Poľovníctvo a rybárstvo

Vedci z&nbsp;Výskumného inštitútu zoológie voľne žijúcej zveri a&nbsp;ekológie Veterinárno-medicínskej univerzity vo&nbsp;Viedni skúmali vplyv rôznych ľudských voľnočasových aktivít na&nbsp;jeleniu a&nbsp;srnčiu zver. Porovnávali pulzové frekvencie srdca a&nbsp;porovnávali reakcie zveri na&nbsp;rušivé podnety. Zohľadnením rytmu časových aktivít zveri a&nbsp;jej priestorových nárokov by sa totiž dalo pôsobenie rušivých vplyvov výrazne redukovať.

Pri jelenej zveri zistili vedci minimálne reakcie na&nbsp;lietajúce draky, ktoré simulovali pernaté dravce alebo rogalo. Zver taktiež minimálne reagovala alebo vôbec nereagovala na&nbsp;nízkoletiaci teplovzdušný balón a&nbsp;zostala ležať na&nbsp;ležoviskách. Srnčia zver reagovala na&nbsp;simulované lietajúce šarkany o&nbsp;niečo výraznejšie. Na&nbsp;kamzičiu zver pôsobí rušivý vplyv zo&nbsp;vzduchu oveľa intenzívnejšie. Dôvod môže byť, že dravce, napríklad orol skalný, znamenajú pre&nbsp;kamzičiu zver oveľa väčšie nebezpečenstvo ako pre&nbsp;jeleniu, najmä v&nbsp;otvorenom teréne. Výskumné šarkany s&nbsp;rozpätím 1,5&nbsp;metra boli umiestnené v&nbsp;jednej línii vo&nbsp;výške štyri až päť metrov nad zemou na&nbsp;lane napnutom ponad sledovanú oblasť. Zver si na&nbsp;takéto rušivé prvky časom zvykla, najmä keď zistila, že sú neškodné. Ukázalo sa, že pomôže dodržiavať pravidelné periódy a&nbsp;časy vyrušovania zveri a&nbsp;nemeniť ich najmä v&nbsp;lokalitách, kde sa zver zdržiava. Voľnočasové aktivity ako geocaching, čo je hľadanie skrýš s&nbsp;maličkosťami pomocou geografických súradníc, zber húb a&nbsp;orientačný beh sa ukázali ako kriticky rušivé. Keď sa turista zastaví, aby pozoroval zver, tá skôr uniká, ako keď by turista pokračoval v&nbsp;chôdzi.

Zver stojaca v&nbsp;blízkosti lesnej cesty spozoruje pohybujúce sa vozidlo, zostane stáť a&nbsp;pozoruje ho. Potom sa upokojí a&nbsp;pokračuje v&nbsp;pasení. Keď však auto zastane, zver sa dá na&nbsp;útek. Zveri neprekáža ani lesný traktor pohybujúci sa po&nbsp;zvážnici. Neodskočí, alebo sa len krokom, či poklusom vzdiali. Raz som počas jazdy po&nbsp;bývalej štátnej ceste medzi Novou Baňou a&nbsp;Žarnovicou spozoroval podvečer srnca. Cesta viedla popri vysokej strmej skale a&nbsp;medzi skalou a&nbsp;cestou bola len cestná priekopa. V&nbsp;nej sa srnec pokojne pásol. Vtedy tu ešte nedostavali rýchlostnú štvorprúdovku a&nbsp;na&nbsp;starej ceste bola hustá cestná premávka. Motorové vozidlá súvislo jazdili popri srncovi vo&nbsp;vzdialenosti 1,5&nbsp;až dva metre a&nbsp;jemu to neprekážalo. Nemal však ani možnosť odskočiť bokom, iba ak pod auto.

Psy sa majú pri prechádzke v&nbsp;lese zdržiavať v&nbsp;blízkosti svojho majiteľa. Najlepšie na&nbsp;vôdzke. Vtedy je ich rušivé pôsobenie na&nbsp;raticovú zver podstatne nižšie, ako keď sa voľne pohybujú v&nbsp;poraste. Jelenia zver znáša jazdcov na&nbsp;koni veľmi dobre, oveľa menej ju stresujú ako chodec alebo skupina osôb. Silueta človeka sediaceho na&nbsp;koni zver až tak neruší a&nbsp;pohyb koňa čiastočne prekrýva ľudské zvuky. Aj poľovačka má veľký vplyv na&nbsp;vyrušovanie zveri. Úniková vzdialenosť druhov zveri pred človekom, na&nbsp;ktoré sa nepoľuje, je menšia ako pri lovenej zveri. Úniková vzdialenosť je vzdialenosť, na&nbsp;ktorú dovolí zver rušivému faktoru priblížiť sa predtým, ako odskočí. Vzdialenosť úniku je vzdialenosť, na&nbsp;ktorú zver utečie z&nbsp;miesta vyrušenia do&nbsp;miesta úkrytu. Tá môže byť veľmi rozdielna podľa charakteru terénu a&nbsp;situácie pri rovnakom rušivom podnete. Vzdialenosť úniku môže byť ovplyvnená napríklad aj oplotením zvernice alebo inou prekážkou, prípadne blízkosťou húštiny. Jelenia zver pri vyrušení oveľa častejšie opúšťa svoje ležovisko ako srnčia. Jelenia má takisto oveľa väčšiu vzdialenosť úniku ako teritoriálna srnčia zver, je to však veľmi ovplyvnené štruktúrou vegetácie a&nbsp;krytovými možnosťami v&nbsp;okolí. Čím bližšie je krytové miesto, napríklad húština, tým je kratšia vzdialenosť úniku. Významnú rolu však zohrávajú aj iné faktory.

V&nbsp;Nemecku skúmali pomocou obojkov s&nbsp;GPS vysielačom reakcie jelenej zveri na&nbsp;vyrušovanie ľuďmi pri zbere húb v&nbsp;Národnom parku Bavorský les, kde jeleniu zver nelovili 15&nbsp;rokov. Porovnávali ich s&nbsp;reakciami lovenej jelenej zveri v&nbsp;Čiernom lese. V&nbsp;obidvoch prípadoch zver intenzívne reagovala na&nbsp;pohyb človeka mimo cesty v&nbsp;lesnom poraste, avšak rôznym spôsobom. Nelovená jelenia zver unikala ďaleko a&nbsp;reagovala veľkou zmenou stanovišťa. Oproti tomu intenzívne lovená zver sa vrátila do&nbsp;blízkej húštiny a&nbsp;zmenšila tak svoj priestor pohybu. Skúsené vedúce jelenice v&nbsp;Čiernom lese uprednostnili stratégiu, ktorá im zaručovala lepšiu ochranu pred človekom z&nbsp;dôvodu neprehľadnosti a&nbsp;krátkej viditeľnosti v&nbsp;rozsiahlej mladine, a&nbsp;tým aj menšiu možnosť jej ulovenia. Návrat zveri na&nbsp;husté krytové miesta, aj keď porasty nie sú také úživné, však môže ľahko viesť k&nbsp;zvýšeniu škôd spôsobených zverou na&nbsp;lese.

<strong>Pokračovanie na strane č . 2.</strong>

Únik nelovenej zveri na značné vzdialenosti a veľké zmeny stanovišťa sa dajú vysvetliť len ťažko. Vedci sa domnievajú, že to môže byť nadviazanie na vrodenú prirodzenú ochranu jelenej zveri pred jej bývalým nepriateľom v západných krajinách – vlkom. Vlk sa na rozdiel od človeka, ktorý potrebuje zrakový prehľad, väčšmi spolieha na svoj čuch. Vedcov zaujíma, či jelenia zver z Národného parku Bavorský les po dlhšej ochrannej fáze bez lovenia bude na ľudí reagovať menej senzibilne a či sa takto správa aj zver v iných národných parkoch. Iné výskumy vo vysokohorských polohách v otvorenom teréne však v protiklade s Čiernym lesom dokazujú, že jelenia zver pri vyrušení často uniká na veľké vzdialenosti. Nezriedka migruje z otvorených trávnatých plôch naspäť do lesa, kde môže spôsobovať škody.

Zver pod veľkým poľovníckym tlakom sa stáva nočnou, mení svoje stanovištia a ťažšie sa loví. Poľovnícky tlak sa dá minimalizovať. Napríklad krátkymi poľovnými fázami s efektívnym odlovom a popri tom s dostatočne dlhými fázami ochrany, namiesto sústavného vyrušovania zveri mimo lesných ciest, za zníženej viditeľnosti a podobne, tvrdia vedci. Dlhotrvajúci intenzívny lov a poľovnícke vyrušovanie zveri sa má uskutočňovať len tam, odkiaľ sa má zver cielene vytlačiť, lebo spôsobuje veľké škody na lese. Jelenia a srnčia zver sa nemá prostredníctvom intenzívneho lovu nevedomky vytlačiť do problematických oblastí, napríklad z otvorených plôch do lesa. Aj cez efektívne riadenie voľnočasových aktivít obyvateľstva možno úspešne ovplyvňovať priestorové rozdelenie zveri. Vplyv voľnočasových aktivít na zver sa často podceňuje a strácajú sa veľké časti jej habitátov. Oblasti ochrany zveri, zóny pokoja a odborné odporúčania pre užívateľov prírody sú pre minimalizáciu vyrušovania zveri veľmi dôležité najmä v oblastiach s vysokou rušivou senzibilitou, predovšetkým v zime, za šera a na okrajoch lesa. Plány manažmentu majú rozlišovať medzi lokálnym a regionálnym, ako aj krátkodobým a dlhodobým vyrušovaním zveri. Popri tom treba myslieť na kumulované efekty rušivých vplyvov. Pre zver je dôležité, že vo svojom životnom priestore má dostatok nerušených zón pokoja, predovšetkým v zime, a nielen nevyspytateľné a neriadené vyrušovanie. To sa dá dosiahnuť napríklad zveroekologickým priestorovým plánovaním. Platí, že čím silnejšie je vyrušovanie zveri poľovníckym tlakom, o&nbsp;to senzibilnejšie reaguje aj na&nbsp;nepoľovnícke rušivé faktory. Výskumy vedcov však dokázali, že voľnočasové aktivity človeka vyrušujú aj zver, na&nbsp;ktorú sa nepoľuje.

U&nbsp;nás to má zver ešte zložitejšie. Výsledky, ku ktorým dospeli rakúski a&nbsp;nemeckí odborníci v&nbsp;oblasti vyrušovania zveri, sú našim skúsenejším poľovníkom dobre známe. Vieme, že na&nbsp;zver negatívne pôsobí pohyb turistov mimo vyznačených chodníkov, zimné športy či neprimeraný poľovnícky tlak. Napríklad na&nbsp;kamzičiu zver veľmi negatívne pôsobí aj svojvoľný skialpinizmus vo&nbsp;Vysokých Tatrách. Časté úrazy turistov vo&nbsp;vysokohorských oblastiach si vyžadujú záchranu pomocou vrtuľníka, čo zver enormne vyrušuje. Zver najmä v&nbsp;zime stresujú túlavé psy, ktoré ju niekedy duria po&nbsp;revíri v&nbsp;dvojiciach či trojiciach. Psy sú často z&nbsp;rôznych samôt a&nbsp;horských osád. V&nbsp;prímestských lesoch, napríklad pri Bratislave, sa pravidelne prechádzajú množstvá turistov so&nbsp;psami a&nbsp;svojich štvornohých miláčikov majú pustených na&nbsp;voľno. Špecifikom prímestských lesov sú pikniky a&nbsp;víkendové opekačky, kde sa dlho do&nbsp;noci vyspevuje a&nbsp;zakladajú sa ohniská priamo pod tabuľami označujúcimi chránenú prírodnú oblasť s&nbsp;vysokým stupňom ochrany. Veľký problém predstavujú aj motorkári, ktorí sa bezohľadne preháňajú po&nbsp;lesných cestách a&nbsp;turistických chodníkoch.

Na&nbsp;rozdiel od&nbsp;západnej Európy máme pre­množenú populáciu medveďov a&nbsp;silné populácie vlka i&nbsp;rysa. Poľovníci v&nbsp;oblastiach výskytu vlka dobre vedia, že keď sa svorka objaví v&nbsp;ich revíri, jelenia zver sa stiahne na&nbsp;iné lokality. Vlkov sa bojí, obmedzí svoj pohyb a&nbsp;zmení denný cyklus, čo sťažuje jej odlov. Medvede, ktoré sú následkom vysokej hustoty vlastnej populácie vytláčané do&nbsp;okrajových častí ich stále sa rozširujúceho teritória, napríklad do&nbsp;okresov Levice alebo Lučenec, pôsobia na&nbsp;zver stresujúco. Nie je tu na&nbsp;ne zvyknutá, ako napríklad na&nbsp;Poľane, je nepokojná, mení stanovištia, má narušený svoj denný režim a&nbsp;stáva sa nočnou.

Aj zver potrebuje svoj pokoj, nezabúdajte na to!

Výber pre vás

Aj zver potrebuje svoj pokoj, nezabúdajte na to!

Súvisiace články

Začalo obdobie lovu srncov. Otestujte sa, ako dobre túto zver poznáte

VIDEO Mláďatá voľne žijúcej zveri namiesto pokoja práve zažívajú krušné chvíle

Ministerstvo životného prostredia zverejnilo informácie o zákazoch kladenia ohňa!

Dôležitou súčasťou poľovníckeho obhospodarovania zveri je ochrana mláďat

Ďalší smutný prípad útoku psa na zver! Srna a jej potomstvo neprežilo

Výber pre vás