Poľovníctvo a rybárstvo

V hlave som mal už od rána plán, čo podnikneme so synom. Všetko som nachystal – prúty, nástrahy a&nbsp;nechýbalo ani obľúbené občerstvenie v&nbsp;podobe horalky, teplého čaju a&nbsp;bábovky od babky. Vedel som, že to bude špeciálny deň. „Teo, čo myslíš, zoberieme dnes nejakú veľkú rybu?“ spýtal som sa, keď sme sa cestou v&nbsp;aute smiali a&nbsp;hovorili o&nbsp;tom, čo všetko nás čaká. Môj syn, hoci má len štyri roky, mal už s&nbsp;rybačkou pár skúseností, a&nbsp;tak sa len usmial a&nbsp;odpovedal: „Áno, tatino, veľkú!“ Keď sme dorazili na breh Dunaja, Teodor sa už nevedel dočkať. Bol taký nadšený, že hoci ruky ešte nemá dosť silné, hneď chcel chytiť prút. „Pomôžem ti, tatino!“ zvolal a&nbsp;ja som ho jemne usadil vedľa seba. Ako vždy v&nbsp;takejto chvíli som bol rád, že môžeme tráviť čas spolu, len my dvaja, na čerstvom vzduchu. S&nbsp;prútmi sme sa usadili na známe miesto, kde sa mi už párkrát podarilo chytiť menšie ryby, ale vedel som, že dnes by to mohlo byť niečo výnimočné. Keď som Teodorovi povedal, že sa môže pokúsiť nahodiť prút, rozžiarili sa mu oči. Snažil sa prút držať a&nbsp;robiť s&nbsp;navijakom. Prišla nás skontrolovať aj rybárska stráž, bola to naša prvá kontrola. Spýtali sme sa, či ostatní rybári majú nejaký ten úlovok, ale odpoveď nás veľmi nepotešila: „Nie, dnes ryby neberú.“ A&nbsp;tak sme tam ďalej stáli, sledovali hladinu rieky, ktorá sa občas rozvlnila, keď sa v&nbsp;nej čosi pohlo. Teodor sa ešte stále občas pýtal, kedy sa objaví tá veľká ryba, a&nbsp;ja som sa len usmieval. No v&nbsp;tom momente to prišlo. Zrazu bol prút v&nbsp;Teodorových rukách napnutý ako struna. „Tati, niečo tam je! Niečo ťahá!“ vykríkol so zvedavým pohľadom, pričom ho skoro stiahlo do vody. Srdce mi začalo rýchlejšie biť. „Drž to, Teo! Zaber! Je to veľká ryba!“ povedal som, zatiaľ čo som sa snažil pribehnúť bližšie.

Srdce mi začalo rýchlo biť. Drž ju, Teo! Zaber!

Boj bol napínavý – v&nbsp;tej chvíli Teodor ešte nedokázal využiť všetku silu, ale vydržal. Spolu sme pomaly, krok za krokom, ťahali prút k&nbsp;sebe. A&nbsp;potom sa z&nbsp;vody vynorila obrovská šťuka ako nejaké žraločie monštrum. „To je ona, Teo! Pozeraj!“ zvolal som a&nbsp;moje oči sa neodtrhli od tej masívnej ryby. Šťuka sa vrtela, snažila sa ujsť, ale my sme ju držali. Navijak sa začal cez brzdu odvíjať. V&nbsp;tej chvíli sme s&nbsp;Teodorom obaja chytili prút pevnejšie, dotiahol som brzdu a&nbsp;začali sme spolu bojovať s&nbsp;tou silou prírody. Po niekoľkých minútach, ktoré sa zdali ako večnosť, sa nám podarilo vytiahnuť ju na breh. Teodor sa na ňu pozrel očami, ktoré hovorili: Je to naozaj? A&nbsp;ja som mu len potvrdil: „Áno, Teo, je to ona, naša prvá šťuka.“ Merala 100 centimetrov a&nbsp;vážila 8,5 kilogramu. Bola obrovská! Teodor sa usmieval od ucha k&nbsp;uchu a&nbsp;s&nbsp;hrdosťou ukázal prstom na rybu, akoby to bolo niečo, čo dokázal on sám.

Sedeli sme na brehu a&nbsp;pozerali sa na šťuku. Nebola to len radosť z&nbsp;veľkej ryby, išlo o to, že sme prežili tento chvíľkový zázrak spolu. „Tati, máme ju! Je to naozaj veľká šťuka!“ tešil sa Teodor a&nbsp;ja som ho objal. „Áno, Teo, máme ju!“ Okoloidúci nás ešte odfotili a&nbsp;my sme si to užívali. Na tento deň pri Dunaji nezabudneme.

Prvá šťuka: Na dvojicu čakala v Dunaji masívna ryba, bol to napínavý boj!

Výber pre vás

Prvá šťuka: Na dvojicu čakala v Dunaji masívna ryba, bol to napínavý boj!

Súvisiace články

Na hladine Odry v Ostrave plávajú stovky mŕtvych rýb: Zo slov rybárov mrazí

Januárové vydanie časopisu Poľovníctvo a rybárstvo je už TU! Čo v ňom prinášame?

FOTO Drsné zábery: Súboj volaviek na život a na smrť

Výkrik do tmy: Miene, traste sa, už si ideme po vás!

ŠÍRAVSKÝ EXTRÉM: Tradičný rybársky maratón - Zemplínsky kapor

Výber pre vás