Svišť vrchovský tatranský (Marmota marmota latirostris) je reliktom poslednej doby ľadovej. Ide o&nbsp; samostatný poddruh vysokohorského hlodavca, svišťa vrchovského, vyskytujúceho sa okrem Álp a&nbsp; Karpát (Vysokých, Belianskych a&nbsp; Západných Tatier) v&nbsp;Pyrenejach a&nbsp;vo Schwarzwalde. Svište hibernujú pol roka v&nbsp;pravom zimnom spánku v&nbsp; norách vystlaných voňavými bylinami a&nbsp; vo zvyšku roka musia stihnúť vyviesť mláďatá a&nbsp;vytvoriť si dostatočne hrubú vrstvu podkožného tuku, aby sa na jar vôbec prebudili z&nbsp;hibernácie podobnej klinickej smrti. Leto je jediné ročné obdobie, počas ktorého sú plne aktívne, keďže časť jari, zimu a&nbsp;časť jesene prespia. 

Svište sú po prebudení zo zimného spánku vychudnuté a&nbsp;podchladené, preto sprvu posedávajú na balvanoch a&nbsp;vyhrievajú sa na jarnom slniečku. Zázračne rýchlo sa však zotavia a&nbsp;nastane pre ne čas lásky. V&nbsp;rodinnej kolónii sa môže rozmnožovať len dominantný alfa pár (rodičia). Pohlavne dospelí potomkovia, vo veku dvoch rokov, sa môžu oddeliť a&nbsp;založiť si vlastnú kolóniu, ak si nájdu vhodného partnera. Samica porodí začiatkom leta dve až sedem holých a&nbsp;slepých mláďat, ktoré až po mesiaci prvý raz opustia rodnú noru. Cez leto sa vykŕmia na výživných horských lúkach, pričom už v&nbsp;auguste začnú znášať dobre vysušené seno ako podstielku do zimného brloha, v&nbsp;ktorom kolónia prezimuje. 

Svište vyhľadávajú voľné priestranstvá prevažne v&nbsp; skalnom teréne s&nbsp; ostrovčekmi trávnych porastov. Hoci ich nory alebo kolónie nachádzajú v&nbsp;nadmorských výškach 1 600&nbsp;až 2&nbsp;200&nbsp;metrov, od dolnej časti alpínskeho po hornú hranicu subalpínskeho pásma, nemajú rady zimu. Uprednostňujú svahy orientované na slnečnú, južnú stranu. Tie zodpovedajú ich ekologickým prioritám, je tam viac trávnatej potravy a&nbsp;dostatočne sypká pôda, v&nbsp;ktorej sa ľahšie hĺbia nory. Svišť je po bobrovi a&nbsp;nutrii tretím najväčším hlodavcom žijúcim v&nbsp;Európe. Ľudia si ho obľúbili pre roztomilý vzhľad aj správanie. Tento blízky príbuzný veveríc, ktorý má však krátky chvost, trávi väčšinu života pod zemou. Váži v&nbsp; závislosti od ročného obdobia tri až osem kilogramov. Priberá na jeseň, keď sa pripravuje na dlhý zimný spánok. Zaľahne najneskôr v&nbsp;novembri a&nbsp;zobudí sa v&nbsp;apríla či máji. 

Počas krátkeho vysokohorského leta je aktívny najmä cez deň. Živí sa rastlinami. Je veľmi ostražitý. Staré samce často pravidelne držia stráž a&nbsp;starajú sa o&nbsp;bezpečnosť celej kolónie. Pri spozorovaní nebezpečenstva panáčkujú a&nbsp;ostro hvízdajú, čo je výstražným signálom. Reakcia svišťov je okamžitá, prestanú sa pásť a&nbsp;vbehnú do najbližšieho brloha, pričom strážca doň vbieha posledný. Prirodzenými nepriateľmi svišťov sú orly, ale aj rysy a&nbsp;líšky. Časť populácie svišťa vrchovského tatranského žije aj v&nbsp;Nízkych Tatrách, kam v&nbsp; minulosti preniesli niekoľko jedincov z&nbsp;Vysokých Tatier. Vedecky potvrdená jedinečnosť tatranského svišťa je pre ochranárov veľký záväzok. Treba zachovať priaznivý stav jeho populácie. Ak by vyhynul v&nbsp; Tatrách, zmizol by z&nbsp;planéty.

LOVY OBJEKTÍVOM: Hvízdanie strážcov na tatranských lúkach

Výber pre vás

LOVY OBJEKTÍVOM: Hvízdanie strážcov na tatranských lúkach

Súvisiace články

So psom na dovolenku? Na týchto 5 vecí myslite skôr, než vyrazíte!

TOTO je top 5 psích plemien, ktoré zvládnu aj horúce letné dni!

VIDEO: Toto zviera je zrejme jediné na svete, nedávno sa ho podarilo natočiť

FOTO Dobrodužná expedícia: Vybrali sme sa za vtákmi na Saharu

LOV OBJEKTÍVOM: Z brlohu sa vykotúlalo klbko šteniat, od prekvapenia som zabudol fotiť

Krkavcovité vtáky v našich končinách: Sanitári či predátori?

Výber pre vás