Vedci z Výskumného inštitútu zoológie voľne žijúcej zveri a ekológie Veterinárno-medicínskej univerzity vo Viedni skúmali vplyv rôznych ľudských voľnočasových aktivít na jeleniu a srnčiu zver. Porovnávali pulzové frekvencie srdca a porovnávali reakcie zveri na rušivé podnety. Zohľadnením rytmu časových aktivít zveri a jej priestorových nárokov by sa totiž dalo pôsobenie rušivých vplyvov výrazne redukovať.

Ohrozenie zo vzduchu

Pri jelenej zveri zistili vedci minimálne reakcie na lietajúce draky, ktoré simulovali pernaté dravce alebo rogalo. Zver taktiež minimálne reagovala alebo vôbec nereagovala na nízkoletiaci teplovzdušný balón a zostala ležať na ležoviskách. Srnčia zver reagovala na simulované lietajúce šarkany o niečo výraznejšie. Na kamzičiu zver pôsobí rušivý vplyv zo vzduchu oveľa intenzívnejšie. Dôvod môže byť, že dravce, napríklad orol skalný, znamenajú pre kamzičiu zver oveľa väčšie nebezpečenstvo ako pre jeleniu, najmä v otvorenom teréne. Výskumné šarkany s rozpätím 1,5 metra boli umiestnené v jednej línii vo výške štyri až päť metrov nad zemou na lane napnutom ponad sledovanú oblasť. Zver si na takéto rušivé prvky časom zvykla, najmä keď zistila, že sú neškodné. Ukázalo sa, že pomôže dodržiavať pravidelné periódy a časy vyrušovania zveri a nemeniť ich najmä v lokalitách, kde sa zver zdržiava. Voľnočasové aktivity ako geocaching, čo je hľadanie skrýš s maličkosťami pomocou geografických súradníc, zber húb a orientačný beh sa ukázali ako kriticky rušivé. Keď sa turista zastaví, aby pozoroval zver, tá skôr uniká, ako keď by turista pokračoval v chôdzi.

Foto
Foto
Zdroj: Vadász-Szó-Tár/Facebook

Doprava

Zver stojaca v blízkosti lesnej cesty spozoruje pohybujúce sa vozidlo, zostane stáť a pozoruje ho. Potom sa upokojí a pokračuje v pasení. Keď však auto zastane, zver sa dá na útek. Zveri neprekáža ani lesný traktor pohybujúci sa po zvážnici. Neodskočí, alebo sa len krokom, či poklusom vzdiali. Raz som počas jazdy po bývalej štátnej ceste medzi Novou Baňou a Žarnovicou spozoroval podvečer srnca. Cesta viedla popri vysokej strmej skale a medzi skalou a cestou bola len cestná priekopa. V nej sa srnec pokojne pásol. Vtedy tu ešte nedostavali rýchlostnú štvorprúdovku a na starej ceste bola hustá cestná premávka. Motorové vozidlá súvislo jazdili popri srncovi vo vzdialenosti 1,5 až dva metre a jemu to neprekážalo. Nemal však ani možnosť odskočiť bokom, iba ak pod auto.

Foto
Foto
Zdroj: Vadász-Szó-Tár/Facebook

Únik

Psy sa majú pri prechádzke v lese zdržiavať v blízkosti svojho majiteľa. Najlepšie na vôdzke. Vtedy je ich rušivé pôsobenie na raticovú zver podstatne nižšie, ako keď sa voľne pohybujú v poraste. Jelenia zver znáša jazdcov na koni veľmi dobre, oveľa menej ju stresujú ako chodec alebo skupina osôb. Silueta človeka sediaceho na koni zver až tak neruší a pohyb koňa čiastočne prekrýva ľudské zvuky. Aj poľovačka má veľký vplyv na vyrušovanie zveri. Úniková vzdialenosť druhov zveri pred človekom, na ktoré sa nepoľuje, je menšia ako pri lovenej zveri. Úniková vzdialenosť je vzdialenosť, na ktorú dovolí zver rušivému faktoru priblížiť sa predtým, ako odskočí. Vzdialenosť úniku je vzdialenosť, na ktorú zver utečie z miesta vyrušenia do miesta úkrytu. Tá môže byť veľmi rozdielna podľa charakteru terénu a situácie pri rovnakom rušivom podnete. Vzdialenosť úniku môže byť ovplyvnená napríklad aj oplotením zvernice alebo inou prekážkou, prípadne blízkosťou húštiny. Jelenia zver pri vyrušení oveľa častejšie opúšťa svoje ležovisko ako srnčia. Jelenia má takisto oveľa väčšiu vzdialenosť úniku ako teritoriálna srnčia zver, je to však veľmi ovplyvnené štruktúrou vegetácie a krytovými možnosťami v okolí. Čím bližšie je krytové miesto, napríklad húština, tým je kratšia vzdialenosť úniku. Významnú rolu však zohrávajú aj iné faktory.

Foto
Foto
Zdroj: Erika Janíková

Nemecké závery

V Nemecku skúmali pomocou obojkov s GPS vysielačom reakcie jelenej zveri na vyrušovanie ľuďmi pri zbere húb v Národnom parku Bavorský les, kde jeleniu zver nelovili 15 rokov. Porovnávali ich s reakciami lovenej jelenej zveri v Čiernom lese. V obidvoch prípadoch zver intenzívne reagovala na pohyb človeka mimo cesty v lesnom poraste, avšak rôznym spôsobom. Nelovená jelenia zver unikala ďaleko a reagovala veľkou zmenou stanovišťa. Oproti tomu intenzívne lovená zver sa vrátila do blízkej húštiny a zmenšila tak svoj priestor pohybu. Skúsené vedúce jelenice v Čiernom lese uprednostnili stratégiu, ktorá im zaručovala lepšiu ochranu pred človekom z dôvodu neprehľadnosti a krátkej viditeľnosti v rozsiahlej mladine, a tým aj menšiu možnosť jej ulovenia. Návrat zveri na husté krytové miesta, aj keď porasty nie sú také úživné, však môže ľahko viesť k zvýšeniu škôd spôsobených zverou na lese.

Pokračovanie na strane č . 2.