhyb mäkkého tkaniva z okostice, ktorý ranu zacelí a utvorí základ nového parohu.

Na pučniciach vyrastá kmeň parohu obalený mäkkou, citlivou a silne prekrvenou kožou – lykom, ktoré rastie a obaľuje stále rastúci paroh. Koža lyka je pokrytá kratšou a jemnou srsťou. Medzi lykom a rastúcim parohom sa nachádza bohato rozvetvená sieť ciev (najjemnejšie sú tieto cievy rozvetvené na vrcholoch rastúceho parohu). Ich úlohou je dodávať do hmoty parohu stavebné látky a vápenaté soli. Prísun týchto látok sa zastaví, keď paroh uložením vápnika postupne stvrdne smerom od pučnice k vrcholu. Paroh teda rastie prikladaním hmoty na koncové časti. Vrchol rastúceho kmeňa má schopnosť sa rozdeliť, čím postupne vznikajú základy pre vetvy nazývané očnica, nadočnica, stredná vetva a podobne. Najstaršia parohová hmota je pri pučnici a najmladšia na vrchole parohu. Naopak ako pri rohoch, kde najmladšia časť obaľuje rohové výbežky pri čelovej kosti a najstaršia sa nachádza na koncoch rohov.

VÝVOJ Kvalitu a silu parožia ovplyvňuje celý rad faktorov: genofond, množstvo a vyváženosť potravy (množstvo získanej vlákniny), stres v období paroženia, zdravotný stav a telesná kondícia, početnosť jelenej zveri, pohlavná a veková štruktúra či klimatické a úživné podmienky prostredia. Samozrejme, silné a kvalitné parožie vyprodukuje iba jedinec, ktorý je zdravotne v poriadku a môže z prijímanej potravy získať maximálne množstvo dôležitých látok pre rast a stavbu parožia. Vývoj parožia trvá podľa jeho mohutnosti a hmotnosti približne štyri mesiace (120 až 170 dní). Ku koncu tohto obdobia sa úplne protichodne zmení pomer oboch hormónov v krvi. Klesne somatotropín a zvýši sa hladina testosterónu. Zastavuje sa rast parožia a nasleduje odumieranie lyka na jeho povrchu. Odumierajúce nervové vlákna v lykovej časti spôsobujú svrbenie, ktoré jelene tlmia vytĺkaním čerstvo vyzretého parožia o dreviny a kry. Pri zbavovaní sa lyka nadobúda parožie sfarbenie. Intenzita sfarbenia závisí od oxidácie zaschnutej krvi i od dreviny, na ktorej jeleň vytĺka parožie, takisto od členitosti parožia a pórovitosti jeho vonkajšej plochy. Nezanedbateľný vplyv majú tiež individuálne príznaky a genetické dispozície jedinca. Parožie sa začína sfarbovať v okamihu, keď sa zbavovaním lyka dostáva do kontaktu s drevinami, krami, pôdou a je vystavené svetlu a vzduchu. Po zbavení sa lyka zostanú na povrchu parožia viditeľné odtlačky ciev. Na miestach, kde krv naplavila prebytok stavebných látok, vzniklo po dokončení rastu parohu perlovanie. Jeleň vytĺka od júla do polovice augusta. V čase ruje má na hlave už hotové, vyzreté parožie. Hmotu dozretého parožia tvorí približne z 58 percent anorganická hmota, pozostávajúca hlavne z fosforečnanu vápenatého, uhličitanu vápenatého a ďalších prvkov, a asi zo 42 percent organická hmota, skladajúca sa z buniek väzivových vlákien a medzibunkovej hmoty. 

 Pri hormonálnej poruche produkcie testosterónu, ktorá je spôsobená nefunkčnosťou semenníkov alebo ich nedostatočným fungovaním, vznikajú abnormality jelenieho parožia. V takom prípade nedochádza k cyklickému zhadzovaniu parožia, ale k jeho stálemu rastu. Dôsledkom je abnormálne parožie, ktoré sa označuje ako parochňa. Parochňu jeleň nevytĺka, takže je stále obalená lykom, ani ju nezhadzuje a stále rastie. Po poranení parochne, hlavne v letných mesiacoch, sa stáva, že muchy nakladú do rany vajíčka a ich larvy postupne rozožierajú pletivá. So zväčšujúcou sa ranou vniká do tela infekcia, ktorá môže spôsobiť rôzne ochorenia, často s následkom smrti. Medzi anomálie s nedokonalou hormonálnou činnosťou radíme aj existenciu samcov bez parožia, parohatých samíc a rast dvojitého parožia, pri ktorom sa vyvíja nové parožie, hoci predošlé ešte nebolo zhodené. Nepravidelný tvar parožia môže vzniknúť aj pre nedostatok potravy v jarných mesiacoch, teda počas rastu parožia, pre mechanické poškodenie či po prekonaní závažnej choroby. Najčastejšou príčinou vzniku abnormality však zostáva porucha činnosti pohlavných žliaz, poranenie a poškodenie pohlavných orgánov alebo vrodená zakrpatenosť semenníkov. S abnormalitami parožia sa pri jelenej zveri stretávame menej často ako pri srnčej.

Poľovníctvo a rybárstvo 4/2020 Autor: JAROSLAV SLAŠŤAN

Poľovnícka prax: Viete, prečo jeleň nenosí na jar parohy?

Výber pre vás

Poľovnícka prax: Viete, prečo jeleň nenosí na jar parohy?

Súvisiace články

ROZHOVOR: Klub slovenských poľovníčok aktívne šíri osvetu na domácej i zahraničnej pôde

POĽOVNÍCKA REČ: Súčasť poľovníckej kultúry, ale aj obraz úrovne poľovníctva

Marcové vydanie časopisu Poľovníctvo a rybárstvo je už TU! Čo v ňom nájdete?

Pripomíname si 25. výročie úmrtia herca IVANA RAJNIAKA: Blízko mal aj k horám a poľovníctvu

KVÍZ: Otestujte sa, ako dobre poznáte plemená poľovných psov

Výber pre vás