Hospodár mi určil nájsť a uloviť srnca gombičkára. Vedel som o&nbsp;jednom. Stretol som ho na ďatelinovom poli, potom zasa na vedľajšej lúke alebo v&nbsp;neďalekom agátovom lesíku. Raz či dvakrát som ho videl v spoločnosti ďalšieho srnca. 

Jedného dňa, keď som už mal hospodárovo požehnanie, kráčal som ticho po agátovej medzi a na krátkom úseku, kde bola vyrúbaná, som zbadal svojho gombičkára. Pásol sa na ďatelinovom poli. Kľakol som si, lebo práve dvíhal hlavu a&nbsp;istil. Vybral sa k medzi a prešiel cez ňu na vedľajšiu lúku, aby si spestril jedálny lístok. Namieril som mu na krk. „Cvak!“ Puška nepochopiteľne nevystrelila, hoci bola nabitá. Srnček ma zaregistroval a&nbsp;dal sa v nohy.

O&nbsp;niekoľko dní som sa za ním vybral zas. Ráno, už za svetla, sa popásal na lúke. Keďže stál blízko horizontu, nestrieľal som, ale čakal, čo urobí. Pomaličky, krok za krokom, smeroval k&nbsp;agátovému lesíku, cez ktorý vedie lesná cesta. Po nej som prišiel. Vrátil som sa teda do lesíka a&nbsp;sledoval, kde doň vstúpi. Bolo pomerne obtiažne vidieť ho cez hustý porast. Až tu zrazu zastal tak, že mu trčala predná časť tela a&nbsp;začal istiť. Musel som strieľať „na štich“. Bolo to len 30 metrov a&nbsp;puška tentoraz vystrelila, ale nepochopiteľne som minul. „Ten je tuším pod ochranou Svätého Huberta," pomyslel som si. No nič, trpezlivosť vraj ruže prináša.

A&nbsp;tak som si v&nbsp;jedno ráno sadol ešte za tmy do medze a&nbsp;sledoval lúku, kde som ho už dvakrát videl. Len čo svitlo, vytiahol z&nbsp;medze asi 130 metrov odomňa srnček. V&nbsp;ďalekohľade som narýchlo zaregistroval, že má na hlave len malé paličky, či skôr gombičky. Namieril som teda tretí krát a&nbsp;bác. Klasický zásahový zvuk a&nbsp;srnček klesol v&nbsp;ohni. A&nbsp;tu zrazu z&nbsp;medze vyšiel ďalší. Pozrel som si ho detailnejšie v&nbsp;ďalekohľade a&nbsp;skoro som odpadol. Toto bol ten, na ktorého som čakal. „Azda som nestrelil srnu? Veď som v&nbsp;ďalekohľade videl maličké parožky! Alebo som ich len chcel vidieť?“ S obavami sa pomaly vybral na nástrel. Pri pohľade na úlovok mi takmer vypadli oči. Na zemi ležal gombičkár, takmer navlas podobný môjmu. Jediný rozdiel bol, že gombičky či malé paličky ešte nemal vytlčené, na rozdiel od toho môjho. Vydýchol som si.<br>

Váš príbeh: Srnec gombičkár mal neuveriteľné šťastie

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

Váš príbeh: Srnec gombičkár mal neuveriteľné šťastie

Súvisiace články

VÁŠ PRÍBEH: Bol to MIMOZEMŠŤAN? Pri tom pohľade ma až zamrazilo

Napínavý PRÍBEH z minulosti: Medveď o mede dobre vie a na pozvanie včelára nečaká

PRÍBEH Z RYBAČKY: Loviť pstruhy po letnej búrke je ako prísť na hostinu po pôste

Príbeh z archívu: Zaujímavá dohľadávka, alebo čo sa možno oplatí vedieť...

Dávny príbeh: Z húštiny zrazu vyrazila diviačica a hnala psa smerom k vodičovi...

Príbeh: Miernym tempom sa rozbehli a potom začali robiť čertovské kolá

Váš príbeh: O veľkom jeleňovi sa hovorilo niekoľko rokov...Zvesti nepreháňali!

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás