Mária Inštitorisová

PR: Aká bola vaša cesta k&nbsp;poľovníctvu?

Hovorí sa, že poľovníkom sa človek nemôže stať, musí sa ním narodiť. Tak je to aj v&nbsp;mojom prípade. Starý otec bol vášnivý poľovník, lásku k&nbsp;prírode a&nbsp;poľovníctvu vzbudil vo mne aj otec, ktorý ma od útleho detstva vodil do lesa. Dodnes si spomínam na iskru v&nbsp;jeho očiach, keď som mu neskôr oznámila, že som sa prihlásila na poľovnícky kurz. Poľovníčkou som už viac ako desať rokov, ôsmy rok som členkou Poľovníckeho združenia Stikovica Holčíkovce. Môj starý otec bol jeho spoluzakladateľom, otec je v&nbsp;súčasnosti predsedom. Združenie má 37 členov, som tam jediná žena a&nbsp;dovolím si tvrdiť, že sme ako jedna veľká rodina. 

PR: Odkiaľ pochádzate a&nbsp;kde žijete?

Som rodáčka z&nbsp;Továrneho, ale kvôli poľovníctvu sme sa s&nbsp;rodičmi presťahovali do Jasenoviec pri Domaši. Bývame v&nbsp;krásnom prostredí priamo v&nbsp;lese, doslova v&nbsp;revíri. Z&nbsp;hľadiska cestovania do práce je to síce náročné, ale určite by som nemenila. Pracujem ako manažérka v&nbsp;call centre, mám na starosti pobočky v&nbsp;Prešove a&nbsp;Trebišove. Keďže ide o&nbsp;duševne náročné povolanie, energiu čerpám najmä na posliedkach. Pobyt v&nbsp;prírode je pre mňa hnacím motorom do ďalších hektických dní.

PR: Čo je vám na poľovníctve najbližšie?

Sú to hlavne prechádzky v&nbsp;revíri. Vychutnávam si plnými dúškami, keď všetko nádherne kvitne, bzučí a&nbsp;cvrliká. Mojím obľúbeným obdobím je začiatok lovu srnca. Samotnému uloveniu však predchádza dlhá príprava a&nbsp;pozorovanie. Spoločnosť mi vždy robí otec, sú to veľmi pekne strávené chvíle. Keď sedíme v&nbsp;našej poľovníckej izbe, kde jednu stenu zdobia jeho trofeje zveri a&nbsp;druhú stenu tie moje, často spomíname na krásne príbehy, ktoré sa s&nbsp;nimi spájajú. Asi najsilnejším zážitkom bolo pre mňa ulovenie prvého srnca. Keď som sa vtedy pozrela na ocka, mal nevýslovne šťastný výraz tváre. Potešil sa možno viac, ako keby srnca ulovil sám. Je úžasné, ak sa naša radosť násobí.

PR: Príroda vás inšpiruje aj k&nbsp;umeleckej tvorbe…

Venujem sa výrobe poľovníckych brošní a&nbsp;ozdôb na klobúky. Keď som prvýkrát ulovila bažanta, z&nbsp;peria som si zhotovila ozdobu na klobúk a&nbsp;brošňu na sako. Veľa ľudí, dokonca aj nepoľovníkov, mi ich pochválilo…

Viac sa dočítate v č. 6/204 mesačníka Poľovníctvo a rybárstvo.

Ľubica Dydňaská: Pobyt v prírode je pre mňa hnacím motorom do ďalších hektických dní

Výber pre vás

Ľubica Dydňaská: Pobyt v prírode je pre mňa hnacím motorom do ďalších hektických dní

Súvisiace články

Poľovníctvo je môj život, dizajn moje hobby: AHA, aké kúsky vyrába Mária zo Zvolena

Platilo pred polstoročím, platí aj dnes: Nelovíme pre korisť, ale pre všetko to krásne pri love

ROZHOVOR: Klub slovenských poľovníčok aktívne šíri osvetu na domácej i zahraničnej pôde

Júnové vydanie časopisu Poľovníctvo a rybárstvo je už TU! Čo v ňom nájdete?

Monika Čarnogurská: V poľovníctve som sa našla, je to celoživotná záľuba

Výber pre vás