Ešte do polovice sedemdesiatych rokov minulého storočia sme v našich vodách poznali len dva ľahko rozlíšiteľné druhy hrebenačiek – fŕkanú (obyčajnú) a pásavú. Vďaka pozornému oku nestorov našej ichtyológie Dr. Juraja Holčíka a Dr. Karola Hensela pribudol k týmto dvom roku 1974 nový druh, dvojník hrebenačky fŕkanej. Novo opísaný taxón pomenovali autori na počesť nášho ďalšieho popredného ichtyológa Eugena Balona ako hrebenačku Balonovu (Gymnocephalus baloni). Dnes, po názvoslovnej úprave, ju poznáme ako hrebenačku vysokú. 

Hrebenačku fŕkanú netreba bližšie predstavovať, patrí medzi bežné nenáročné druhy nielen v našich vodách, ale aj v podstatnej časti Eurázie. Nachádzame ju hlavne v nížinných, o niečo menej často v podhorských úsekoch riek. Na rozdiel od hrebenačky vysokej osídľuje miestami aj stojaté vody a darí sa jej i v niektorých údolných nádržiach, ako je Oravská priehrada či Zemplínska šírava. Voda však musí mať dostatok kyslíka, v zabahnených recipientoch by neprežila. Hrebenačka vysoká sa zatiaľ našla u nás len v hlavnom toku Dunaja a v jeho veľkých prietočných ramenách, v ústí Ipľa, Latorici a Morave. Proti prúdu Moravy prenikla až do Dyje a Kyjovky. Okrem Dunaja, v ktorom ju nájdeme od Bavorska po deltu, žije táto hrebenačka aj v povodí Dnepra na Ukrajine a v Bielorusku. Preferovanie rozdielneho prostredia sa odráža aj pri výbere neresového substrátu. Zatiaľ čo hrebenačka fŕkaná kladie ikry na vodné rastliny i očistené štrkovité dno, jej prúdomilná príbuzná je litofilná, teda neresí sa len na voľný štrkovitý substrát. Inak sa oba druhy príliš nelíšia spôsobom života, v ich potrave dominujú živočíchy z dna. Preto neprekvapuje ani nález krížencov.

Hoci hrebenačka fŕkaná môže dosiahnuť veľkosť až 30 centimetrov, kým hrebenačka vysoká len 13 centimetrov, pre podobné maskovacie sfarbenie si ich môžeme ľahko spliesť. Pri prvom druhu sú škvrnky obyčajne rozptýlené rovnomerne po tele a menší dvojník ich má často koncentrované v strednej línii tela, pričom môžu tvoriť náznak pozdĺžneho pásu alebo priečnych pruhov. Ako naznačuje názov nedávno objaveného druhu, výška zavalitejšieho tela hrebenačky vysokej tvorí viac než 28 percent dĺžky tela, kým pri hrebenačke fŕkanej je to len 24 až 27 percent. Na prvý pohľad vidno, ako pri „vysokom druhu“ stúpa chrbtová línia hneď za hlavou strmo hore. Praktickejší znak však nájdeme na žiabrovom viečku. Keďže ide o tŕne, ktorými nás pri chytení do ruky tieto klzké ryby ľahko popichajú, určite si na ne spomenieme. Stačí si len zapamätať, že žiabrové viečko (operculum) bežnej hrebenačky fŕkanej vybieha do jedného tŕňa, kým jej menšia príbuzná ho má ukončené dvoma tŕňovitými výbežkami. Pre detailistov ešte uvediem, že na prednej viečkovej kosti (preoperculum), ležiacej pred žiabrovým viečkom, nachádzame tiež rozdielny počet tŕňov. Hrebenačka fŕkaná ich má na zadnom okraji 4 až 11, kým hrebenačka vysoká 5 až 14 a ozubený troma tŕňmi je aj jej spodný okraj. Mnohí ichtyológovia sa však v praxi spoliehajú na rozdielny uhol medzi zadnou časťou napnutej chrbtovej plutvy a chrbtovou líniou. Pri hrebenačke fŕkanej po napnutí zviera zadný okraj plutvy k chvostovému steblu ostrý uhol, kým pri hrebenačke vysokej je zadný okraj plutvy kolmý na chvostové steblo.

Z rybárskeho hľadiska patria u nás obe spomenuté hrebenačky medzi nezaujímavé druhy. Hrebenačku fŕkanú v prípade premnoženia považujú rybári za „otravný“ druh, ktorý im neustále atakuje mäsité nástrahy a znepríjemňuje lov rýb. Len zriedkavo je tento druh využívaný ako nástrahová rybka, pretože na háčiku vydrží živá pomerne krátko. Napriek ostňom, ktorými je vyzbrojená hlavne predná časť chrbtovej plutvy, však patrí k veľmi atraktívnym nástrahám. Pichľavému sústu neodolá nielen bratanec ostriež či šťuka, ale ani zubáč. Ten „zoberie“ aj menšiu mŕtvu hrebenačku. Kto chytá tieto ryby častejšie, vie, že majú intenzívny rybací pach, ktorý láka predátory. Vo východnej Európe si na rozdiel od nás tieto ostnaté a slizké ryby veľmi cenia. Pre Rusov predstavujú základ rybacej polievky „uchy“. Vo Fínsku zas zámerne chovajú hrebenačku fŕkanú pre jej chutné ikry, ktoré sa spracúvajú na „hrebenačkový kaviár“.

Možno si viacerí položíte otázku, prečo vôbec treba tieto dva druhy rozlišovať. Aj keď sa s hrebenačkou vysokou stretnú rybári prakticky len v Dunaji a v Latorici, mali by ju poznať hlavne vtedy, ak by sa rozhodli použiť hrebenačku ako nástrahovú rybku. Podľa najnovšieho červeného zoznamu mihúľ a rýb Slovenska (verzia 2007) je totiž hrebenačka vysoká, rovnako ako hrebenačka pásavá, zaradená medzi zraniteľné druhy rýb. Oba druhy sa pre pomerne zriedkavý výskyt ocitli podľa platnej legislatívy (vyhl. č. 24/2003) medzi druhmi národného významu, ktoré sú považované za pôvodné druhy chránených živočíchov. Ich spoločenská hodnota bola stanovená v prípade úmyselného zabitia na 497,90 eura za jedinca. Aby sa rybár nedostal do problémov, mal by zvážiť, či tieto chránené druhy stopercentne pozná. Ak si nie je s determináciou istý, je lepšie, keď s nimi nebude manipulovať

Prapredok hrebenačiek sa objavil v európskych vodách pravdepodobne už začiatkom treťohôr a po vytvorení Eurázie sa „prahrebenačka“ rozšírila na obrovskom území. Preto aj súčasnú hrebenačku fŕkanú považujeme za európsko- sibírsky faunistický prvok. Pomerne skoro sa vývoj „prahrebenačky“ začal uberať dvoma smermi, výsledkom čoho bol vznik menej špecializovaného podrodu Gymnocephalus a špecializovanejšieho podrodu Acerina. Nebyť zániku spojenia medzi Dunajom a Dneprom, možno by boli v európskej faune zastúpené len dva druhy hrebenačiek – po jednom z každého podrodu. V dôsledku izolácie týchto povodí sa však z formy blízkej súčasnej hrebenačke pásavej vyvinula v povodí Dunaja recentná hrebenačka pásavá (Gymnocephalus schraetser) – endemit povodia Dunaja a bulharskej rieky Kamčija, kým v povodí severných prítokov Čierneho mora (Dneper, Dnester, Don) hrebenačka bodkovaná (Gymnocephalus acerinus). V prípade ďalšieho vývoja podrodu Acerina sa zrejme uplatnil iný evolučný mechanizmus, ktorý zapríčinil vznik dvoch samostatných druhov. Konzervatívnejšia časť populácie, adaptovaná na „dunajské“ podmienky, bola základom pre vznik špecializovanejšieho a primitívnejšieho druhu – hrebenačky vysokej (Gymnocephalus baloni), kým z populácií, ktoré sa dokázali adaptovať na rôznorodejšie podmienky, vznikla hrebenačka fŕkaná (Gymnocephalus cernuus).

Nie je hrebenačka ako hrebenačka: Viete, o ktorý druh ide a či je chránený?

Výber pre vás

Nie je hrebenačka ako hrebenačka: Viete, o ktorý druh ide a či je chránený?

Súvisiace články

Poznáte predátorov našich horských potokov a jazier? Otestujte sa!

Počas neresenia a inkubácie ikier lipňa búrali starý most: Takto teda nie!

FOTO A VIDEO: Na slávnostnom výlove sa pasovalo do cechu, nechýbali politici aj pálčivé témy

AKO NA TO: Vyrobte si praktický adaptér na rýchlu výmenu plaváka

VÁŠ PRÍBEH Z ARCHÍVU: Hlbočina ako z učebnice a v nej kráľ...

Problém kormorán: Najväčšieho škodcu rýb možno plašiť aj loviť, má to však úskalia

Výber pre vás