Poľovníctvo a rybárstvo

PR: V&nbsp;roku 2023 fungoval zväz už pod novým vedením. Ako to tejto najmasovejšej záujmovej organizácii na Slovensku išlo z&nbsp;ekonomického hľadiska?

Čo sa týka minulého roka, rozpočtovo to bol vlastne ešte dobeh po starom vedení a&nbsp;musím konštatovať, že finančne mierne podhodnotený. Najmä keď ceny energií a&nbsp;všetkého ostatného výrazne išli hore. Preto sme v&nbsp;júni odsúhlasili úpravu a&nbsp;odvod z&nbsp;členského poplatku o&nbsp;4 eur a&nbsp;o&nbsp;25 &nbsp;eur sme zvýšili cenu celozväzového povolenia. Uvidíme, čo to prinesie z&nbsp;ekonomického hľadiska. Až od tohto roka budeme reálne pracovať s&nbsp;rozpočtom, ktorý som si nastavoval.

PR: Čo majú organizačné zložky zo zvýšenia ceny celozväzového povolenia?

Z&nbsp;každej predanej zväzovej povolenky zostáva organizačnej zložke päť eur. Keď viac predáva, viac má. Ceny energií a&nbsp;náklady s&nbsp;tým spojené však primäli mnohé organizačné zložky upraviť aj cenu členského, aby mohli pracovať s&nbsp;vyrovnaným rozpočtom. Niektoré organizácie, ktoré mali miestne povolenky za 40 eur, zvýšili cenu na 60 až 70 eur. Ryba kupovaná v&nbsp;minulosti za 2 až 2,50 eura sa teraz kupuje za 3,50 až 4 eurá a&nbsp;to tiež ovplyvňuje oceňovanie povolení. Ak chceme dávať do vôd to isté množstvo rýb, musíme zvýšiť ceny povolení na rybolov. Ak chceš pri zarybňovaní dodržať stanovenú hmotnosť rýb, tak musíš jednoznačne zdvihnúť cenu, inak to nejde. Alebo môžeš zostať na rovnakej hodnote, ale potom sa to odrazí na znížených kilogramoch pri zarybňovaní, čo znamená menej rýb vo vode.

PR: To je zrozumiteľné. Určuje ústredie zväzu nejaké mantinely pri zvyšovaní cien povolení alebo členského zo strany organizačných zložiek?

Všetko určuje vnútorná, záväzná smernica zväzu. Tam je dané, že od do... Prakticky v&nbsp;júni je odsúhlasená Radou SRZ a&nbsp;z&nbsp;nej vyplýva, aké ceny členského a&nbsp;povolení si jednotlivé organizačné zložky môžu nastaviť na ďalší rok a&nbsp;podľa toho objednávať. V&nbsp;minulosti bola jedna či dve rozdielne ceny miestnej povolenky, teraz sme to zariadili tak, aby si každá organizačná zložka upravila cenu miestneho povolenia podľa potreby. Niekto má v&nbsp;užívaní štrkoviská, za ktoré musí platiť nájomné, niekto má s&nbsp;prevádzkovaním revíru iné náklady, tak nech si to riešia individuálne.

PR: Poďme teda k&nbsp;rozpočtu na rok 2024. Je naplánovaný efektívne?

Začnem nákladmi na fungovanie budovy rybárskeho zväzu. Moja predstava je, aby sa financovalo iba z&nbsp;členského. V&nbsp;minulosti boli náklady kryté z&nbsp;výroby, z&nbsp;ekonomických výsledkov výrobných stredísk, prípadne sa použili nejaké prostriedky zo zarybňovania. To je zlé! Predsa čo je určené na zarybňovanie, má ísť na zarybňovanie. A&nbsp;výroba musí svoj zisk investovať do svojho rozvoja. Či už technického, alebo personálneho. To nám peniaze bude vracať. Spúšťa sa aj operačný program Rybné hospodárstvo. Našou úlohou bude alokovať peniaze na obnovu výrobných stredísk. Nemusíme 250-tisíc eur použiť na fungovanie sekretariátu, ale zostanú na inú, dôležitejšiu investíciu. Ak ide o&nbsp;eurofondy, tak dvojnásobnú, tam je to 50 na 50. Minulý rok sme mali podané tri projekty cez INTERREG, mali sme poľský, český, tam sme však neboli úspešnými žiadateľmi. 

Ešte beží maďarský INTERREG a&nbsp;verím, že sa nám podarí vstúpiť aktuálne aj do programu Live-Living Rivers, tam máme nejaký alokovaný rozpočet. Od začiatku januára sa vypisuje operačný program Slovensko, kde máme záujem vstúpiť a&nbsp;aj touto cestou čerpať financie napríklad na záležitosti spojené s&nbsp;ochranou životného prostredia, napríklad na chránených vtáčích územiach, spomeniem Sĺňavu, podporu prirodzeného neresenia, ichtyologické prieskumy a&nbsp;podobne. Do dôvodovej správy sme to dostatočne včas implementovali a&nbsp;teraz môžeme na to žiadať financie. Ale nie je to jednoduché, musíme na to myslieť v&nbsp;dostatočnom predstihu. Napríklad Sĺňava, čo sa týka starostlivosti o&nbsp;chránené vtáčie územie, sa riešila ešte v&nbsp;roku 2018. Prešlo päť, šesť rokov a&nbsp;teraz prichádza čas, žeby sa dali čerpať finančné prostriedky na účely, ktoré potrebujeme. Môžeme tam napríklad podporiť prirodzené neresenie zubáča vytvorením dvesto hniezd. Na podporu rybného hospodárstva sa dá vymyslieť všeličo. Peňazí je dosť, len ich treba hľadať.

PR: Veľmi dôležitá úloha, kto sa do toho&nbsp;pustí?

Stále hovorím, že na sekretariáte treba mať šikovných ľudí. A&nbsp;poviem to natvrdo, keď sa pôjde do európskych peňazí, budeme musieť prijať ešte jedného človeka, ktorý bude mať celú túto agendu na starosti. V&nbsp;hľadáčiku máme zopár vytipovaných ľudí, niektoré záležitosti okolo toho sú rozbehnuté, a&nbsp;keď to bude aktuálne, pôjdeme do toho.

Každá organizačná zložka si upraví cenu miestneho povolenia podľa potreby.

PR: Financie sa tiež točia okolo výrobných stredísk, násad, prípadne zarybňovacích plánov. Je aj v&nbsp;tom jasno?

Minulý rok sme kúpili veľké stredisko v&nbsp;Hrhove a&nbsp;vlani nám vyprodukovalo vyše sto ton rýb. Vylovili sme tam kapra, šťuku a&nbsp;amura. Tento rok sa bude loviť vo Veľkom jazere, kde počítame s&nbsp;výnosom dvesto ton veľkých rýb. Okrem spomenutých druhov tam rátame aj so zubáčom. Vylovenými rybami chceme pokryť vlastné zarybňovanie. Na východe Slovenska bol viac-menej vždy problém s&nbsp;rybami. Voziť ich z&nbsp;Česka je ďaleko, v&nbsp;Maďarsku boli tiež problémy s&nbsp;rybami, pričom naši južní susedia nie sú z&nbsp;lacného kraja. Keď vidia, že je nedostatok rýb, okamžite idú s&nbsp;cenou hore. Takže my si už v&nbsp;tomto regióne vieme pokryť dopyt po rybách pre naše organizácie a&nbsp;ešte navyše sme na decembrovú Radu SRZ pripravili a&nbsp;odsúhlasili nové ceny násadových rýb. Možno si málo organizácií uvedomuje, že Slovenský rybársky zväz určuje ceny na trhu a&nbsp;každý súkromník zaoberajúci sa predajom násad „podlezie“ zväz o&nbsp;nejaký ten centík, dva či päť. Preto sme sa rozhodli, že od tohto roka zlacnie kapor, napríklad trojročný z&nbsp;ceny 3,80 na 3,65 eura. 

Ono to všetkým organizačným zložkám postačí a&nbsp;to sú tie maličkosti, na ktorých vieme zapracovať. Týmto odpovedám mnohým na to, prečo sme kúpili napríklad aj Hrhov. Odrazu sme totiž sebestační, minulý rok sa nekupoval žiaden kapor na zarybňovanie revírov v&nbsp;rámci pôsobenia Slovenského rybárskeho zväzu, Rada Žilina. Všetko sme si vykryli z&nbsp;vlastného. Tento rok ideme zasa o&nbsp;krok ďalej, chceme z&nbsp;toho predávať ryby aj súkromným chovateľom a&nbsp;predajcom, ktorí budú pred Vianocami zabezpečovať ryby, a&nbsp;tak budú na trhu slovenské ryby. Napokon i&nbsp;na Vianoce, ktoré sme nedávno absolvovali, sme na náš predaj zabezpečili slovenské ryby vychované v&nbsp;spomenutom Hrhove alebo z&nbsp;výrobného strediska pri Nitre. Aj to je príspevok SRZ k&nbsp;zdravej výžive slovenského spotrebiteľa…

Celý rozhovor nájdete v č. 2/2024 mesačníka Poľovníctvo a rybárstvo.

Slovenský rybársky zväz potrebuje na fungovanie tri veci: Peniaze, peňeži a peníze

Poľovníctvo a rybárstvo

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

Slovenský rybársky zväz potrebuje na fungovanie tri veci: Peniaze, peňeži a peníze

Poľovníctvo a rybárstvo

Súvisiace články

Rybári bijú na poplach: Populácia vydry sa neúnosne zväčšuje, treba to riešiť!

FOTO Pod hladinou: Naše pôvodné raky sú čoraz vzácnejšie

Ani mi nenapadlo, že moja druhá rybárska sezóna začne tak bombasticky

Recept na RYBÁRSKU TORTU: Vyskúšajte a nebudete ľutovať!

Pútnik: Úhor je zvláštna ryba, vzhľadom aj spôsobom života

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás