V&nbsp;mojom okolí sa pohybuje relatívne dosť líšok. Pri pochôdzkach revírom mám so sebou vždy aspoň jednu vábničku, najčastejšie zajačie vrešťadlo. Keď zahliadnem líšku, skúšam ju privábiť. Niekedy to vyjde, inokedy nie. Čím je líška staršia, tým je prefíkanejšia. S&nbsp;mladými je to jednoduchšie. Zvyknú priskakovať aj z&nbsp;väčšej vzdialenosti. Ďalším faktorom úspechu či neúspechu je spôsob vábenia a&nbsp;typ vábničky. Okrem vrešťadla mávam v&nbsp;zálohe myškovačku, ale takmer nikdy ju nepoužívam. Vrešťadlo mi vyhovuje. Sú rôzne typy, treba vyskúšať viacero, od rôznych výrobcov, a nájsť takú, ktorá v&nbsp;danom revíri funguje.
Ako ju prekabátiť
Keď už máte vybratú svoju top vábničku, musíte ju vedieť správne používať. Treba sa akoby vcítiť do agónie zvieraťa v problémoch, a tak precítiť vábenie. Z vábenia líšok mám niekoľko zvlášť pekných zážitkov. Jedným z najkrajších bolo prilákanie kmotričky z približne 400 metrov na päť metrov. Akurát vrcholila srnčia ruja. Na lúke popretkávanej remízkami som si sadol pod mladú brezu a prikryl sa maskovacou sieťou. Po krátkom čase som v diaľke zahliadol loviacu líšku. Vybral som vábničku, asi 5-krát napodobnil nárek zajaca a pomedzi to sledoval reakcie líšky. Po začutí zvuku okamžite zmeravela, otočila sa a zamierila smerom ku mne. Asi v polovici cesty zastala. Rozhliadla sa. Stŕpla. Odrazu vyskočila a pokúsila sa uloviť dajakého hlodavca. Neúspešne. V tom momente som opäť imitoval agóniu zajaca. Na líšku to zapôsobilo ako magnet a zakrátko sa objavila predo mnou.

Na kope spílených stromov v zasneženej krajine bola priam čarovná

Kvôli smeru vetru som sa ocitol v pozícii proti slnku. Urobil som pár záberov, atmosféru skvele dotvorili odtiene večerného protisvetla a všade poletujúci hmyz. Po zvuku uzávierky sa líška otočila a rýchlo stratila. Srnčia v ten večer vôbec neprišla, ale popravde, vôbec ma to nemrzelo. Na druhý deň večer som prišiel na rovnaké miesto, tentokrát z opačnej strany. Pre smer vetra som bol v pozícii so slnkom za chrbtom. Opäť sa objavila v diaľke líška. Evidentne tá zo včera. Prišla priamo ku mne hneď po prvom zavábení. Bola neskutočne zvedavá. Zvuk uzávierky jej už neprekážal. Spravil som niekoľko záberov z blízka, kým sa rozhodla odísť. Na tieto dva dni mám veľmi pekné spomienky. Podobných momentov som potom zažil viac, no privábenie líšky nie je samozrejmosť. Úspešný bývam tak v pätine prípadov.

Na snehu
Chýbala mi pekná fotka líšky na snehu. Podarilo sa mi to napraviť začiatkom roka. Pri návrate zo zasneženého hrebeňa som na lesnej ceste zbadal líšku. Rýchlo som zaľahol do vyjazdenej koľaje. Opatrne som dvíhal hlavu, aby som videl, čo robí. Nemal som maskovanie, vyčkával som, keď bude líška niečím zaujatá. Zavábil som. Líška sa otočila a&nbsp;pomaly vybrala smerom ku mne. Bolo riadne nasnežené, aby mala lepší rozhľad, vyliezla na kopu spílených stromov. Urobil som pár záberov. Keďže ležím v&nbsp;koľaji, sneh po stranách mi poskytuje prirodzené maskovanie. Znovu som zavábil. Líška zišla z&nbsp;kopy a&nbsp;približovala sa po druhej koľaji, takže som ju nevidel. Pomaly som dvihol hlavu aj foťák a zahliadol ju asi desať metov odo mňa. Žiaľ, videla ma prvá. Rýchlo sa stratila v&nbsp;mladej smrečine vedľa cesty. Škoda, mohol to byť krásny záber. Napriek tomu som bol spokojný. Podarilo sa mi v ten deň spraviť peknú fotku líšky v zimnom prostredí.

Keď sa na RYŠAVÚ modelku pozrie skúsený FOTOGRAF cez objektív

Výber pre vás

Keď sa na RYŠAVÚ modelku pozrie skúsený FOTOGRAF cez objektív

Súvisiace články

Najstaršia známa jelenica na Slovensku má už 22 rokov! Neveríte? Tak čítajte!

TAKTO skončili kedysi najkrajšie kaštiele na Slovensku, raz sa budeme za to HANBIŤ!

TOTO sú časy, ktoré sa zdajú veľmi dávno, ale na ktoré sa dobre spomína!

Srdcom Slovák: Bulharský cár vybudoval na Horehroní štát v štáte a túžil tu byť pochovaný!

Nazreli sme do ľúbostného života RYSA ostrovida. TIETO fotografie sú mládeži prístupné !

SUPER FOTO! To sú fotografie! Písal sa rok 1956 a takto sa poľovalo na divé husi

Výber pre vás